Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 3. časť

Nedočkavo čakám, kým príde víkend, aby som mohol ísť skontrolovať Puklišovú štôlňu. Dnes neberiem bicykel, ale idem autom, lebo chcem mať dostatok času. Ráno o 8:00 som už vylezený na halde Puklišovej štôlne.

Idem pozrieť vykopaný rigol. Super, voda klesla. Ešte som trocha prehĺbil rigol.  Vyvalilo sa viac vody, tak som počkal. Spokojne som si sadol na koreň stromu a bafal cigu.

No dobre, prúd vody sa vrátil na normálnu úroveň, tak som sa navliekol do vodotesného obleku.  Bol som lenivý kopať široký otvor, tak je to trošku stiesnené. Na výšku tiež nie je veľký, tak to musím dať po kolenách.

Opatrne vleziem dnu. Vody je tam tak do pásu.  

Začiatok chodby Puklišovej štôlne

Opatrne našľapujem a nohami cítim podvaly. Tak sa snažím našľapovať po podvaloch, aby sa mi nohy nezabárali do bahna.

Chodba ide stále rovno smerom na západ. Ako postupujem, hladina vody postupne klesá.

chodba Puklišovej štôlne

Divné mi je, že chodba bola zatopená a na stenách vidím veľké kolónie malých mušiek. Keď pôjdem von, musím si ich lepšie obzrieť.

Po asi 50 metroch, už voda nie je, ale vidím zával v chodbe.  Prišiel som bližšie, a svietim si hore na zával. Tam je tuším nejaký otvor.  

Zával na konci chodby

To musím vidieť, leziem po suti zo závalu. Áno je tam otvor. Vysúkam sa nahor a ocitám sa v akej si menšej sieni. 

Touto dierou som sem vliezol

Chcem urobiť nejakú ucelenú fotku tohto priestoru, ale nemám širokouhlý objektív. Rozmýšľam, že urobím zo statívu sériu fotiek, ktoré potom pospájam, len sa mi nedarí pevne postaviť statív. Nebaví ma to, tak to kašlem.

Dole podo mnou vidím, zbytky výdrevy a zosun do chodby, Cez medzeru medzi výdrevou vidím prebleskovať hladinu vody.

Zbytky výdrevy dole podo mnou

Chcem ísť pozrieť do zadu, tak radšej preskočím zosunutú horninu, ktorá je medzi výdrevou.

Tam nájdem malý otvor, ktorý vedie ako keby do ďalšej chodby, Nakúkam,  ale súkať sa tam neriskujem. Sám a bez istenia to nie.

Otvor do ďalších priestorov - Puklišová štôlňa

V hlave si predstavujem ako to vyzerá hore na kopci a špekulujem čo je to asi za chodba. Podľa smeru a vzdialenosti predpokladám, že je to štôlňa, ktorá má ústie pod dobývkou.  Odhadujem, že som niekde pri povrchovej dobývke. a tu sa obe štôlne križujú. No neviem, tu viac nevymyslím a vraciam sa späť.

Zostúpil som znovu do chodby a pomaličky sa brodím vodou von. Idem si nafotiť kolóniu hmyzu.  

Voda je ako obvykle studená, tak sa pracem von. Vonku sa prezlečiem a niečo malé zbodnem. Skontroloval som si hodiny a vidím, že ešte mám dosť času.

Pozbieral som si všetky veci a zbehol som dolu ku neďalekej Trojičnej štôlni. 

Trojičná štôlňa

Chvíľku preskúmavam úvodnú ryhu a odhadujem, v akej výške asi bude vstupný otvor najbližšie,

Neodhadol som to najlepšie, zbytočne som sa narobil. No nevadí. Podarilo sa mi odkopať dostatočne široký aj vysoký otvor na pohodlný vstup. Pozerám, že aj tu je voda, ale hladina je dosť ďaleko od stropu. Asi meter podomnou, tak som si myslel, že tam nebude veľa vody.

To bol ale riadny omyl. Vliezol som dnu a vodu mám po prsia. Nerátal som s tak vysokým stropom.  Opatrne sa suniem chodbou. Čakal som že ako budem postupovať, tak hladina bude klesať. No tu nie, vody je čoraz viac. Neviem ani urobiť záber zo statívu, lebo statív je celý utopený. Po pár metroch cítim na dne nejakú rovnú plochu a nie bahno. Podľa šírky je to nejaká doska, alebo čo. Snažím sa ísť po nej. Prišiel som ku miestu, kde vidím silný prítok vody. 

Prítok vody do chodby

Hlavná chodba trošku bočí vľavo a konečne klesla hladina vody, tak môžem urobiť nejaké fotky. 

Tektonická porucha

Zaujala ma tektonická porucha v chodbe a obzerám si ju, až som prišiel k časti, kde sú zbytky výdrevy. Pomaly prechádzam popadanú výdrevu, keď narazím na zával.

Výdreva

Zával na konci Trojičnej štôlne

Tu sa viac nikam nepohnem. Otočil som sa a vrátil som sa von, kde som odložil foťák a statív. (Celý čas som sa bál, že ho utopím )

Teraz beriem do ruky poznámkový blok, a buzolu. Idem si zakresliť smerovanie a dĺžku chodby.  Znovu leziem dnu a prechádzam celú chodbu a zapisujem si údaje. Keď som na konci, otočím sa, a cestou von si to kontrolujem. Pri jednom mieste si opravujem chybný údaj v poznámke, keď som urobil “sprostú” chybu. Zapisujem si správny údaj, kukám do papiera a pomaly idem. Tým pádom nedávam pozor kam stúpam, keď cítim, ako mi noha vbehla do nejakej diery a dosť sa mi skrútil členok. Hneď som sám sebe nadával ako pohan, ale čo už, noha začína bolieť. Pomaličky sa šuchcem von a cítim ako mi opúcha členok.

Východ z Trojičnej štôlne

Vyšiel som von a prezliekol som sa. Ten členok je fajnovo opuchnutý a neviem si obuť vibramu. Už len toto mi chýbalo. Nešiel som si palicu a opierajúc sa som dokrivkal tých pár metrov ku potoku. Strčil som nohu do tej studenej horskej vody. Jaj to bola úľava. Tak som si našiel taký kameň, kde som sedel a pofajčieval, kým sa mi chladil členok. Po čase pozorujem, že sa opuch zmenšil, tak sa mi podarilo nasúkať nohu do topánky a pevne zaviazať.

Zbalil som si veci a pomaličky som sa vydal k autu.  Palicou odľahčujem nohu, tak sa to dá. Celú cestu rozmýšľam, ako som mohol urobiť takú hlúposť, a ešte pri zatopenej chodbe.

Tak na toto nezabudnem! Mám ponaučenie. Ako idem ku autu ešte rozmýšľam nad najlepšou cestou ku baniam pod Mešťankovou.

Ale dnes to nebude. Až nabudúce.

Východ z Puklišovej štôlne aj s nánosmi sedimentov na stene

Niečo, zarazené do steny chodby v Puklišovej štôlni

Zaujalo ma zloženie horniny v priestore na konci Puklišovej štôlne

V priestore na konci puklišovej štôlne sa začínajú tvoriť tenké brčká.

Tvoriace sa kvaple v Trojičnej štôlni

Nákres polohy diel na ložisku

Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 2. časť

Tak, ako som si minule povedal, idem skúsiť znovu pozrieť štôlňe pod Skalnatou, ale na bicykli. 

Vyrazil som smer Pezinská baba a pri kameňolome som odbočil na Rybníček.

Most na oblúku pôvodnej cesty na Pezinskú Babu

Asi o 2 km prichádzam ku horárni na Rybníčku, kde si dám chvíľku oddych. 

horáreň na Rybníčku

Šliapať do pedálov a mať pri tom na chrbte veľký bágel s mojim “harampádím” dá zabrať. 

Ďalej som sa vybral do údolia potoka Vidlárová, kde ma polorozpadnutá asfaltová cesta privedie pod kopec, kde lesníci sťahovali drevo.

Keďže posledné tri dni intenzívne pršalo, tak terén je rozbahnený, a mám problém šliapať v tomto blatovisku. Vykašlem sa na to, a hore si to vytlačím. Mojim cieľom je dostať sa na lesnú cestu, ktorá vedie rovnobežne s hrebeňom. Už som hore na lesnej ceste a hľadám odbočku vpravo na hrebeň, aby som sa dostal na červenú turistickú značku.

Odbočku nájdem a tých pár metrov to ešte vytlačím.  Fajn, som hore na hrebeni, hovorím si. Teraz to už bude brnkačka. Dolu kopcom na bicykli až ku baniam.

Haha, ako som sa mýlil. Vopred som si vybral prechod malým sedlom niekde medzi Skalnatou a Čertovým kopcom.  Doma som študoval mapu a našiel som si lesnú cestičku, ktorá klesá od sedla, dolu údolím až ku baniam.

No ale skutočnosť bola mierne iná, než som plánoval. Lesná cestička bola naposledy používaná v roku pána neviem, ale zato plná popadaných stromov a haluziny.

Takže namiesto zjazdu ku baniam, som sa vytešoval z prenášania bicykla cez popadané stromy.

Už na záhorskej strane pod hrebeňom

Takto na pešo som zišiel až ku Puklišovej štôlni, kde som oprel bicykel o strom, a vybehol hore na haldu.

Po chvíľke oddychu a po malom prieskume som sa dal do práce. Najskôr som odkopal zosunutú zeminu až kým som neuvidel malý otvor.  Rýchli pohľad dnu a zisťujem, že je plná vody. Hladina siaha asi 20 cm pod strop chodby. Fuj, vyzerá to tak, že dnes sa dnu nepozriem.

Odvodnenie Puklišovej štôlne

Budem si to musieť najskôr pripraviť. Znova som sa dal do práce. Budem musieť odkopať otvor ešte hlbšie, a vykopať odvodňovací rigol. Najskôr som si znížil vrstvu sute pod otvorom, a vyhĺbil rigol. Potom  som postupne odkopával otvor, tak aby sa voda nevyvalila naraz.

Puklišová štôlňa

Po štyroch hodinách prehlbovania rigolu a odkopávania otvoru to vyzerá, že by sa dalo dostať dnu.

Pozriem na to koľko je hodín, a uvedomím si, že dnes to ešte nebude. Ak chcem prísť v rozumnom čase domov, musím sa pobrať.

Ešte som trošku prehĺbil rigol a nechal som pomaličky vytekať vodu zo štôlne. Prezlečiem sa do suchých vecí, zbalím náradie a vrátil som sa ku bicyklu. Pozerám do mapy, a špekulujem, kade pôjdem domov. Vrátiť sa späť cez tie pováľané stromi a haluzinu to veru nechcem. Je to riadna strmina, aj bez prenášania bicykla.

Po malej chvíľke som si našiel trasu, od Trojičnej štôlne lesnou cestou, ktorá je síce dlhšia, ale tiež ma zavedie na hrebeň pod Čertovým kopcom. Na mape je vyznačená hrubšie, tak je predpoklad, že bude dobrá.

Dobrá bola, len akosi moje nohy už dobré neboli. Vyšliapať na bicykli sa mi nedalo, tak som celú hodinu tlačil bicykel do kopca, až kým som nedofučal na hrebeň.

Z hrebeňa som sa zviezol dolu na lesnú cestu pod hrebeňom a pokračoval som po tejto ceste smerujúc do sedla pod Javorinou. Odtiaľto to bolo dobré. Sem tam asfalt, sem tam rozbité, ale pevné. Dolu som futašil a na Rybníček to bolo ozaj rýchle.

Tu som si hodil jednu zdravotnú ( keď už som tak dlho na čerstvom vzduchu  ), a ťahal rovno domov.

Dúfam, že budem mať čoskoro čas, aby som sa mohol vrátiť k Puklišovej štôlni.

Na halde Puklišovej štôlne

Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 1. časť

V ten istý deň, ako som vyliezol so zatopenej bane Mikuláš, vrátil som sa k autu a ešte som to otočil smerom na Kuchyňu.

Odviezol som sa na začiatok Modranskej doliny kde som pred značkou chránenej krajinnej oblasti Malé karpaty, nechal auto.

Zobral som si iba najnutnejšie veci a naľahko som si vykračoval Modranskou dolinou. Po ľavej ruke sa vypína masív Modranské skaly, ale cez zelenajúce sa stromy, ich nemôžem obdivovať.  

Asi po kilometri na ľavej strane údolia vidím niečo, čo pripomína povrchový lom haldičky a starú cestu. 

Podľa informácii od miestnych, tam mala byť aj štôlňa, ale počas povrchovej ťažby bola zničená.

Asi o 50 metrov ďalej na opačnej strane údolia nachádzam jednu z viacerých kratších štôlní, ktorými sa niekedy v 19. storočí skúmalo pyritové zrudnenie.  Ústie je za potokom Malina, tak preskakujem potok a nazerám dnu.

Na začiatku je pomerne široká a v zadnej časti chodby vidím, že je zatopená.

štôlňa V-938 

Teraz si spomeniem, že som v aute nechal gumáky aj nepremokavý oblek, lebo som chcel ísť naľahko. No nič, veď tu nie som naposledy.

Urobím nejaké zábery a vyberiem sa ďalej. Asi po ďalšom kilometri vidím na toku potoka zbytky prehradenia a nasypané bočné hrádzky. Pozerám do mapy a zisťujem, že ak by som sa vydal lesnou cestou doprava, tak by som obišiel kopec Mešťanková a dostal sa do Švancpošskej doliny.

Prehradenie potoka Malina

Viem, že tam sú asi štyri štôlne, na starých mapách sú v lokalite “Schwainzbach” .

Zatiaľ im dám pokoj, idem ďalej Modranskou dolinou. po ľavej strane je malá lúčka, ale ja sa sústreďujem na pravú stranu, kde by nad potokom mala byť ďalšia zo štôlní.

Ako to pozerám, tak to pozerám, tak až po bližšom prezretí som našiel zavalené ústie. Nevidel som ani zbytky haldy, tak predpokladám, že to bola krátka štôlnička.

Nevadí, asi o 300 metrov ďalej by mala byť na opačnej strane ďalšia. 

Aj bola. Už od cesty ma víta otvorené ústie. Nakuknem dnu, a ucítim typický zápach síry. Vidno, že je to krátka štôlnička a tak ani nebanujem, že tu nemám gumáky.

V-934 chodba prieskumnej štôlne

V-931 prieskumná štôlnička

Vrátil som sa na cestu a idem ďalej. Tesne pred lesníckym domčekom, odbočuje doľava lesná cesta smerom na Vysoký Rajd. Vo vyústení tejto cesty by mala byť ďalšia zo štôlničiek.

Na prvý pohľad to vyzeralo, že ústie je zavalené, ale len som trošku odhrabal lístie, ukázal sa mi otvor. No neliezol som tam, už som bol nedočkavý aby som si pozrel lokalitu pod Skalnatou.

Prišiel som až ku Lesníckemu domčeku. (Teda riadne ho nechali schátrať ). Zelená turistická značka odbočuje vľavo kamsi na Čermákovu lúku. Ja som sa vydal neznačenou lesnou cestou vpravo.

Haldy Trojičnej štôlne

Asi pol kilometra šliapania do kopca a vidím haldy Trojičnej štôlne. Celý natešený sa ponáhľam pozrieť si úvodnú ryhu a ústie. 

Čakalo ma mierne sklamanie, keď bolo ústie zasypané. Idem to pozrieť bližšie a vbehnem do úvodnej ryhy. Ako som tam vkročil tak som sa krásne zaboril do bahna, ktoré vytvorila vytekajúca banská voda. Pre popadané listy to nebolo vidieť.

Zavalené ústie Trojičnej štôlne

Halda Puklišovej štôlne

Povedal som si, že idem skúsiť štastie s Puklišovou štôlňou. Odbočím z lesnej cesty doľava a obchádzam kopec. Po málo metroch sa mi nad hlavou čnie celkom slušne veľká halda.

To bude ona. Vybehnem hore na haldu, a úsmev mi zmrzne, keď ma čaká ten istý výsledok ako pri Trojičnej štôlni. ( Aj s blatom pod listami )

Ústie Puklišovej štôlne

Fúha no pekne. A ani tu zo sebou nič nemám, takže sa dnes dnu nepozriem. Trochu som sklamaný, ale v duchu som s tým aj rátal. Preto som išiel naľahko, aby som si najskôr obzrel terén.

Keď už som tu, popozerám si celý kopec, kde bolo ložisko…..   Idem hore na kopec už z diaľky vidím haldy. 

Povrchová dobývka

Dostal som sa až ku povrchovej dobývke.  Poobzeral som sa tu, a potom som zbehol trošku nižšie. Tu je ďalšie zavalené ústie.

Keď už som tu, tak ešte vybehnem asi 200 m. do vrchu kde by mala byť ďalšia zo štôlní.

Pozriem si ústie a vrátil som sa ku povrchovej dobývke. Tu sa na chvíľu zložím a oddýchnem si.

Pozerám do mapy a vidím, že som asi kilometer pod hrebeňovou turistickou značkou. Škoda, že sa musím vrátiť k autu. Ako tak pozerám do mapy, rozmýšľam, že druhý krát sem pôjdem z opačnej strany.

Ak by som z domu išiel na bicykli, tak cez Rybníček a údolím Vidlárovej, by som sa dostal až tesne pod Skalnatú. Tam by som už voľajako bicykel pretlačil na druhú stranu kopca a zviezol sa až sem.

No uvidím, ale v hlave mi to vŕta celý čas čo šliapem späť k autu.

Pokračovanie tu