Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 3. časť

Nedočkavo čakám, kým príde víkend, aby som mohol ísť skontrolovať Puklišovú štôlňu. Dnes neberiem bicykel, ale idem autom, lebo chcem mať dostatok času. Ráno o 8:00 som už vylezený na halde Puklišovej štôlne.

Idem pozrieť vykopaný rigol. Super, voda klesla. Ešte som trocha prehĺbil rigol.  Vyvalilo sa viac vody, tak som počkal. Spokojne som si sadol na koreň stromu a bafal cigu.

No dobre, prúd vody sa vrátil na normálnu úroveň, tak som sa navliekol do vodotesného obleku.  Bol som lenivý kopať široký otvor, tak je to trošku stiesnené. Na výšku tiež nie je veľký, tak to musím dať po kolenách.

Opatrne vleziem dnu. Vody je tam tak do pásu.  

Začiatok chodby Puklišovej štôlne

Opatrne našľapujem a nohami cítim podvaly. Tak sa snažím našľapovať po podvaloch, aby sa mi nohy nezabárali do bahna.

Chodba ide stále rovno smerom na západ. Ako postupujem, hladina vody postupne klesá.

chodba Puklišovej štôlne

Divné mi je, že chodba bola zatopená a na stenách vidím veľké kolónie malých mušiek. Keď pôjdem von, musím si ich lepšie obzrieť.

Po asi 50 metroch, už voda nie je, ale vidím zával v chodbe.  Prišiel som bližšie, a svietim si hore na zával. Tam je tuším nejaký otvor.  

Zával na konci chodby

To musím vidieť, leziem po suti zo závalu. Áno je tam otvor. Vysúkam sa nahor a ocitám sa v akej si menšej sieni. 

Touto dierou som sem vliezol

Chcem urobiť nejakú ucelenú fotku tohto priestoru, ale nemám širokouhlý objektív. Rozmýšľam, že urobím zo statívu sériu fotiek, ktoré potom pospájam, len sa mi nedarí pevne postaviť statív. Nebaví ma to, tak to kašlem.

Dole podo mnou vidím, zbytky výdrevy a zosun do chodby, Cez medzeru medzi výdrevou vidím prebleskovať hladinu vody.

Zbytky výdrevy dole podo mnou

Chcem ísť pozrieť do zadu, tak radšej preskočím zosunutú horninu, ktorá je medzi výdrevou.

Tam nájdem malý otvor, ktorý vedie ako keby do ďalšej chodby, Nakúkam,  ale súkať sa tam neriskujem. Sám a bez istenia to nie.

Otvor do ďalších priestorov - Puklišová štôlňa

V hlave si predstavujem ako to vyzerá hore na kopci a špekulujem čo je to asi za chodba. Podľa smeru a vzdialenosti predpokladám, že je to štôlňa, ktorá má ústie pod dobývkou.  Odhadujem, že som niekde pri povrchovej dobývke. a tu sa obe štôlne križujú. No neviem, tu viac nevymyslím a vraciam sa späť.

Zostúpil som znovu do chodby a pomaličky sa brodím vodou von. Idem si nafotiť kolóniu hmyzu.  

Voda je ako obvykle studená, tak sa pracem von. Vonku sa prezlečiem a niečo malé zbodnem. Skontroloval som si hodiny a vidím, že ešte mám dosť času.

Pozbieral som si všetky veci a zbehol som dolu ku neďalekej Trojičnej štôlni. 

Trojičná štôlňa

Chvíľku preskúmavam úvodnú ryhu a odhadujem, v akej výške asi bude vstupný otvor najbližšie,

Neodhadol som to najlepšie, zbytočne som sa narobil. No nevadí. Podarilo sa mi odkopať dostatočne široký aj vysoký otvor na pohodlný vstup. Pozerám, že aj tu je voda, ale hladina je dosť ďaleko od stropu. Asi meter podomnou, tak som si myslel, že tam nebude veľa vody.

To bol ale riadny omyl. Vliezol som dnu a vodu mám po prsia. Nerátal som s tak vysokým stropom.  Opatrne sa suniem chodbou. Čakal som že ako budem postupovať, tak hladina bude klesať. No tu nie, vody je čoraz viac. Neviem ani urobiť záber zo statívu, lebo statív je celý utopený. Po pár metroch cítim na dne nejakú rovnú plochu a nie bahno. Podľa šírky je to nejaká doska, alebo čo. Snažím sa ísť po nej. Prišiel som ku miestu, kde vidím silný prítok vody. 

Prítok vody do chodby

Hlavná chodba trošku bočí vľavo a konečne klesla hladina vody, tak môžem urobiť nejaké fotky. 

Tektonická porucha

Zaujala ma tektonická porucha v chodbe a obzerám si ju, až som prišiel k časti, kde sú zbytky výdrevy. Pomaly prechádzam popadanú výdrevu, keď narazím na zával.

Výdreva

Zával na konci Trojičnej štôlne

Tu sa viac nikam nepohnem. Otočil som sa a vrátil som sa von, kde som odložil foťák a statív. (Celý čas som sa bál, že ho utopím )

Teraz beriem do ruky poznámkový blok, a buzolu. Idem si zakresliť smerovanie a dĺžku chodby.  Znovu leziem dnu a prechádzam celú chodbu a zapisujem si údaje. Keď som na konci, otočím sa, a cestou von si to kontrolujem. Pri jednom mieste si opravujem chybný údaj v poznámke, keď som urobil “sprostú” chybu. Zapisujem si správny údaj, kukám do papiera a pomaly idem. Tým pádom nedávam pozor kam stúpam, keď cítim, ako mi noha vbehla do nejakej diery a dosť sa mi skrútil členok. Hneď som sám sebe nadával ako pohan, ale čo už, noha začína bolieť. Pomaličky sa šuchcem von a cítim ako mi opúcha členok.

Východ z Trojičnej štôlne

Vyšiel som von a prezliekol som sa. Ten členok je fajnovo opuchnutý a neviem si obuť vibramu. Už len toto mi chýbalo. Nešiel som si palicu a opierajúc sa som dokrivkal tých pár metrov ku potoku. Strčil som nohu do tej studenej horskej vody. Jaj to bola úľava. Tak som si našiel taký kameň, kde som sedel a pofajčieval, kým sa mi chladil členok. Po čase pozorujem, že sa opuch zmenšil, tak sa mi podarilo nasúkať nohu do topánky a pevne zaviazať.

Zbalil som si veci a pomaličky som sa vydal k autu.  Palicou odľahčujem nohu, tak sa to dá. Celú cestu rozmýšľam, ako som mohol urobiť takú hlúposť, a ešte pri zatopenej chodbe.

Tak na toto nezabudnem! Mám ponaučenie. Ako idem ku autu ešte rozmýšľam nad najlepšou cestou ku baniam pod Mešťankovou.

Ale dnes to nebude. Až nabudúce.

Východ z Puklišovej štôlne aj s nánosmi sedimentov na stene

Niečo, zarazené do steny chodby v Puklišovej štôlni

Zaujalo ma zloženie horniny v priestore na konci Puklišovej štôlne

V priestore na konci puklišovej štôlne sa začínajú tvoriť tenké brčká.

Tvoriace sa kvaple v Trojičnej štôlni

Nákres polohy diel na ložisku