pondelok 29. júna 2015

Tajomná Ryhová štôlňa


Niekedy v marci tohoto roku som si všimol, že v jednej z prepadlín do Ryhovej štôlne, tečúca voda vymlela otvor do chodby. Podľa polohy prepadliny som predpokladal, že prepadlina je na jednej z rozrážok.

Táto štôlňa ma irituje už veľmi dlho. Je to jedna z najdlhších štôlní. Štôlňa viedla popod cestu a pod banské diela Augustín, Čmele. Len dĺžka hlavnej chodby je cca 1500 m a s rozrážkami asi 3 kilometre.


ústie Ryhovej štôlne, stav v roku 1973 Zdroj : montanistika.sk

Na jar, tam tieklo veľmi veľa vody, tak som si to len pozrel a šiel domov. Ale pokoja mi to nedalo. To to bol jediný možný, ako tak bezpečný vstup, ktorým by sa dalo dostať dnu.


Pri jednom s mojich výletov som sa tam nedávno zastavil a preskúmal, v akom je to stave.  Vtedy som vliezol do prepadliny a nakukol som do otvoru. Podarilo sa mi tam dať ruky a urobiť záber chodby. Viac som tam nevymyslel.


Ryhová štôlňa
Pohľad cez dieru do chodby

Pokoja mi to ale nedalo a asi o dva týždne tam šliapem zasa, ale aj s vybavením.

Ešte krátka zastávka pri štôlni Hermína.  Neviem, komu tá štôlňa vadila, ale dal si robotu, že prekopal asi 7 m. dlhý jarok, ktorým pustil vodu z potoka pred štôlňou, dnu.
Ten jarok som zahádzal, a v rámci rozcvičky, som trochu vyčistil aj ústie.




Vyčistené ústie štôlne Hermína


Škoda, bola to taká pohodová štôlňa. Suchá, bez nejakých skrytých nástrah. Teraz tam bez gumákov sa ísť nedá.


Tu som to zabalil a pokračoval som ďalej ku miestu prepadliny.
Zložil som sa, vybalil veci a poďme na to. Pre istotu som sa zabezpečil lanom, ktoré som ukotvil na najbližšom strome. 


Ryhová štôlňa
Vliezol som do jamy, a presunul som sa k otvoru do štôlne. Z fotky, ktorú som minule urobil som vedel, že by to malo ísť. No ale prvé 3-4 metre boli také, že som sa tam nevošiel.


Hodnú chvíľu som strávil tým, že som si v naplavenej suti kopal jarok, do ktorého by som sa zmestil. Celkom to dalo zabrať, kopať poležiačky. Pripadám si ako taký krtko.  Keď to vyzeralo tak, že by som mohol prejsť, naviazal som sa na lano, zobral statív, a začal som sa postupne sunúť dnu. Z diaľky počujem tlmený hukot vody. Liezol som nohami napred a na chrbte.


Dosť natesno. Sem tam nohami ešte odkopávam suť, nech sa tam vojdem.  Asi po 2 metroch cítim nohami kmeň stromu, ktorý tam voda vcucla. Ten strom to tam dosť zatarasil. Musím sa prepchať ponad kmeň a miesta pod stropom mám len tak tak, aby som sa tam vošiel.  Nejak som sa tam natlačil, keď ma čakal ďalší zátaras v podobe naplavených hrubších konárov, ktoré sa slušne zakliesnili. Ešte, že idem nohami napred. Zopár riadnych kopancov, a konáre povoľujú. Teraz sa plazím vedľa toho kmeňa a snažím sa prepchať okolo koreňov.


Ryhová štôlňa
Strom, ktorý zatarasil chodbu, takto som ho videl, keď som sa otočil späť

Keď som za stromom, tak už je tu trošku viac priestoru, tak som sa nejak otočil na brucho a idem hlavou vopred. Ďalších zopár metrov a nemusím sa plaziť. Môžem už ísť po kolenách na štyroch. Ó aký komfort.


Naplavenej suti je zasa trošku menej a ja prichádzam k rozrážke. 


Ryhová štôlňa
Pohľad do rozrážky vľavo
Z ľavej strany priteká voda, tak po kolenách to nebude úplne komfortné. Zisťujem, že môžem postupovať kačákmi. Podliezam výdrevu a vidím, že smerujem ku hlavnej chodbe. Tak, ako som čakal, hlavnou chodbou tečie celkom dosť vody.  Pomaly som sa presunul až na križovatku chodieb.


Ryhová štôlňa
Výmurovka v bočnej chodbe

Hlavná chodba vedie približne severozápadným smerom  Chodba, ktorou som sem prišiel, križuje hlavnú  chodbu a pokračuje ďalej popod cestu č. 503 na Babu. Vidím, že v nej je vymurovaná priečka, kde boli asi dvere.


Prišiel som do stredu hlavnej chodby.  Podarilo sa mi tu už postaviť sa na nohy a trochu si ich vyrovnať. No zato musím byť celý čas v preklone. Je to tu naozaj nízke.



Ryhová štôlňa
Hlavná chodba smer k pôvodnému ústiu

Otočím sa doprava, v smere, kde by mal byť pôvodný východ zo štôlne. je vidieť, že voda odteká, ale vidím aj zával. Rozmýšľam aj, kde sa tu vzala tá fľaša šampusu zakliesnená vľavo vo výdreve :-) Asi ju sem spláchlo pri veľkej vode. Tento smer chodby ma, ale nezaujíma, viac som zvedavý na hlavnú chodbu, ktorá smeruje k banským dielam Augustín, Čmele.


Ryhová štôlňa
Hlavná chodba smerom ku komínu KRH

Zasvietim do chodby a vidím, že prechodná nie je. :-(  V diaľke vidím zával a vidím, ako do štôlne padá voda. To by ma zaujímalo odkiaľ. Tým smerom je komín KRH, žeby do neho tiekol nejaký potok ?  To by mohlo byť.


Nejdem to skúmať, lebo vody je tu dosť, a nemám gumáky.  


Porobil som ešte nejaké fotky a pobral som sa von. 


Ryhová štôlňa
Tadeto som sem prišiel ? 

V diaľke vidím zasa ten blbý strom, okolo ktorého sa musím prešmyknúť. No, ale von ísť treba, tak idem na to. Preplazím sa okolo kmeňa, a pomaly sa súkam vykopaným žľabom von.


Vonku som si zbalil veci a dal jednu zdravotnú. Trošku ma mrzí, že som zo štôlne videl iba málo.  Chcel by som sa sem vrátiť, keď bude dlhšie obdobie bez dažďa a prezrieť si zával odkiaľ tiekla voda.

Videl som z tejto štôlne veľmi málo. Ale vzhľadom na stav, v akom je, som spokojný.
Možno sa mi ešte podarí sa do nej dostať aj v hornej časti. Uvidíme.


Ryhová štôlňa
Štôlňa Ryhová, Ja som sa motal iba v časti vyznačenou červenou farbou


sobota 6. júna 2015

Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 3. časť

Nedočkavo čakám, kým príde víkend, aby som mohol ísť skontrolovať Puklišovú štôlňu. Dnes neberiem bicykel, ale idem autom, lebo chcem mať dostatok času. Ráno o 8:00 som už vylezený na halde Puklišovej štôlne.


Idem pozrieť vykopaný rigol. Super, voda klesla. Ešte som trocha prehĺbil rigol.  Vyvalilo sa viac vody, tak som počkal. Spokojne som si sadol na koreň stromu a bafal cigu.


No dobre, prúd vody sa vrátil na normálnu úroveň, tak som sa navliekol do vodotesného obleku.  Bol som lenivý kopať široký otvor, tak je to trošku stiesnené. Na výšku tiež nie je veľký, tak to musím dať po kolenách.


Opatrne vleziem dnu. Vody je tam tak do pásu.  


Puklišová štôlňa
Začiatok chodby Puklišovej štôlne

Opatrne našľapujem a nohami cítim podvaly. Tak sa snažím našľapovať po podvaloch, aby sa mi nohy nezabárali do bahna.


Chodba ide stále rovno smerom na západ. Ako postupujem, hladina vody postupne klesá.



Puklišová štôlňa
chodba Puklišovej štôlne


Divné mi je, že chodba bola zatopená a na stenách vidím veľké kolónie malých mušiek. Keď pôjdem von, musím si ich lepšie obzrieť.


Po asi 50 metroch, už voda nie je, ale vidím zával v chodbe.  Prišiel som bližšie, a svietim si hore na zával. Tam je tuším nejaký otvor.  

Puklišová štôlňa
Zával na konci chodby
To musím vidieť, leziem po suti zo závalu. Áno je tam otvor. Vysúkam sa nahor a ocitám sa v akej si menšej sieni. 

Puklišová štôlňa
Touto dierou som sem vliezol
Chcem urobiť nejakú ucelenú fotku tohto priestoru, ale nemám širokouhlý objektív. Rozmýšľam, že urobím zo statívu sériu fotiek, ktoré potom pospájam, len sa mi nedarí pevne postaviť statív. Nebaví ma to, tak to kašlem.



Dole podo mnou vidím, zbytky výdrevy a zosun do chodby, Cez medzeru medzi výdrevou vidím prebleskovať hladinu vody.


Puklišová štôlňa
Zbytky výdrevy dole podo mnou

Chcem ísť pozrieť do zadu, tak radšej preskočím zosunutú horninu, ktorá je medzi výdrevou.
Tam nájdem malý otvor, ktorý vedie ako keby do ďalšej chodby, Nakúkam,  ale súkať sa tam neriskujem. Sám a bez istenia to nie.


Puklišová štôlňa
Otvor do ďalších priestorov - Puklišová štôlňa


V hlave si predstavujem ako to vyzerá hore na kopci a špekulujem čo je to asi za chodba. Podľa smeru a vzdialenosti predpokladám, že je to štôlňa, ktorá má ústie pod dobývkou.  Odhadujem, že som niekde pri povrchovej dobývke. a tu sa obe štôlne križujú. No neviem, tu viac nevymyslím a vraciam sa späť.


Zostúpil som znovu do chodby a pomaličky sa brodím vodou von. Idem si nafotiť kolóniu hmyzu.  

Puklišová štôlňa
Puklišová štôlňa











Voda je ako obvykle studená, tak sa pracem von. Vonku sa prezlečiem a niečo malé zbodnem. Skontroloval som si hodiny a vidím, že ešte mám dosť času.


Pozbieral som si všetky veci a zbehol som dolu ku neďalekej Trojičnej štôlni. 


Trojičná štôlňa
Trojičná štôlňa
Chvíľku preskúmavam úvodnú ryhu a odhadujem, v akej výške asi bude vstupný otvor najbližšie,


Neodhadol som to najlepšie, zbytočne som sa narobil. No nevadí. Podarilo sa mi odkopať dostatočne široký aj vysoký otvor na pohodlný vstup. Pozerám, že aj tu je voda, ale hladina je dosť ďaleko od stropu. Asi meter podomnou, tak som si myslel, že tam nebude veľa vody.


To bol ale riadny omyl. Vliezol som dnu a vodu mám po prsia. Nerátal som s tak vysokým stropom.  Opatrne sa suniem chodbou. Čakal som že ako budem postupovať, tak hladina bude klesať. No tu nie, vody je čoraz viac. Neviem ani urobiť záber zo statívu, lebo statív je celý utopený. Po pár metroch cítim na dne nejakú rovnú plochu a nie bahno. Podľa šírky je to nejaká doska, alebo čo. Snažím sa ísť po nej. Prišiel som ku miestu, kde vidím silný prítok vody. 


Trojičná štôlňa
Prítok vody do chodby
Hlavná chodba trošku bočí vľavo a konečne klesla hladina vody, tak môžem urobiť nejaké fotky. 


Trojičná štôlňa
Tektonická porucha





Zaujala ma tektonická porucha v chodbe a obzerám si ju, až som prišiel k časti, kde sú zbytky výdrevy. Pomaly prechádzam popadanú výdrevu, keď narazím na zával.


Trojičná štôlňa
Výdreva



Trojičná štôlňa
Zával na konci Trojičnej štôlne




Tu sa viac nikam nepohnem. Otočil som sa a vrátil som sa von, kde som odložil foťák a statív. (Celý čas som sa bál, že ho utopím )


Teraz beriem do ruky poznámkový blok, a buzolu. Idem si zakresliť smerovanie a dĺžku chodby.  Znovu leziem dnu a prechádzam celú chodbu a zapisujem si údaje. Keď som na konci, otočím sa, a cestou von si to kontrolujem. Pri jednom mieste si opravujem chybný údaj v poznámke, keď som urobil “sprostú” chybu. Zapisujem si správny údaj, kukám do papiera a pomaly idem. Tým pádom nedávam pozor kam stúpam, keď cítim, ako mi noha vbehla do nejakej diery a dosť sa mi skrútil členok. Hneď som sám sebe nadával ako pohan, ale čo už, noha začína bolieť. Pomaličky sa šuchcem von a cítim ako mi opúcha členok.


Trojičná štôlňa
Východ z Trojičnej štôlne
Vyšiel som von a prezliekol som sa. Ten členok je fajnovo opuchnutý a neviem si obuť vibramu. Už len toto mi chýbalo. Nešiel som si palicu a opierajúc sa som dokrivkal tých pár metrov ku potoku. Strčil som nohu do tej studenej horskej vody. Jaj to bola úľava. Tak som si našiel taký kameň, kde som sedel a pofajčieval, kým sa mi chladil členok. Po čase pozorujem, že sa opuch zmenšil, tak sa mi podarilo nasúkať nohu do topánky a pevne zaviazať.


Zbalil som si veci a pomaličky som sa vydal k autu.  Palicou odľahčujem nohu, tak sa to dá. Celú cestu rozmýšľam, ako som mohol urobiť takú hlúposť, a ešte pri zatopenej chodbe.
Tak na toto nezabudnem! Mám ponaučenie. Ako idem ku autu ešte rozmýšľam nad najlepšou cestou ku baniam pod Mešťankovou.







Ale dnes to nebude. Až nabudúce.



Puklišová štôlňa
Východ z Puklišovej štôlne aj s nánosmi sedimentov na stene
Puklišová štôlňa
Niečo, zarazené do steny chodby v Puklišovej štôlni


Puklišová štôlňa
Zaujalo ma zloženie horniny v priestore na konci Puklišovej štôlne


Puklišová štôlňa
V priestore na konci puklišovej štôlne sa začínajú tvoriť tenké brčká.


Trojičná štôlňa
Tvoriace sa kvaple v Trojičnej štôlni


Nákres polohy diel na ložisku




streda 3. júna 2015

Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 2. časť

Tak, ako som si minule povedal, idem skúsiť znovu pozrieť štôlňe pod Skalnatou, ale na bicykli. 

Vyrazil som smer Pezinská baba a pri kameňolome som odbočil na Rybníček.


Most na Rybníček
Most na oblúku pôvodnej cesty na Pezinskú Babu

Asi o 2 km prichádzam ku horárni na Rybníčku, kde si dám chvíľku oddych. 

Rybníček
horáreň na Rybníčku
Šliapať do pedálov a mať pri tom na chrbte veľký bágel s mojim “harampádím” dá zabrať. 



Ďalej som sa vybral do údolia potoka Vidlárová, kde ma polorozpadnutá asfaltová cesta privedie pod kopec, kde lesníci sťahovali drevo.


Keďže posledné tri dni intenzívne pršalo, tak terén je rozbahnený, a mám problém šliapať v tomto blatovisku. Vykašlem sa na to, a hore si to vytlačím. Mojim cieľom je dostať sa na lesnú cestu, ktorá vedie rovnobežne s hrebeňom. Už som hore na lesnej ceste a hľadám odbočku vpravo na hrebeň, aby som sa dostal na červenú turistickú značku.


Odbočku nájdem a tých pár metrov to ešte vytlačím.  Fajn, som hore na hrebeni, hovorím si. Teraz to už bude brnkačka. Dolu kopcom na bicykli až ku baniam.

Haha, ako som sa mýlil. Vopred som si vybral prechod malým sedlom niekde medzi Skalnatou a Čertovým kopcom.  Doma som študoval mapu a našiel som si lesnú cestičku, ktorá klesá od sedla, dolu údolím až ku baniam.













No ale skutočnosť bola mierne iná, než som plánoval. Lesná cestička bola naposledy používaná v roku pána neviem, ale zato plná popadaných stromov a haluziny.

Takže namiesto zjazdu ku baniam, som sa vytešoval z prenášania bicykla cez popadané stromy.


Už na záhorskej strane pod hrebeňom



Takto na pešo som zišiel až ku Puklišovej štôlni, kde som oprel bicykel o strom, a vybehol hore na haldu.


Po chvíľke oddychu a po malom prieskume som sa dal do práce. Najskôr som odkopal zosunutú zeminu až kým som neuvidel malý otvor.  Rýchli pohľad dnu a zisťujem, že je plná vody. Hladina siaha asi 20 cm pod strop chodby. Fuj, vyzerá to tak, že dnes sa dnu nepozriem.
Puklišová štôlňa
Odvodnenie Puklišovej štôlne


Budem si to musieť najskôr pripraviť. Znova som sa dal do práce. Budem musieť odkopať otvor ešte hlbšie, a vykopať odvodňovací rigol. Najskôr som si znížil vrstvu sute pod otvorom, a vyhĺbil rigol. Potom  som postupne odkopával otvor, tak aby sa voda nevyvalila naraz.





Puklišová štôlňa
Puklišová štôlňa


Po štyroch hodinách prehlbovania rigolu a odkopávania otvoru to vyzerá, že by sa dalo dostať dnu.


Pozriem na to koľko je hodín, a uvedomím si, že dnes to ešte nebude. Ak chcem prísť v rozumnom čase domov, musím sa pobrať.


Ešte som trošku prehĺbil rigol a nechal som pomaličky vytekať vodu zo štôlne. Prezlečiem sa do suchých vecí, zbalím náradie a vrátil som sa ku bicyklu. Pozerám do mapy, a špekulujem, kade pôjdem domov. Vrátiť sa späť cez tie pováľané stromi a haluzinu to veru nechcem. Je to riadna strmina, aj bez prenášania bicykla.


Po malej chvíľke som si našiel trasu, od Trojičnej štôlne lesnou cestou, ktorá je síce dlhšia, ale tiež ma zavedie na hrebeň pod Čertovým kopcom. Na mape je vyznačená hrubšie, tak je predpoklad, že bude dobrá.


Dobrá bola, len akosi moje nohy už dobré neboli. Vyšliapať na bicykli sa mi nedalo, tak som celú hodinu tlačil bicykel do kopca, až kým som nedofučal na hrebeň.


Z hrebeňa som sa zviezol dolu na lesnú cestu pod hrebeňom a pokračoval som po tejto ceste smerujúc do sedla pod Javorinou. Odtiaľto to bolo dobré. Sem tam asfalt, sem tam rozbité, ale pevné. Dolu som futašil a na Rybníček to bolo ozaj rýchle.


Tu som si hodil jednu zdravotnú ( keď už som tak dlho na čerstvom vzduchu  ), a ťahal rovno domov.


Dúfam, že budem mať čoskoro čas, aby som sa mohol vrátiť k Puklišovej štôlni.


Na halde Puklišovej štôlne