Prieskum štôlne Jozef pod Kočištanom

Jedného dňa som sa preklikával zákutiami Internetu, keď som zazrel link na blog, ktorý ma veľmi zaujal :  Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch II.
Po prečítaní článku  som začal uvažovať, čo to chlapi otvorili.  Chalani popisujú strmú úpadnicu. B. Cambel (1959) spomínal spis zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici (spis č. 4830 z r. 1821), v ktorom je zoznam štôlní opísaný šľachticom Jánom Schillerom a Samuelom Csapkom.  V tomto spise sa úpadnica spomína iba v dvoch baniach v Harmónii.  Trojičnej a Jozef na Kočistane.
Trojičná mi veľmi neštimovala, pretože v jej okolí sa sa túlal niekoľko krát a terén nesedí z fotkami z článku. :) Takže to bude určite Jozef štôlňa na Kočištane. ( neskôr premenovaná na Kristián )

Tak som sa jedno poobedie vybral pozrieť sa na miesto činu.
Našiel som tam odkopaný vchod. Nakúkam dolu a krútim hlavou. Prečo si jaskyniari robia také malé vstupy ?

Pôvodný "jaskyniarsky" odkop.

Pripravil som si veci a snažím sa nasúkať dnu. najskôr som sa v malom otvore šprajcol, pretože som mal ruky pod sebou. To takto nepôjde. Ruky som dal vystrel pred seba a nohami vopred som sa tam súkal. Už teraz som nadával na ostré kamene, keď som sa poodieral.

Dostal som sa viac dnu, kde som sa konečne mohol postaviť. Na začiatku je trochu vody, ale nič hrozné. Prešiel som vodu a víta ma úzka kresaná chodba.

Úvodná časť s vodou

Stredná časť chodby

Postupujem pomaly chodbou. Cestou si všímam horninu v ktorej bola kresaná. Sú to také zlepence kremeňa.  Asi sa nesprávne vyjadrujem, azda ma nejaký geológ opraví.

Na boku a v strope je vidieť kremenná žila, ktorú pravdepodobne sledovali.
Po asi 30 metroch som minul odbočku na ľavej strane a pokračoval som priamo. Na dne chodby je mnoho materiálu, tak to vyzerá, ako keby stúpala. Keď si kontrolujem strop, tak vidím že naozaj stúpa hore. Asi po 10 metroch chodba končí spadnutým stropom. Vyškriabal som sa na zával, ale nikam som sa nedostal.
Vrátil som sa k odbočke, a išiel pozrieť bočnú chodbu. Na odbočke obdivujem Jednotlivé vrstvy, ako sú uložené.

Šikmé žilky pri odbočke

Vošiel som do odbočky, ktorá sa oblúčikom stočí do smeru hlavnej chodby a otvorí sa mi komora.

Komora

V komore na protiľahlej stene je vybratá malinká komôrka. Tiež tu pozorujem jednotlivé vrstvy prerušené šikmou žilou.

Vrstvy so šikmou žilou

Otočil som sa doprava a uvidel úpadnicu. Je naozaj strmá. Aj keď z fotky to nie je zrejmé, kvôli náklonu fotoaparátu. Klesá pod uhlom asi 70°.  V spodnej časti je to ešte strmšie.

Pohľad do úpadnice

Hore mám 50m lano, a špekulujem, kde sa ukotviť.  V tejto hornine to nie je bohvie čo a ani tu nemám kotvu. Uviazať sa nie je o čo. Takže tento nápad zavrhnem. Zatiaľ.

Medzi tým som začul dunenie. Do kelu, to vyzerá na búrku a ja mám vonku veci... Tak som švihal von. Predral som sa úzkou dierou a vonku práve začalo pršať spolu s krúpami.
Schmatol som batoh a "narval" som ho do bane. Zasa som sa nasúkal dnu a keď už vonku leje, tak si dokončím fotenie.

V strednej časti chodby sú pieskovcové úseky

Pred odbočkou..

Detailný pohľad na biely pieskovec

Stopy po želiezku na čelbe

Fajn, nafotil som čo som chcel. Je načase ísť von. Najskôr som si vyniesol techniku. Potom zasa dnu a vytlačil batoh. Fuj mám toho plazenia sa plné zuby. Zbalil som si veci a mašírujem k autu.

Trojičná štôlňa v Modre

V zimnom čase som si doma čítal prácu Cambela (1959 ). Pri popise štôlní v lokalite Modra, Harmónia som si v hlave vybavoval, kde sú popisované štôlne. Teda okrem dvoch, kde som si nebol istý. A to konkrétne Štôlňa v doline nad mlynom a Trojičná štôlňa.

Cambel popisoval Štôlňu v doline nad mlynom takto :

Štôlňa sa nachádza na okraji kameňolomu v údolí Kamenného potoka. Teraz (1959 ) je zavalená. Haldy sú odnesené prívalmi vôd, alebo použité na výstavbu cesty. Počas vojny bola štôlňa otvorená a používala sa ako kryt. Je dlhá 40-50 m.

Tak som v jednu marcovú nedeľu kopol do vrtule a odviezol som sa do Harmónie. Auto som nechal práve pod popisovaným kameňolomom. Hodnú chvíľu som sa táral v okolí, ale nájsť aspoň náznak štôlne sa mi nepodarilo.

Dosť ma mýli aj priehrada v Harmónii, pretože tá bola vybudovaná neskôr. Po dvoch hodinách ma to prestáva baviť. Kukám do poznámok a chcem pokračovať v hľadaní Trojičnej štôlne. Po chvíľke túlania, som našiel ryhu, ktorá sa mi javí ako najpravdepodobnejšia.

Ryhou som prišiel až k miestu, kde mohlo byť ústie. Skusmo som vykopal malú sondu. Akonáhle som začul dunivý zvuk, tak som vedel, že to nebude ťažké. Podarilo sa mi otvoriť malý priechod, tak by som aspoň nakukol dnu.

Trojičná štôlňa, Modra - Harmónia

Vidím, že je dnu dosť vody, a ja zo sebou nemám na toto vybavenie.

Nechám to teraz tak, a o týždeň a sa sem vrátim aby som štôlňu prezrel a preskúmal.

O týždeň som späť aj z ľuďmi z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, ktorý spravujú Modranský banský náučný chodník.

Súkame sa do vybavenia a lezieme úzkym otvorom dnu. Vody je tradične najviac na začiatku. Dobre vyššie pása.

Chodba Trojičnej štôlne

Teraz sme v chodbe traja ľudia, a je tu plno. Škoda, že sa zvírila voda, mohli byť pekné zábery.

Pomali postupujeme chodbou. Hladina vody klesá, až prídeme k miestu, kde sa nám zdá, že chodba sa stočí o 90°. Keď sme nakukli “za roh” tak sme uvideli čelbu. Tu to končí.

Kúsok pred koncom

Som trochu plný rozpakov. Z Cambelovým popisom to dáko neštimuje.  Toto je tak 30 m nie 70, ako popisuje.

Ešte raz si prejdem chodbu a zmeriam si uhly a vzdialenosti.

Zberám sa von ....

Vyliezli sme von, a po nás tam idú členovia Klubu priateľov turistiky.  Chalani majú aj pásmo, tak som zvedavý, či moje krokovanie bude moc uletené.

Ani nie. Odchýlka je, 5% čo mne stačí.

Vonku ešte chvíľku debatujeme nad tým, že nám to nesedí z Cambelovým popisom.  Zhodneme sa na tom, že Trojičná štôlňa mala spodnú, strednú a vrchnú štôlňu. Cambel vychádzal z popisu obyvateľa Modry p. Šípka, ktorý tieto štôlne v roku 1936 otvoril.

To znamená, že nevieme s istotou povedať, ktorú z týchto troch sme preskúmali. Podľa lokality to ale skoro určite je jedna zo spomínaných chodieb Trojičnej štôlne.

Tomuto sa budeme aj naďalej venovať.

Chalani z KPT urobili videjko z merania štôlne

Mapka Trojičnej štôlne

Zochova chata - Trojitá štôlňa

Dlho som si nechával túto štôlňu na “potom”. Aj tento víkend som si myslel, že nikam nepôjdem. Sobota bola sychravá a hmlistá a ani zdravotne som nebol fit. Keď ale v nedeľu ráno vykuklo slniečko, tak som si povedal, že si dám takú nenáročnú vychádzku a pozriem v akom stave je táto štôlňa.

Nemám žiadne bližšie informácie o štôlni. Názov napovedá, že má asi tri chodby.  Cambel (1959) spomínal správu o modranskom baníctve. Ide o spis zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici (spis č. 4830 z r. 1821), v ktorom je zoznam štôlní opísaný šľachticom Jánom Schillerom a Samuelom Csapkom. Zoznam je doplnený o stručné dáta o ich lokalizácii. O Trojitej štôlni je táto zmienka : nachádza sa cca 2 km SZ od Zochovej chaty, cca 1,3 km JV od Gajdoša (650). Bola razená do žúl a je dlhá asi 120 m.

Sadol som na autobus a o desiatej som vystúpil na Zochovej chate. Zo zastávky som sa vybral známou trasou po žltej značke na Čermákovu lúku do sedla Modranskej baby.

Je to príjemná prechádzka a slniečko príjemne hreje, ani to nevyzerá, že je november. Po chvíľke som na lokalite Panský dom, kde ma láka chata po lesom na jedno orosené. Beriem antibiotiká, tak si nechám zájsť chuť a šliapem do kopca. O pol hodinku som už na Čermákovej lúke. Tu si chvíľku posedím a dám si čaj.  Už je tu partia chlapov, ktorý niečo kuchtia. Dobre to vonia. Posedel som si a pohral sa z ich psom. ( raz hodíš palicu a už sa nezbavíš )

No dobre, nebudem tu toľko obsmŕdať, pozrel som si ešte náhrobný kameň familie Csermak.

Ruhet in Frieden, Csermak familie.

Je čas, vydať sa smerom na severo východ. Vzdušnou čiarou k predpokladanej bani je to necelý pol kilometer.

Idem po neznačenej lesnej ceste, ktorá kopíruje vrstevnicu, tak je to príjemná prechádzka. Pozerám sa do pravej strany a hľadám, kedy uvidím údolie, ktorým tečie potôčik.  Keď som uvidel údolíčko, ktoré smeruje ku Panskému domu, tak viem, že som dobre. Chvíľku prehľadávam okolie a pár metrov pod lesnou cestou nachádzam zarastenú zasutenú úvodnú ryhu.

Ryha a ústie Trojitej štôlne

Na dne ryhy tečie voda. Predral som sa haluzinou až k ústiu. Tak ako som čakal, bolo zasutené a bolo vidieť, že štôlňa je zatopená. Hladina vody bola asi 20 cm pod stropom štôlne.

Zatopené úste Trojitej štôlne

Urobil som zopár záberov ústia a vyliezol som z ryhy. Pod Trojitou štôlňou by  mala byť ešte jedna bezmenná štôlnička. Vydal som sa teda po prúde potôčika.  Najskôr som uvidel haldu Trojitej.

Halda Trojite štôlne

Po pár metroch som našiel sotva znateľné ústie bezmennej.

Aj tu som urobil zopár záberov, a chcel som sa vrátiť späť na “Zošku”. Pohyb v zarastenom a podmáčanom údolí nebol nič moc, tak som vyliezol na malý hrebeň vľavo. Po hrebeni som postupne zostupoval až som sa znovu dostal ku potoku a popri potoku som sa vrátil k Panskému domu.

Ústie bezmennej

Kamene na hrebeni

Pohľad na údolie 

Už len vychádzkovým tempom som prišiel na Zošku, kde si pozerám autobus domov. Musel by som tu čakať až do 15:00, čo sa mi nechce.

Tak som sa pomaličky vybral pešo do Harmónie. Po ceste dolu mi nedalo, aby som nenakukol do Dvojitej štôlne, či už sú tu zazimované netopiere. Asi je ešte teplo, lebo som tam žiadneho nenašiel.

Vchod do dvojitej štôlne

Tak som zbehol do Harmónie, kde som chytil ani neviem aký autobus a išiel domov.

Zopár obrázkov z Dvojitej štôlne :

Modra - Harmónia II.

Keď som minulý víkend nestihol pozrieť štôlňu Bartolomej, tak ma to dosť hnevalo.


Mal som síce nabitý víkend, ale večer okolo 16:00 mám chvíľku voľna, tak sadám do auta a vydáme sa smerom na Harmóniu. Prejdeme Harmóniu a pokračujeme cestou na Zochovu chatu.  V mieste, kde sa spája modrá turistická značka s červenou, necháme auto. Osadenstvo som nechal na prechádzke so psom a ja som sa otočil ku Medvedej skale po banskom náučnom chodníku.

Idem okolo skalných útvarov asi 5 minút, keď som uvidel haldy štôlne Bartolomej. Štôlňa pochádza pravdepodobne zo 17 storočia. O počiatkoch ťažobnej činnosti v tejto lokalite nie sú známe archívne záznamy. Prvá zmienka týkajúca sa Harmónie je z roku 1773, keď banský podnikateľ Jozef Entzler obhliadal staré banské diela v Malých Karpatoch – Pezinku, Perneku aj v Modre. Z toho vyplýva, že banská činnosť tu prebiehala už predtým. Napovedá tomu aj nápis, ktorý nedávno objavili práve v štôlni Bartolomej – je z roku 1771.

Halda štôlne Bartolomej

Na skale nad haldou práve trénuje mladá rodinka lezcov.  Chvíľu s nimi pokecám, a pripravím sa na vstup do bane. Otvor vyzerá malý, ale nie je to najhoršie.

Vstupný otvor do Bartolomej štôlne

Asi 5 metrov sa treba plaziť, ale potom som sa ocitol v chodbe štôlne.

Rozhliadam sa a vyberiem sa do útrob starej kresanej bane. Asi po 65 metroch som prišiel ku rozbočke chodieb. V ľavostrannej chodbe sa nachádza asi 5 m. hlboká šachta.

šachta

Pohľad do šachty

Prejsť okolo šachty sa dá, ale treba si dávať pozor, vedľa steny je asi 20-30 cm široká rímsa a ponad šachtu sú uložené brvná.

Prešiel som šachtu a pokračujem chodbou približne severovýchodným smerom. Chodba asi po 50 m. končí, tak som sa vrátil späť, prešiel okolo šachty a pokračoval pravostrannou chodbou.

Táto chodba je "trošku" dlhšia. Odhadom tak 200 m. Na dnes je trošku vody, tak po členky. Na ľavej strane som našiel krátke asi 6m. chodbičky, ktoré sú na konci prepojené.

Prepojenie ľavostranných chodieb

Ešte 10 m a jedna časť chodby sa stáča severne a jedna východne.



Východná časť je krátka, končí asi po 25 metroch.

Severná časť pokračuje ďalej úzkou kresanou chodbou.


Na niektorých miestach, sú na dne kopy hliny a treba si dávať pozor na hlavu :-) .

Chodba je na niektorých miestach úzka a má lichobežníkový tvar typický pre kresané chodby.








Prešiel som až na koniec a stále ma udivuje ako dokázali baníci len so želiezkom a kladivom vytesať takéto diela.


V bani zimujú podkováre malé a zopár kusov netopiera obyčajného.
Počas cesty späť si robím fotografie a pozorujem zimujúce netopiere. 
Vrátil som sa späť ku šachte a hodnú chvíľku špekulujem, ako zísť dolu. Hromžím, že tu zo sebou nič nemám. Tak si aspoň prezriem steny a hľadám miesto, kde by sa dalo ukotviť lano. Toto mi pokoja nedá, kým tam nevleziem. Ale teraz nie.
Strávil som tu asi 2 a pol hodinky.

Zimujúce Podkováre malé

Vysúkal som sa von a zbehol som k autu. Tam ma už čakal nervózny zbytok osadenstva, a odfrčali sme domov.

Myslel som si, že cez tento programom nabitý víkend nič nestihnem, ale som rád, že som si našiel čas aj na toto.

Ešte zopár obrázkov zo štôlne :

mapa Bartolomej štôlne

Modra - Harmónia I.

V sobotu sa konečne vyčasilo, a mne skrsol v hlave nápad pozrieť sa do Harmónie.  Aby som videl toho viac, rozhodol som sa začať na Zochovej chate. 

O 9:00 ráno tu vystupujem z autobusu a vydal som sa po červenej turistickej značke smerom na Veľkú Homolu.

Tesne pred posledným stúpaním na Homolu to ale strihnem doľava žltou turistickou značkou. Prešiel som iba pár metrov, keď som uvidel skalný útvar pri ktorom som to stočil vpravo do doliny.

Chcel som prejsť cestičkou cez rúbanisko, ale počujem že tam pracujú lesníci, tak sa im oblúkom vyhnem. Nemám náladu na otázky.

Zbehol som do doliny, s tým, že v týchto miestach by mala byť štôlňa Glassgrün, kde sa ťažila surovina na sklo. Napovedá tomu aj názov vrchu, pod ktorým by mala byť štôlňa -

Sklenný vrch. Na nových mapách som tento názov nevidel, ale na starej Topo mape z roku 1955 je označený týmto menom.

Motal som sa v po okolí asi hodinu, ale nájsť ústie sa mi nepodarilo. 

Našiel som iba zbytky niečoho, čo by mohlo byť haldou a náznaky povrchových dobývok. No nie vždy sa zadarí, stopy pravdepodobne zavial čas.

Chvíľu som zostal vegetiť na machovej čistinke. A že tu bolo príjemne, ani sa mi odtiaľ nechcelo.

Po oddychu som sa zdvihol a vyšliapal som do kopca smerom na Malú Homolu.


V polovici som sa stočil na juhovýchod a po lesnej cestične som si to štrádoval smerom k Peprovcu.

Len čo som uvidel skaly na Peprovci, otočil som sa západne od nich.

Tam by mala byť niekde železná štôlňa. Prehľadal som terén v širšom okolí, ale 

výsledok žiaden.

Úvodná ryha štôlne Kristián

Trochu sklamaný, som to tu vzdal, a vrátil som sa na vrch Peprovec. Z neho som zbehol dolu na chodník so žltou turistickou značkou. 
Už ako som zostupoval, všimol som si úvodnú ryhu štôlne Kristián.

Ústie bolo zatarasené konármi a zapadané lístím. Odhádzal som konáre, a odhrabal lístie.

Ukázal sa mi malý otvor, ktorým bolo vidieť, že štôlňa je po strop zatopená.

Malý otvor do štôlne Kristián

To by chcelo veľa práce, aby sa to uvoľnilo. Pozrel som si ešte haldu tejto štôlne a otočil to po žltej značne smerom ku Zámčisku.

Na chodníku pod Peprovcom som si oddýchol pri takto vyzdobenom mieste.

Pokračujem po žltej značke smer Zámčisko.

Skončil som na križovatke modrej a žltej turistickej značke. Modrá značka pokračuje hore na Zámčisko, ale ja zostávam tu.

Pod malým skalným útvarom  je otvorené ústie bezmennej štôlne. Teda bezmennej ako bezmennej. 

Na starej katastrálnej mape Modry z roku 1851, je na tomto mieste vyznačená štôlňa "Panna Mária Pomocná".

Vstupný otvor do štôlne pod Zámčiskom

Podľa mojich znalostí, sa tu pokúšali nájsť zlatonosné zarudnenie. Štôlňa je 

turistickej verejnosti známa, pretože leží na frekventovanom turistickom chodníku.

Vstup do bane je pod skalným útvarom. Na začiatku trošku malý na výšku, ale neskôr sa zväčší. Prvých 10 m je vo vnútri nafúkané lístie. Po 10 m prichádzam k malej šachte,  kde sa dá vytušiť zatopený nižší otvor. Ponad šachtu už niekto uložil brvná, takže sa dá po nich pohodlne prejsť.

Pohľad do šachty 

Naľavo od malej šachty je krátka postranná chodba kde ešte zimuje malá kolónia Podkovárov malých ( Rhinolophus hipposideros ). V celej bani som ich narátal asi 20.

Podkovár malý ( Rhinolophus hipposideros )

Pokračujem hlavnou chodbou. Po 50 metroch nachádzam na pravej strane malú sieň, z jazierkom. Jazierko má hĺbku tak 30 cm, a dno je pevné. ( Chceli tu dávny baníci kopať vertikálnu šachtu ? )  

V postranných výklenkoch hlavnej chodby si všímam aj dnes prítomné stopy po ručnom kresaní chodieb.

Chodba pokračuje približne severným smerom na pri konci je mierne zatopená na ďalší postup sú potrebné gumáky.

Tesne pred koncom chodby nájdem ešte jednu postrannú, ktorá sa 2 krát lomí a celkovú dĺžku má 10m.

Hlavná chodba štôlne pod Zámčiskom

štôlňa pod Zámčiskom

Baňa nie je veľmi rozsiahla, ale krásne ukáže spôsob práce baníkov, keď v tvrdej hornine ručne sekali úzke chodby, Počas celého pobytu v bane som sa snažil byť maximálne po tichu a zbytočne nesvietiť na zimujúcich netopierov.

Po prezretí štôlne som vyšiel von, a usúdil som, že po zmene času na letný je 

dlhšie vonku svetlo tak stihnem prebehnúť na lokalitu Piesočné.

Mohol som vystúpať na Zámčisko a prejsť cez les, ale rozhodol som sa, že pôjdem dolu do Harmónie, kde sa napojím na červenú značku smerom na Zochovu chatu.

Prešiel som kúsok po červenej značke nad posledné chaty a som v lokalite Piesočné.

Hneď z chodníka vidím otvorené ústie jednej z bezmenných štôlní. Nakukol som dnu, ale je beznádejne zavalená.
V tejto oblasti bolo viacero štôlní, ale do dnešných čias zostala prístupná iba Dvojitá štôlňa na Kočištane.

Viem, že štôlňa by mala byť vytesaná do skalného masívu hneď vedľa malého povrchového lomu. Na mape je povrchový lom zaznačený, tak idem na istotu.

Lom je vidieť z diaľky, ale som ho obišiel, lebo hľadám chod do štôlne. Vchod je vysekaný v skale. 

Vchod do Dvojitej štôlni na Kočištane

Štôlňa je relatívne malá, ale veľmi zaujímavá. Na rozbočke chodieb je šachta, cez ktorú v roku 2014 ľudia z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, položili premostenie so zábradlím.

Premostenie nad šachtou v Dvojitej štôlni

Celková dĺžka chodieb je asi 40 m. našiel som tu ešte zimujúce netopiere. Malých Podkovárov asi 5, a tento jeden kus Netopier obyčajný ( myotis myotis ). 

Divné, že ešte spí, už by mal byť vonku.
Nechám ho teda chrápať, a idem si zobrať veci na zameranie.

Počas zameriavania porobím nejakú fotodokumentáciu.

Typický lichobežníkový tvar ručne kresanej chodby

Ľavostranná chodba

Motám sa po bani a pozerám, že je už po 18 tej. Najvyšší čas to zabaliť. Chcel som ešte zbehnúť do neďalekej Bartolomej štôlne, ale nevadí, tú pozriem nabudúce.

Pokračovanie tu