Modra - Harmónia I.

V sobotu sa konečne vyčasilo, a mne skrsol v hlave nápad pozrieť sa do Harmónie.  Aby som videl toho viac, rozhodol som sa začať na Zochovej chate. 

O 9:00 ráno tu vystupujem z autobusu a vydal som sa po červenej turistickej značke smerom na Veľkú Homolu.

Tesne pred posledným stúpaním na Homolu to ale strihnem doľava žltou turistickou značkou. Prešiel som iba pár metrov, keď som uvidel skalný útvar pri ktorom som to stočil vpravo do doliny.

Chcel som prejsť cestičkou cez rúbanisko, ale počujem že tam pracujú lesníci, tak sa im oblúkom vyhnem. Nemám náladu na otázky.

Zbehol som do doliny, s tým, že v týchto miestach by mala byť štôlňa Glassgrün, kde sa ťažila surovina na sklo. Napovedá tomu aj názov vrchu, pod ktorým by mala byť štôlňa -

Sklenný vrch. Na nových mapách som tento názov nevidel, ale na starej Topo mape z roku 1955 je označený týmto menom.

Motal som sa v po okolí asi hodinu, ale nájsť ústie sa mi nepodarilo. 

Našiel som iba zbytky niečoho, čo by mohlo byť haldou a náznaky povrchových dobývok. No nie vždy sa zadarí, stopy pravdepodobne zavial čas.

Chvíľu som zostal vegetiť na machovej čistinke. A že tu bolo príjemne, ani sa mi odtiaľ nechcelo.

Po oddychu som sa zdvihol a vyšliapal som do kopca smerom na Malú Homolu.


V polovici som sa stočil na juhovýchod a po lesnej cestične som si to štrádoval smerom k Peprovcu.

Len čo som uvidel skaly na Peprovci, otočil som sa západne od nich.

Tam by mala byť niekde železná štôlňa. Prehľadal som terén v širšom okolí, ale 

výsledok žiaden.

Úvodná ryha štôlne Kristián

Trochu sklamaný, som to tu vzdal, a vrátil som sa na vrch Peprovec. Z neho som zbehol dolu na chodník so žltou turistickou značkou. 
Už ako som zostupoval, všimol som si úvodnú ryhu štôlne Kristián.

Ústie bolo zatarasené konármi a zapadané lístím. Odhádzal som konáre, a odhrabal lístie.

Ukázal sa mi malý otvor, ktorým bolo vidieť, že štôlňa je po strop zatopená.

Malý otvor do štôlne Kristián

To by chcelo veľa práce, aby sa to uvoľnilo. Pozrel som si ešte haldu tejto štôlne a otočil to po žltej značne smerom ku Zámčisku.

Na chodníku pod Peprovcom som si oddýchol pri takto vyzdobenom mieste.

Pokračujem po žltej značke smer Zámčisko.

Skončil som na križovatke modrej a žltej turistickej značke. Modrá značka pokračuje hore na Zámčisko, ale ja zostávam tu.

Pod malým skalným útvarom  je otvorené ústie bezmennej štôlne. Teda bezmennej ako bezmennej. 

Na starej katastrálnej mape Modry z roku 1851, je na tomto mieste vyznačená štôlňa "Panna Mária Pomocná".

Vstupný otvor do štôlne pod Zámčiskom

Podľa mojich znalostí, sa tu pokúšali nájsť zlatonosné zarudnenie. Štôlňa je 

turistickej verejnosti známa, pretože leží na frekventovanom turistickom chodníku.

Vstup do bane je pod skalným útvarom. Na začiatku trošku malý na výšku, ale neskôr sa zväčší. Prvých 10 m je vo vnútri nafúkané lístie. Po 10 m prichádzam k malej šachte,  kde sa dá vytušiť zatopený nižší otvor. Ponad šachtu už niekto uložil brvná, takže sa dá po nich pohodlne prejsť.

Pohľad do šachty 

Naľavo od malej šachty je krátka postranná chodba kde ešte zimuje malá kolónia Podkovárov malých ( Rhinolophus hipposideros ). V celej bani som ich narátal asi 20.

Podkovár malý ( Rhinolophus hipposideros )

Pokračujem hlavnou chodbou. Po 50 metroch nachádzam na pravej strane malú sieň, z jazierkom. Jazierko má hĺbku tak 30 cm, a dno je pevné. ( Chceli tu dávny baníci kopať vertikálnu šachtu ? )  

V postranných výklenkoch hlavnej chodby si všímam aj dnes prítomné stopy po ručnom kresaní chodieb.

Chodba pokračuje približne severným smerom na pri konci je mierne zatopená na ďalší postup sú potrebné gumáky.

Tesne pred koncom chodby nájdem ešte jednu postrannú, ktorá sa 2 krát lomí a celkovú dĺžku má 10m.

Hlavná chodba štôlne pod Zámčiskom

štôlňa pod Zámčiskom

Baňa nie je veľmi rozsiahla, ale krásne ukáže spôsob práce baníkov, keď v tvrdej hornine ručne sekali úzke chodby, Počas celého pobytu v bane som sa snažil byť maximálne po tichu a zbytočne nesvietiť na zimujúcich netopierov.

Po prezretí štôlne som vyšiel von, a usúdil som, že po zmene času na letný je 

dlhšie vonku svetlo tak stihnem prebehnúť na lokalitu Piesočné.

Mohol som vystúpať na Zámčisko a prejsť cez les, ale rozhodol som sa, že pôjdem dolu do Harmónie, kde sa napojím na červenú značku smerom na Zochovu chatu.

Prešiel som kúsok po červenej značke nad posledné chaty a som v lokalite Piesočné.

Hneď z chodníka vidím otvorené ústie jednej z bezmenných štôlní. Nakukol som dnu, ale je beznádejne zavalená.
V tejto oblasti bolo viacero štôlní, ale do dnešných čias zostala prístupná iba Dvojitá štôlňa na Kočištane.

Viem, že štôlňa by mala byť vytesaná do skalného masívu hneď vedľa malého povrchového lomu. Na mape je povrchový lom zaznačený, tak idem na istotu.

Lom je vidieť z diaľky, ale som ho obišiel, lebo hľadám chod do štôlne. Vchod je vysekaný v skale. 

Vchod do Dvojitej štôlni na Kočištane

Štôlňa je relatívne malá, ale veľmi zaujímavá. Na rozbočke chodieb je šachta, cez ktorú v roku 2014 ľudia z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, položili premostenie so zábradlím.

Premostenie nad šachtou v Dvojitej štôlni

Celková dĺžka chodieb je asi 40 m. našiel som tu ešte zimujúce netopiere. Malých Podkovárov asi 5, a tento jeden kus Netopier obyčajný ( myotis myotis ). 

Divné, že ešte spí, už by mal byť vonku.
Nechám ho teda chrápať, a idem si zobrať veci na zameranie.

Počas zameriavania porobím nejakú fotodokumentáciu.

Typický lichobežníkový tvar ručne kresanej chodby

Ľavostranná chodba

Motám sa po bani a pozerám, že je už po 18 tej. Najvyšší čas to zabaliť. Chcel som ešte zbehnúť do neďalekej Bartolomej štôlne, ale nevadí, tú pozriem nabudúce.

Pokračovanie tu