Krížnica - Pernecké baníctvo

Keď už sa potulujem v okolí Pezinskej baby, nedá mi pozrieť toť k susedom na staré Pernecké bane v lokalite Krížnica.

O rozmach Perneckého baníctva sa zaslúžil podnikateľ Jozef Entzler, ktorý tak ako i v Pezinku, aj tu po roku 1773 spustil vlnu záujmu o baníctvo.

Koncom 18. storočia sa v lokalite Jahodnisko ( dnes Krížnica ) intenzívne ťažilo.
Začiatkom 19. storočia sa okrem antimónu začal ťažiť aj pyrit. 

Najväčší rozmach ťažby zaznamenávame v druhej polovici 19. storočia medzi rokmi 1855 až 1884. V tomto období pyritovú rudu odoberala továreň na výrobku kyseliny sírovej na Cajle.

Po zatvorení tejto továrne a dovoze lacnejších pyritov zo Španielska nastal úpadok pyritových baní.

Posledná etapa rozmachu baní nastala začiatkom 20 storočia, kedy cez I. svetovú vojnu ťažbu antimónu a pyritu ako strategickej suroviny podporoval štát. Preto v roku 1917 za pomoci vojnových zajatcov bola postavená 7,5km dlhá úzkokoľajná železnička na transport rudy z Krížnice ku železničnej stanici Pernek.
Po veľkej vojne ťažba prestala mať zmysel a počas krízy bola zastavená. Prevádzku železnice tiež zastavili a železnicu postupne rozobrali.
Dodnes je zachované teleso trate, po ktorom vedie žltá turistická značka.

Tak som si povedal, že idem. Autobus zo železničnej stanice v sobotu chodí o 8:10. Vystúpil som na Pezinskej babe a vybral som sa po červenej značke na Čmelek.

Retranslačná stanica Čmelek

Odtiaľto som pokračoval po červenej značke a o chvíľku som prišiel do sedla pod Javorinou, kde sa červená križuje zo žltou značkou. Pokračoval som po žltej v smere na Pernecké bane.

Už po chvíľke vidím veľké prepadlisko štôlne Juraj a napravo od cesty rôzne pingy. Cesta ma dovedie až k prvej veľkej halde štôlne Juraj.

Zostanem stáť a priamo oproti vo svahu vidím haldu štôlne Stanislav :-)

Halda štôlne Stanislav, Rozkopaná zberačmi minerálov.

Nad haldou je viditeľná úvodná ryha štôlne .

Úvodná ryha štôlne Stanislav

Vrátil som sa späť ku žltej značke a pokračujem po nej. Po pár metroch vidím na druhej strane potoka viacero háld. Prešiel som teda na druhý breh a vybehol som na prvú haldu. Tu som si všimol otvorené ústie štôlne. Predpokladám že ide o štôlňu Ján.

Otvorené ústie štôlne Ján

Slnko zaujímavo osvetľovalo otvor, takže bol neprehliadnuteľný. Navliekol som sa do výstroja a vošiel do štôlne. Na dne bolo veľmi veľa blata.

Vo vnútri štôlne Ján

Pokračujem ďalej, blata je stále viac. Chodba sa rozdeľuje Pravá časť po chvíli končí, a vľavo pokračuje ďalej.

Štôlňa Ján, pokračovanie ľavej štôlne

Príklad závalu v štôlni

Pretože v štôlni bolo blata vyššie čižiem, ďalej nepokračujem aj s ohľadom na to, že v jednej časti chodby je šachta dole do spodného poschodia, a na takýto prieskum nemám výstroj.

Vysúkal som sa von zo štôlne, a vyliezol som na haldy, ktoré sú nad ňou.

Napravo od Trampského zrubu je otvorená šachta. Pádu do nej bráni iba chatrná kari sieť.

Otvorená šachta do štôlne Pavol

Pohľad do šachty

Hneď za trampským zrubom je otvorené ústie ďalšej štôlne, podľa polohy súdim, že je to Stará Barbora.

ústie štôlne Stará Barbora

Štôlňa sa hneď po vstupe rozdeľuje na dve chodby, ktoré sú obe zavalené.

Ďalej do svahu sú viditeľné prejavy závalu.

Prejav závalu na povrchu.

Hodnú chvíľu skúmam okolie, až nájdem ústie štôlne Zubau. Ústie je zavalené a vyteká z neho banská voda.

ústie štôlne Zubau

Po násype pre banské vozíky pokračujem ďalej smerom na Pernek. Hneď vedľa násypu je štôlňa V-385, štôlňa je po cca 20m zavalená a zatopená. V štôlni cítiť silný sírny zápach.

Zatopená štôlňa V-385 

Nad štôlňou je jasný prejav závalu.

Prejav závalu nad štôlňou.

Po tom, čo som vyšiel zo štôlne som si všimol úvodnú ryhu štôlne Pavol, ktorá bola tak 10m nadol. Z násypu pre banské vozíky, kde som stál, som videl zbytky po úzkokoľajnej železničke po do mnou. Čiže rudu pravdepodobne z banských vozíkov sypali dole do železničných vagónov.

Opatrne som zostúpil dolu, a prezrel som si úvodnú ryhu a zavalené ústie štôlne Pavol.

Zavalené ústie štôlne Pavol

Vytekajúca banská voda zo štôlne Pavol

Od tohoto miesta pokračujem po žltej značke. Pohodlný chodník vedie po násype úzkorozchodnej železničky, ktorá vlastne obchádza vrch Krížnica.

Násyp úzkorozchodnej železnice do Perneka

Keď sa železničná trať stočila smerom ku Perneku, tak som zišiel z chodníka a začal som stúpať dolinou z druhej strany Krížnice. Asi po kilometri začínam dohľadávať predpokladanú Furtskú štôlňu.

Lesná cesta sa odklonila od potoka, pri ktorom by mala štôlňa byť, tak pokračujem popri potoku. Našťastie ku každej štôlni musela viesť prístupová cesta, tak hľadám niečo také.

Po chvíli nájdem starú cestu pre vozy, tak pokračujem po nej.  a naozaj cesta sa končí pri haldičkách. Oproti haldičkám si všímam slabo znateľné ústie štôlne.

Furtská štôlňa

Tu som sa otočil a vydal sa späť, aby som sa znovu dostal na žltú značku. Vrátil som sa na železničný násyp v peknom ohybe.

Ohyb železničného násypu

Zasa som kúsok išiel po žltej značke. ale len nejakých 200-300 m. V údolí pod železničným násypom by mala byť štôlňa Johanna.  Dole je to strmý kamenitý zráz, tak som traverzoval. Nakoniec som sa došmýkal až dolu na asfaltku.

Zvalenú štôlňu som našiel o chvíľu.

Zavalené ústie štôlne Johanna

No ak som chcel stihnúť autobus domov, tak som si musel pridať do kroku. Bežať ako minule sa mi veru nechcelo. Po asfaltke cesta dolu do Perneka, ale ubiehala celkom rýchlo.

Čas bol nakoniec dobrý, takže aj jedno orosené som stihol. Mrzí ma len že som nestihol pozrieť Svätodušnú štôlňu. 

Nevadí, možno nabudúce. Dovtedy skúsim pozisťovať, kde by sa asi mala nachádzať Mikuláš štôlňa pri Perneku, kde sa ťažili olovené rudy.

Nie len staré bane môžu byť nebezpečné

To, že staré banské diela môžu byť nebezpečné a treba byť maximálne opatrný, to je asi každému jasné.

Ale že si treba dávať pozor na každom kroku aj pri pohybe v lese, tak to asi nie. Samého ma prekvapilo, že som skoro stúpil na toto :

Protitanková strela Panzerschreck

Info o strele : http://en.wikipedia.org/wiki/Panzerschreck


Len tak si to ležalo na lístí, ako keby to tam len niekto včera odložil. 

Strela sa nachádzala vzdušnou čiarou asi tak kilometer od parkoviska na Pezinskej babe. Privolaný policajný pyrotechnik skonštatoval, že strela je neporušená a ostrá.

Pri rozhovore mi pyrotechnik povedal, že takýchto nálezov bude čoraz viac, pretože po toľkých rokoch sa eróziou znova dostáva munícia na povrch. Oni tomu hovoria, že zem to nechce, tak to vypľúva.

Pyritové bane pod Pezinskou Babou II

  V minulej časti Pyritové bane pod Pezinskou Babou I, som opísal preskúmanie starých banských diel v rudnom obvode "Ryhová". Skončil som pri Ficher štôlni, ktorá je v doline pri ostrej zákrute cesty č. 503. 

  Pretože som chcel pokračovať ďalej, musel som sa dostať na druhú stranu cesty, čo znamenalo zasa adrenalínový šport.

Na druhej strane cesty som pokračoval lesnou cestičkou smerom na Trojárovú. Po pár metroch začínam prehľadávať okolie kde by malo byť ústie starej štôlne Augustín.

Ústie štôlne Dolný Augustín

Štôlňa mala dĺžku 450 - 700 m a ťažba bola ukončená v druhej polovici 19 storočia. Pokračujem po lesnej ceste do kopca. Po pár metroch už z diaľky vidím zreteľnú haldu štôlne Horný Augustín.

Halda štôlne Horný Augustín

Nad haldou nachádzam zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Horný Augustín

Zbytky portálu štôlne ?

Vybehol som na haldu odkiaľ som sa poobzeral po okolí, keď som si všimol dieru v zemi. Prišiel som opatrne k nej a vidím, že je to vetrací komín do štôlne Augustín. Komín nebol zabezpečený.

Pokračujem v ceste do kopca ku známej Trojárovej štôlni. Lesná cesta ma zaviedla na otvorené priestranstvo, kde sú haldy Trojárovej štôlne.

Haldy Trojárovej štôlne

Priamo cez haldy preteká potok z banskej vody :

Nad haldami zostanem prekvapený stáť, pretože ústie štôlne bývalo uzatvorené betónovými panelmi a hromadou sutiny. Pri ústí bývali nánosy bahna vyplavené zo štôlne.

Teraz sa dívam a okolie upravené, vstupný portál vyčistený, urobený výtok banskej vody. Normálne nechápem.

Ústie "Trojárovej" štôlne

Chvíľu sa spokojne kochám, keď ma napadne : no snáď to nenechali úplne otvorené ? Táto štôlňa má dĺžku chodieb cca 4,5 km. Idem nakuknúť dnu, a vidím, že je to slušne zabezpečené.

uzatvorená vstupná chodba Trojárovej

Ešte pohľad spoza uzáveru.

Pohľad do vnútra Trojárovej štôlne

Tu som si dal chvíľu oddych a išiel som pohľadať komín KHAN - 7, ktorý som tu videl pred rokmi. 

   No keď som prišiel na miesto, tak komín bol už prekrytý betónovou platňou. Vzhľadom na to, že hĺbka komína bola okolo 60 metrov, to zabezpečenie bolo nutné.

Takto nejak si predstavujem že by mali byť zabezpečené staré banské diela. Aby bolo vidieť že sa tu ťažilo a pritom nikto nepríde k úrazu. To by už len chcelo urobiť náučný chodník.

Vybral som mapu a nakreslil som líniu medzi štôlňami Nádej, Eduard, Ficher, Augustín, Trojárová, ku hrebeňu Malých Karpát a potom až na záhorskú stranu.

V tejto línii ma ešte čakajú 3 bane z obvodu ČMELE, a na záhorskej strane bane v okolí Mäsiarskeho ostrovca.

Asi 60 metrov nad Trojárovou by sa mala nachádzať štôlňa ČMELE I. Popri ceste si všímam prvé haldičky

Haldičky pri ČMELE I.

O chvíľu som uvidel zbytky banského diela v potoku.

ČMELE I.

Pokračujem staršou lesnou cestou po chvíli uvidím čistinku, s pozostatkami haldy. Na vrchnom konci čistinky je sotva znateľná úvodná ryha.

ČMELE II. - úvodný ryha

Na dne úvodnej ryhy nachádzam niečo, čo netuším čo je. Ohnutá kovová rúra, pevne zarazená do zeme.

Znova si prezriem si mapu a vidím že cca 300 m. vyššie je posledná ČMELE III štôlňa.

Lesná cesta sa kamsi stratila a ja sa predieram hustou mladinou. Všímam si veľmi veľa malých eróznych rýh. Posledné 3 týždne dosť pršalo. Les, ktorý bol hore vyrúbali, tak vodu nemá čo zadržať.

Prišiel som k novej lesnej ceste. Tu som si všimol úvodnú ryhu štôlne ČMELE III. Ústie štôlne bolo pravdepodobne zničené pri výstavbe lesnej cesty. 

úvodná ryha a ústie štôlne ČMELE III.

na dne úvodnej ryhy je vidieť vyplavenú výdrevu zo štôlne 

Tieto tri štôlne mali každá cca 200 m. dĺžku. V ČMELE I a II sa ťažil pyrit a antimón. V ČMELE III sa ťažili kýzové rudy.

Bol práve obedový čas, tak strestám nejaké banány a doplním tekutiny. :-)

Rozhodol som sa vyšliapať si na hrebeň, až na červenú značku.

Na rúbanisku sa mi otvorili pekné výhľady :

 

Konečne chodník s červenou značkou. Bol som hneď pod záverečným stúpaním na Čmelek.

Tu sa pokúšam zistiť, ktorým smerom sa vybrať k perneckým baniam. Asi som už starý, lebo podľa GPS sa ani za ... neviem zorientovať. Vyberiem mapu a buzolu, mapu si zorientujem na server, a hneď vidím kade ísť. Z lesných cestičiek sa mi nehodí ani jedna, tak si to štrádujem rovno cez les. 

Ako prvé nachádzam haldičky pri štôlni Martin.

Haldičky pri Martin štôlni

Motám sa tu motám, ale ústie v teréne nájsť neviem. Nechám to tak a zostupojem ďalej dolu ku štôlňam Horný a Dolný Karol

Po 300 metroch vidím haldy štôlne Horný Karol. 

pohľad na úvodnú ryhu a haldu štôlne Horný Karol

Pretože idem zvrchu, stojím nad zavaleným ústím, dívam sa cez úvodnú ryhu na haldu štôlne Horný Karol. Hneď vedľa je úvodná ryha ďalšej bezmennej štôlne

úvodná ryha bezmennej štôlne vedľa Horný Karol štôlne

Zo oboch štôlní vyfárali spolu celkom slušne veľkú haldu.

Pohľad z vrchu haldy Horný Karol

Už z haldy som si smerom nadol všimol ďalšiu. To bude Dolný Karol, tak som zbehol 200m dolu.

Našiel som tam na 3/4 zavalené ústie štôlne Dolný Karol z ktorého vytekala silným prúdom banská voda.

Zavalené ústie štôlne Dolný Karol

Vytekajúca banská voda vytvára mokrade.

Vytekajúca banská voda

Pod štôlňou vodu zadržuje halda a vzniklo tu jazierko so železitou vodou

Halda štôlne Dolný Karol

Keď som prišiel až sem, tak by som chcel ešte pozrieť štôlne Valentín a Florián. Tie sa nachádzajú vo vedľajšom údolí. Ide tam lesná cesta, ktorá kopíruje kopec. Obchádzať sa mi to nechcelo, tak som vybehol na kopec a zostúpil dolu ku štôlňam. Orientácia podľa mapy ma opäť nesklamala, a vyšiel som presne pri štôlňach Valentín a Florián

ústie štôlne Valentín

Ako prvú nachádzam Valentín štôlňu. Na dne úvodnej ryhy je vidieť čo sa tu ťažilo.

Kúsok nado mnou vidím haldy štôlne Florián

Haldy štôlne Florián

V okolí je viditeľná banská činnosť a množstvo prepadlín. Teraz si uvedomím koľko je vlastne hodín a že posledný autobus z Baby asi nestíham. Nuž mi nezostalo nič iné, len dať päste na bradavky a vyklusať na parkovisko Pezinskej Baby.  Ešte rýchly pohľad do mapy a podľa vrstevníc usúdim, že tentokrát nepôjdem priamo, ale radšej po lesnej ceste.

Lesná cesta obchádza Mäsiarsky Ostrovec

Tu už som ešte začul prichádzajúcu búrku, tak som pridal do behu. Autobus som chytil systémom LTT, keď som sa mu postavil do cesty ( už bol 50 m od zastávky :-)  )

Len čo som nastúpil do autobusu, spustil sa prudký lejak z búrkou. Takže to bol nakoniec veľmi vydarený deň. 

Nabudúce asi pôjdem do sedla pod Javorinou a odtiaľ na Krížnicu pozrieť sa na staré Pernecké bane.