utorok 28. apríla 2015

Zatopená baňa Mikuláš v Perneku

Minulý rok som sa túlal Podbabskou dolinou, a nakukol som do štôlne Mikuláš, ktorá je zatopená. Síce bolo leto a skúšal som sa prebrodiť vodou, ale chlad vody bol neznesiteľný a vzdal som to. Nevzdal som ale myšlienku, že tú baňu si raz pozriem. Neuplynul ani rok a ja idem dať druhý pokus.




Je nedeľa, skoro ráno, a ja sadám do auta smer Pernek. Auto nechám pri posledných chatách v doline a pohodovým krokom dôjdem ku štôlni Mikuláš.


Ťažila sa tu oloveno - zinková ruda. Je to spodná žila PB-Zn mineralizácii, ktorá prebieha v smere Sever - Juh.







O ťažbe na lokalite v minulosti, nie sú žiadne správy. Banské práce sa tu vykonávali pravdepodobne koncom 19. storočia. ( Cambel 1959 )


Prichádzam ku štôlni, na chvíľku sa zastavím, a pripravujem si výstroj.  Je toho dosť, čo si tam beriem a niekedy neviem čo v ktorom vrecku mám.  Zbehnem dolu ku potoku, a som pri vstupnom otvore.


Už sa viac nezdržujem a idem dnu. Ako postupujem do bane, je tu čoraz viac vody, až mi je hladina asi po pás.  Môj nový vodotesný odev síce funguje, ale aj som si uvedomil, že som si nevzal  žiadne teplé spodky, a zima je mi tak či tak.  No ale dnes to nevzdám. Dnes si ju prezriem. Vydržím to.


Sieň pri vstupe do štôlne Mikuláš
Som asi tri metre od vchodu a ocitol som sa  v takej malej vstupnej sále. Vedú z nej tri chodby. Jedna ( ide vpravo ) je hneď po piatich metroch ukončená a ostatné vyzerajú, že sú dlhšie. Vybral som sa ľavou chodbou. Pohyb je trochu sťažený tým, že idem vo vode, a vadí mi, že nevidím kam šliapem. Síce je tu krištáľovo čistá voda, ale ako sa tu hýbem, tak som rozvíril sedimenty a už nevidím na dno.





Chodba vedie v podstate miernym oblúkom a hladina vody každým krokom mierne klesá. Ako sa dostávam ďalej, tak vody je už iba po členky.


Čím idem ďalej, tým je menšia svetlá výška.




Po krajoch sú vidieť malé odvaly. Postupne sa viac a viac zohýbam až nakoniec idem čupiac. ( dobrá posilka, kačáky ako vyšité )


Na konci chodby vidím zával spod ktorého tečie voda.




Otočil som to späť a pomaly sa vraciam. Cestou si obzerám horninu. Na dotyk je mäkká a drobí sa.


Voda  zasa stúpa a ja si nevidím pod nohy. Práve som zakopol o odvalený kameň a skoro som sa natiahol aj s foťákom a ostatnými vecami do ľadovej vody. V poslednej chvíli sa mi podarilo zachytiť sa steny štôlne. Škaredo zahreším.  Už len utopiť foťák by mi chýbalo.





Vrátil som sa až ku vstupnej sále, a idem pozrieť prostrednú chodbu. Je mi trocha nepríjemne, pretože tá chladná voda svoje urobila. A mne treba, ale že naozaj.  No von nejdem ! Pozriem si to, aj keby čo bolo.


Táto chodba je o málo kratšia, na konci chodby nie je zával ale vidím čelbu.  Sem tam si všímam tenkú žilku, ktorá je v strope chodby.





Odfotím zopár záberov a pracem sa von. Už je najvyšší čas. Načúrať si do nového obleku, to nemám chuť.

Už vidím svetlo.

Posledných pár metrov vo vode preletím, a ladným skokom ( a la Quasimodo ) pristávam vonku. Netušil som, že sa dokážem tak rýchlo vysúkať z toho obleku.

Východ zo štôlne Mikuláš
Východ zo štôlne
Pomaly si pobalím veci, dám jednu zdravotnú a vydám sa k autu. Pozerám, že je ešte málo hodín. Tak kopnem do vrtule a otočil som to na Kuchyňu.


Ešte zopár ďalších záberov :

Stopy po kolísaní hladiny



Nápis na stene

Prostredná chodba










mapa štôlne Mikuláš
mapa štôlne Mikuláš




pondelok 20. apríla 2015

Modra - Harmónia II.

Keď som minulý víkend nestihol pozrieť štôlňu Bartolomej, tak ma to dosť hnevalo.


Mal som síce nabitý víkend, ale večer okolo 16:00 mám chvíľku voľna, tak sadám do auta a vydáme sa smerom na Harmóniu. Prejdeme Harmóniu a pokračujeme cestou na Zochovu chatu.  V mieste, kde sa spája modrá turistická značka s červenou, necháme auto. Osadenstvo som nechal na prechádzke so psom a ja som sa otočil ku Medvedej skale po banskom náučnom chodníku.

Idem okolo skalných útvarov asi 5 minút, keď som uvidel haldy štôlne Bartolomej. Štôlňa pochádza pravdepodobne zo 17 storočia. O počiatkoch ťažobnej činnosti v tejto lokalite nie sú známe archívne záznamy. Prvá zmienka týkajúca sa Harmónie je z roku 1773, keď banský podnikateľ Jozef Entzler obhliadal staré banské diela v Malých Karpatoch – Pezinku, Perneku aj v Modre. Z toho vyplýva, že banská činnosť tu prebiehala už predtým. Napovedá tomu aj nápis, ktorý nedávno objavili práve v štôlni Bartolomej – je z roku 1771.


Halda Bartolomej štôlne
Halda štôlne Bartolomej

Na skale nad haldou práve trénuje mladá rodinka lezcov.  Chvíľu s nimi pokecám, a pripravím sa na vstup do bane. Otvor vyzerá malý, ale nie je to najhoršie.

Bartolomej - vstup
Vstupný otvor do Bartolomej štôlne

Asi 5 metrov sa treba plaziť, ale potom som sa ocitol v chodbe štôlne.

Rozhliadam sa a vyberiem sa do útrob starej kresanej bane. Asi po 65 metroch som prišiel ku rozbočke chodieb. V ľavostrannej chodbe sa nachádza asi 5 m. hlboká šachta.

šachta
Pohľad do šachty


Prejsť okolo šachty sa dá, ale treba si dávať pozor, vedľa steny je asi 20-30 cm široká rímsa a ponad šachtu sú uložené brvná.

Prešiel som šachtu a pokračujem chodbou približne severovýchodným smerom. Chodba asi po 50 m. končí, tak som sa vrátil späť, prešiel okolo šachty a pokračoval pravostrannou chodbou.


Táto chodba je "trošku" dlhšia. Odhadom tak 200 m. Na dnes je trošku vody, tak po členky. Na ľavej strane som našiel krátke asi 6m. chodbičky, ktoré sú na konci prepojené.


Prepojenie ľavostranných chodieb

Ešte 10 m a jedna časť chodby sa stáča severne a jedna východne.



Východná časť je krátka, končí asi po 25 metroch.

Severná časť pokračuje ďalej úzkou kresanou chodbou.


Na niektorých miestach, sú na dne kopy hliny a treba si dávať pozor na hlavu :-) .

Chodba je na niektorých miestach úzka a má lichobežníkový tvar typický pre kresané chodby.








Prešiel som až na koniec a stále ma udivuje ako dokázali baníci len so želiezkom a kladivom vytesať takéto diela.


V bani zimujú podkováre malé a zopár kusov netopiera obyčajného.
Počas cesty späť si robím fotografie a pozorujem zimujúce netopiere. 
Vrátil som sa späť ku šachte a hodnú chvíľku špekulujem, ako zísť dolu. Hromžím, že tu zo sebou nič nemám. Tak si aspoň prezriem steny a hľadám miesto, kde by sa dalo ukotviť lano. Toto mi pokoja nedá, kým tam nevleziem. Ale teraz nie.
Strávil som tu asi 2 a pol hodinky.


Zimujúce Podkováre malé

Vysúkal som sa von a zbehol som k autu. Tam ma už čakal nervózny zbytok osadenstva, a odfrčali sme domov.

Myslel som si, že cez tento programom nabitý víkend nič nestihnem, ale som rád, že som si našiel čas aj na toto.

Ešte zopár obrázkov zo štôlne :






Bartolomej - mapa
mapa Bartolomej štôlne


sobota 11. apríla 2015

Modra - Harmónia I.



V sobotu sa konečne vyčasilo, a mne skrsol v hlave nápad pozrieť sa do Harmónie.  Aby som videl toho viac, rozhodol som sa začať na Zochovej chate. 
O 9:00 ráno tu vystupujem z autobusu a vydal som sa po červenej turistickej značke smerom na Veľkú Homolu.
Tesne pred posledným stúpaním na Homolu to ale strihnem doľava žltou turistickou značkou. Prešiel som iba pár metrov, keď som uvidel skalný útvar pri ktorom som to stočil vpravo do doliny.

Chcel som prejsť cestičkou cez rúbanisko, ale počujem že tam pracujú lesníci, tak sa im oblúkom vyhnem. Nemám náladu na otázky.

Zbehol som do doliny, s tým, že v týchto miestach by mala byť štôlňa Glassgrün, kde sa ťažila surovina na sklo. Napovedá tomu aj názov vrchu, pod ktorým by mala byť štôlňa -
Sklenný vrch. Na nových mapách som tento názov nevidel, ale na starej Topo mape z roku 1955 je označený týmto menom.

Motal som sa v po okolí asi hodinu, ale nájsť ústie sa mi nepodarilo. 
Našiel som iba zbytky niečoho, čo by mohlo byť haldou a náznaky povrchových dobývok. No nie vždy sa zadarí, stopy pravdepodobne zavial čas.


Chvíľu som zostal vegetiť na machovej čistinke. A že tu bolo príjemne, ani sa mi odtiaľ nechcelo.



Po oddychu som sa zdvihol a vyšliapal som do kopca smerom na Malú Homolu.


V polovici som sa stočil na juhovýchod a po lesnej cestične som si to štrádoval 
smerom k Peprovcu.

Len čo som uvidel skaly na Peprovci, otočil som sa západne od nich.
Tam by mala byť niekde železná štôlňa. Prehľadal som terén v širšom okolí, ale 
výsledok žiaden.

Úvodná ryha štôlne Kristián


Trochu sklamaný, som to tu vzdal, a vrátil som sa na vrch Peprovec. 
Z neho som zbehol dolu na chodník so žltou turistickou značkou. 
Už ako som zostupoval, všimol som si úvodnú ryhu štôlne Kristián.


Ústie bolo zatarasené konármi a zapadané lístím. Odhádzal som konáre, a odhrabal lístie.


Ukázal sa mi malý otvor, ktorým bolo vidieť, že štôlňa je po strop zatopená.


Malý otvor do štôlne Kristián

To by chcelo veľa práce, aby sa to uvoľnilo. Pozrel som si ešte haldu tejto štôlne a otočil to po žltej značne smerom ku Zámčisku.


Na chodníku pod Peprovcom som si oddýchol pri takto vyzdobenom mieste.

Pokračujem po žltej značke smer Zámčisko.

Skončil som na križovatke modrej a žltej turistickej značke. Modrá značka pokračuje hore na Zámčisko, ale ja zostávam tu.


Pod malým skalným útvarom  je otvorené ústie bezmennej štôlne. Teda bezmennej ako bezmennej. 

Na starej katastrálnej mape Modry z roku 1851, je na tomto mieste vyznačená štôlňa "Panna Mária Pomocná".

Vstupný otvor do štôlne pod Zámčiskom
Podľa mojich znalostí, sa tu pokúšali nájsť zlatonosné zarudnenie. Štôlňa je 
turistickej verejnosti známa, pretože leží na frekventovanom turistickom chodníku.

Vstup do bane je pod skalným útvarom. Na začiatku trošku malý na výšku, ale neskôr sa zväčší. Prvých 10 m je vo vnútri nafúkané lístie. Po 10 m prichádzam k malej šachte,  kde sa dá vytušiť zatopený nižší otvor. Ponad šachtu už niekto uložil brvná, takže sa dá po nich pohodlne prejsť.

Pohľad do šachty 

Naľavo od malej šachty je krátka postranná chodba kde ešte zimuje malá kolónia Podkovárov malých ( Rhinolophus hipposideros ). V celej bani som ich narátal asi 20.

Podkovár malý ( Rhinolophus hipposideros )

Pokračujem hlavnou chodbou. Po 50 metroch nachádzam na pravej strane malú sieň, z jazierkom. Jazierko má hĺbku tak 30 cm, a dno je pevné. ( Chceli tu dávny baníci kopať vertikálnu šachtu ? )  



V postranných výklenkoch hlavnej chodby si všímam aj dnes prítomné stopy po ručnom kresaní chodieb.

Chodba pokračuje približne severným smerom na pri konci je mierne zatopená na ďalší postup sú potrebné gumáky.

Tesne pred koncom chodby nájdem ešte jednu postrannú, 
ktorá sa 2 krát lomí a celkovú dĺžku má 10m.



Hlavná chodba štôlne pod Zámčiskom

štôlňa pod Zámčiskom


Baňa nie je veľmi rozsiahla, ale krásne ukáže spôsob práce baníkov, keď v tvrdej hornine ručne sekali úzke chodby, Počas celého pobytu v bane som sa snažil byť maximálne po tichu a zbytočne nesvietiť na zimujúcich netopierov.

Po prezretí štôlne som vyšiel von, a usúdil som, že po zmene času na letný je 
dlhšie vonku svetlo tak stihnem prebehnúť na lokalitu Piesočné.

Mohol som vystúpať na Zámčisko a prejsť cez les, ale rozhodol som sa, že pôjdem dolu do Harmónie, kde sa napojím na červenú značku smerom na Zochovu chatu.

Prešiel som kúsok po červenej značke nad posledné chaty a som v lokalite Piesočné.

Hneď z chodníka vidím otvorené ústie jednej z bezmenných štôlní. Nakukol som dnu, ale je beznádejne zavalená.
V tejto oblasti bolo viacero štôlní, ale do dnešných čias zostala prístupná iba 
Dvojitá štôlňa na Kočištane.

Viem, že štôlňa by mala byť vytesaná do skalného masívu hneď vedľa malého povrchového lomu. Na mape je povrchový lom zaznačený, tak idem na istotu.

Lom je vidieť z diaľky, ale som ho obišiel, lebo hľadám chod do štôlne. Vchod je vysekaný v skale. 

Vchod do Dvojitej štôlni na Kočištane

Štôlňa je relatívne malá, ale veľmi zaujímavá. Na rozbočke chodieb je šachta, cez ktorú v roku 2014 ľudia z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, položili premostenie so zábradlím.

Premostenie nad šachtou v Dvojitej štôlni

Celková dĺžka chodieb je asi 40 m. našiel som tu ešte zimujúce netopiere. Malých Podkovárov asi 5, a tento jeden kus Netopier obyčajný ( myotis myotis ). 


Divné, že ešte spí, už by mal byť vonku.
Nechám ho teda chrápať, a idem si zobrať veci na zameranie.

Počas zameriavania porobím nejakú fotodokumentáciu.

Typický lichobežníkový tvar ručne kresanej chodby

Ľavostranná chodba


Motám sa po bani a pozerám, že je už po 18 tej. Najvyšší čas to zabaliť. Chcel som ešte zbehnúť do neďalekej Bartolomej štôlne, ale nevadí, tú pozriem nabudúce.

Pokračovanie tu