pondelok 24. augusta 2015

Štôlne Ján a Zubau v Perneku

Po tom, čo sme prešli štôlňu v lome Prepadlé, zostalo nám dosť času. Rozhodli sme sa využiť dlhé suché obdobie a otočili sme to do Perneku.

Minulý rok som vbehol do štôlne Ján, ale po pár metroch som to vzdal, kvôli vysokej hladine vody. Tak po tohtoročných suchách to dúfam bude lepšie.


Ešte v aute rozmýšľame, akou cestou to bude najrýchlejšie. Či necháme auto pri kostole a pôjdeme klasicky po žltej značke, alebo skúsime niečo iné. Pri kostole sme odbočili vpravo a chceli sme skúsiť dostať sa autom čo najďalej.


Štôlňa Ján
Ústie štôlne Ján
Prejdeme okolo posledných domov v ulici a pokračujeme cestou popri Kostolnom potoku. Čakáme, kedy bude značka zákaz vjazdu, alebo závora.  Nič také sme nevideli, tak ideme ďalej. Podarilo sa nám doviesť sa asi 1,5 km od posledných domov. Dobré, ušetrili sme nejaký čas.
Auto sme nechali na konci asfaltovej cesty, a ďalej pokračovali po svojich, ďalšieho pol kilometra popri potoku.  Potom sme si povedali, že je načase sa dostať nahor na žltú značku. Odbočili sme malým údolím vľavo, a popri železitom potoku sa škriabeme nahor. Je to kúsok asi 250 m. a sme na mieste označenom ako “Pernecké bane”. Ku štôlni Ján je to asi 400 m. Prešli sme popred ústie štôlne Zubau a vybehli hore na haldu.

Pred vstupom do štôlne sme sa prezliekli. Dvaja sme vošli dnu a čakáme zbytok posádky.
Keď sme už všetci dnu, pomaly postupujeme do útrob bane. O chvíľku míňame miesto, kde som to minulý rok vzdal, tak od teraz je to nové aj pre mňa.


Pár metrov, a na ľavej strane si všímam, že sa dá vyliezť niekam do horného obzoru. Super, sem dnes vleziem. Ideme ďalej a na dne vidím úpadnicu do Zubauky. Toto si necháme na koniec. 
Úpadnica
Úpadnica do Zubau štôlne
Pokračujeme ďalej až na koniec. Tu to končí. 



Vrátili sme sa k úpadnici. Chvíľku som sa poobzeral a vidím, že sa dá prešmyknúť cez tektonickú poruchu.



Preliezol som cez puklinu a dostal som sa k zatopenej časti.

Zatopená časť

Tu sa znova točím, a preliezam späť. Rozhodol som sa nakuknúť aj do vyššieho obzoru. Vyškriabal som sa hore a počkal ostatných.
Pohľad dolu na ostatných

Najskôr nás čakal priestor, kde nad zbytkami výdrevy bol vysoko strop.


V chodbe vidím zával, vyliezol som na neho a preplazil sa popod strop. Čakal ma malý priestor a ďalší zával. Tak som preplazil asi tri závaly, až som našiel časť, ktorá býva bežne zatopená. Chcel som sa preplaziť aj tam, ale to by som sa musel plaziť v hrubej vrstve limonitového blata.
Toto bývalo bežne zatopené

Na to sa vykašlem. Už som celý zahnusený aj tak, ale nemusím byť aj mokrý. (Neskôr doma so sa pozeral do mapy a toto by malo smerovať do Barbory.) Otočil som to a preplazil som sa späť k chalanom.



Vidím, ako si fotia zaujímavé brčká.


Tvoriace sa brčká



Vrátili sme sa späť k úpadnici do Zubauky. Chalani postupne zoskočili do diery. Ja idem posledný.  Úpadnica klesá dolu a stekajúca voda tu vytvorila peknú kĺzačku. 


Úpadnica do Zubauky
Chalani ma čakali, že či ideme dolu. Hovorím, že jasne, keď už sme tu. 
Idem dopredu a kým špekulujem, ako to pôjde dolu, robím si foto.




Pomaly zostupujem úpadnicou. Už predchádzajúci návštevníci tu nechali uviazané gurtne na pridržanie. Zostup bol celkom v pohode. Na konci úpadnice bolo treba zíst asi 2m. rovno dole. Tu sa hodili tie gurtne. Zostúpil som dolu a počkal ostatných. Rozliezli sme sa po bani a každý si niečo fotil.





Preliezol som najbližšie okolie, a vybral som sa zatopenou chodbou. Je tu dosť vody a už ľutujem, že som si vzal gumáky a nie vodotesný odev. Držím sa čo najviac pri stene. V strede je veľa vody. Dostal som sa iba asi na 10 m, ďalej to nešlo, natiekla by mi voda do čižiem.















Hreším a točím to späť. Táto chodba smeruje k ústiu, chcel som si to pozrieť. No budem sa sem musieť vrátiť, ale nie z gumákmi.
Vrátil som sa k ostatným a ešte urobil zopár fotiek. Postupne si podávame veci a jeden po druhom vyliezame do úpadnice.
Výstup do úpadnice


Potom, čo sme sa vyštverali úpadnicou hore, sme postupne vyliezli do chodby štôlne Ján, a vrátili sme sa na svetlo božie. Všetci sme zablatený až hrôza. Ani v potoku takmer niet vody, tak sa ani umyť nedá.


Prezliekli sme sa a poďho späť k autu. Tam sme sa umyli,  a prášime cez Babu do Pezinka.


Tak tento deň bol super. Prepadlé, Ján, Zubau . Chrochtám blahom.  Uvidím, kam ma nohy zanesú nabudúce.

Ešte zopár foto od chalanov :

Foto Miro Beniak :






 

Foto Pavel Vnuk :






Foto Michal Žeňuch :








utorok 18. augusta 2015

Labyrint chodieb v kameňolome Prepadlé

Už dávno mi chalani s Čiernych dier, urobili chuť, si pozrieť štôlňu v lome Prepadlé, pri Borinke. Tak, keď sa mi v piatok ozval Miro, že tam chcú ísť, že či sa nepridám, tak som sa potešil.


V nedeľu som počkal chalanov na vlakovej stanici v Pezinku. Prišiel Miro s Michalom. V rýchlosti sa zoznamujeme a sadáme  do auta. Vybrali sme sa do Borinky. Po ceste ešte na Kramároch vyzdvihujeme Paľa, a sme kompletní.
Po príchode som odstavil auto na parkovisku pod lomom.

Lom Prepadlé
Vápencový lom Prepadlé

Vedel som o vstupe, ktorý je vo výške asi 7-8 metrov, v skale úplne vľavo. 


Lom Prepadlé
Lom Prepadlé









Miro mi ale povedal, že môžeme ísť iným vstupom, ktorý je ľahšie dostupný.
Fajn, Miro teda ide prvý.  Rozmýšľam, kam to ten chalan lezie. Veď tu žiadna diera nie je. Ale bola. Síce zospodu nie je vidieť, a tiež treba vyliezť asi 5 m, ale je to schodnejšie. Sme pod stenou a 2 m. naľavo v stene je otvor. Presunuli sme sa dnu, kde si chystáme výstroj.


Ideme všetci spolu, až kým neprídeme k hlavnej chodbe. Obrátil som sa smerom ku hlavnému vstupu, kde presvitá svetlo.

Lom Prepadlé
Hlavná chodba pohľad na východ

Lom PrepadléIdem si pozrieť hlavný vstup. Pekne, zákaz vstupu. OK, veď my sme tadiaľto neprišli. V našom vstupe žiaden zákaz nebol.

Vrátil som sa k ostatným a pokračujeme hlavnou chodbou. Minieme rozrážku, ktorou sme sem vošli a vlezieme hneď do prvej ďalšej bočnej chodby vpravo.



Sme síce štyria, ale nejako si nezavadziame. Každý sa zameriava na niečo iné. Mňa hneď zaujala kopa výdrevy nakopená v jednej z bočných chodieb.
Lom Prepadlé
Výdreva zo zničenej konštrukcie z komína
Lom Prepadlé
Prach v ovzduší
Išiel som si to pozrieť, a je to zničená výdreva z komína, ktorý smeruje niekam dosť vysoko. Neviem urobiť dobrý záber do komína, pretože v ovzduší je veľmi veľa malých čiastočiek prachu.


Najskôr sme si mysleli, že sú to kvapôčky vlhkosti, ale bol to prach. Ja som trošku poodišiel ďalej a našiel som zbytky sýpu. Teraz sa mi už v hlave točia kolieska, ako premýšľam, ako by sme sa dostali k hornému obzoru.


Lom Prepadlé
Zbytky sýpu



Lom Prepadlé
základka
V jednej zo vzdialenejších kútov štôlne nachádzam, niečo, ako základku. Vyťažená hornina nakopená vo vydobytom priestore.


Ako si tak prechádzam spleťou chodieb, pozerám, že som sa vrátil do hlavnej chodby. Vtedy som si uvedomil, že to nie je až také rozsiahle, aby som nestihol ešte dnes zakresliť aspoň tento obzor.


Nechal som ostatných a zbehol som si po poznámky a buzolu. Postupne som prešiel všetky chodby a zakreslil som si ich. To už som asi zdržoval, tak som sa pobral von. 




Postupne sme zliezli dolu ku autu a samozrejme mne musel spadnúť foťák na kameň. No, ten už má teda toho za sebou… Praskol displej, a preliačina na kovovom prúžku na objektíve. Ale fotí.  Zatiaľ.


Je ešte málo hodín, tak sa rozhodujeme čo ďalej. Dohodli sme sa, že to otočíme ešte do Perneku, a využijeme, že bolo suché leto. Chceme pozrieť štôlňu Ján a zliezť dolu do Zubau štôlne. Tak sadáme do auta a prášime to na Pernek.


Ale o tom niekedy nabudúce...

Lom Prepadlé
Každý si fotí to svoje

Lom Prepadlé
Rozrážka pri komíne

Lom Prepadlé
Miro si fotí jednu z chodieb

Lom Prepadlé
Tadiaľto ideme von