O rozmach Perneckého baníctva sa zaslúžil podnikateľ Jozef Entzler, ktorý tak ako i v Pezinku, aj tu po roku 1773 spustil vlnu záujmu o baníctvo.
Koncom 18. storočia sa v lokalite Jahodnisko ( dnes Krížnica ) intenzívne ťažilo.
Začiatkom 19. storočia sa okrem antimónu začal ťažiť aj pyrit.
Najväčší rozmach ťažby zaznamenávame v druhej polovici 19. storočia medzi rokmi 1855 až 1884. V tomto období pyritovú rudu odoberala továreň na výrobku kyseliny sírovej na Cajle.
Po zatvorení tejto továrne a dovoze lacnejších pyritov zo Španielska nastal úpadok pyritových baní.
Posledná etapa rozmachu baní nastala začiatkom 20 storočia, kedy cez I. svetovú vojnu ťažbu antimónu a pyritu ako strategickej suroviny podporoval štát. Preto v roku 1917 za pomoci vojnových zajatcov bola postavená 7,5km dlhá úzkokoľajná železnička na transport rudy z Krížnice ku železničnej stanici Pernek.
Po veľkej vojne ťažba prestala mať zmysel a počas krízy bola zastavená. Prevádzku železnice tiež zastavili a železnicu postupne rozobrali.
Dodnes je zachované teleso trate, po ktorom vedie žltá turistická značka.
Tak som si povedal, že idem. Autobus zo železničnej stanice v sobotu chodí o 8:10. Vystúpil som na Pezinskej babe a vybral som sa po červenej značke na Čmelek.
Retranslačná stanica Čmelek |
Odtiaľto som pokračoval po červenej značke a o chvíľku som prišiel do sedla pod Javorinou, kde sa červená križuje zo žltou značkou. Pokračoval som po žltej v smere na Pernecké bane.
Už po chvíľke vidím veľké prepadlisko štôlne Juraj a napravo od cesty rôzne pingy. Cesta ma dovedie až k prvej veľkej halde štôlne Juraj.
Zostanem stáť a priamo oproti vo svahu vidím haldu štôlne Stanislav :-)Halda štôlne Stanislav, Rozkopaná zberačmi minerálov. |
Nad haldou je viditeľná úvodná ryha štôlne .
Úvodná ryha štôlne Stanislav |
Otvorené ústie štôlne Ján |
Vo vnútri štôlne Ján |
Štôlňa Ján, pokračovanie ľavej štôlne |
Príklad závalu v štôlni |
Pretože v štôlni bolo blata vyššie čižiem, ďalej nepokračujem aj s ohľadom na to, že v jednej časti chodby je šachta dole do spodného poschodia, a na takýto prieskum nemám výstroj.
Vysúkal som sa von zo štôlne, a vyliezol som na haldy, ktoré sú nad ňou.
Napravo od Trampského zrubu je otvorená šachta. Pádu do nej bráni iba chatrná kari sieť.
Otvorená šachta do štôlne Pavol |
Pohľad do šachty |
Ďalej do svahu sú viditeľné prejavy závalu.
Prejav závalu na povrchu. |
Hodnú chvíľu skúmam okolie, až nájdem ústie štôlne Zubau. Ústie je zavalené a vyteká z neho banská voda.
ústie štôlne Zubau |
Po násype pre banské vozíky pokračujem ďalej smerom na Pernek. Hneď vedľa násypu je štôlňa V-385, štôlňa je po cca 20m zavalená a zatopená. V štôlni cítiť silný sírny zápach.
Zatopená štôlňa V-385 |
Prejav závalu nad štôlňou. |
Po tom, čo som vyšiel zo štôlne som si všimol úvodnú ryhu štôlne Pavol, ktorá bola tak 10m nadol. Z násypu pre banské vozíky, kde som stál, som videl zbytky po úzkokoľajnej železničke po do mnou. Čiže rudu pravdepodobne z banských vozíkov sypali dole do železničných vagónov.
Opatrne som zostúpil dolu, a prezrel som si úvodnú ryhu a zavalené ústie štôlne Pavol.
Od tohoto miesta pokračujem po žltej značke. Pohodlný chodník vedie po násype úzkorozchodnej železničky, ktorá vlastne obchádza vrch Krížnica.
Vytekajúca banská voda zo štôlne Pavol |
Od tohoto miesta pokračujem po žltej značke. Pohodlný chodník vedie po násype úzkorozchodnej železničky, ktorá vlastne obchádza vrch Krížnica.
Násyp úzkorozchodnej železnice do Perneka |
Keď sa železničná trať stočila smerom ku Perneku, tak som zišiel z chodníka a začal som stúpať dolinou z druhej strany Krížnice. Asi po kilometri začínam dohľadávať predpokladanú Furtskú štôlňu.
Lesná cesta sa odklonila od potoka, pri ktorom by mala štôlňa byť, tak pokračujem popri potoku. Našťastie ku každej štôlni musela viesť prístupová cesta, tak hľadám niečo také.
Po chvíli nájdem starú cestu pre vozy, tak pokračujem po nej. a naozaj cesta sa končí pri haldičkách. Oproti haldičkám si všímam slabo znateľné ústie štôlne.
Furtská štôlňa |
Tu som sa otočil a vydal sa späť, aby som sa znovu dostal na žltú značku. Vrátil som sa na železničný násyp v peknom ohybe.
Ohyb železničného násypu |
Zasa som kúsok išiel po žltej značke. ale len nejakých 200-300 m. V údolí pod železničným násypom by mala byť štôlňa Johanna. Dole je to strmý kamenitý zráz, tak som traverzoval. Nakoniec som sa došmýkal až dolu na asfaltku.
Zvalenú štôlňu som našiel o chvíľu.
Zavalené ústie štôlne Johanna |
No ak som chcel stihnúť autobus domov, tak som si musel pridať do kroku. Bežať ako minule sa mi veru nechcelo. Po asfaltke cesta dolu do Perneka, ale ubiehala celkom rýchlo.
Čas bol nakoniec dobrý, takže aj jedno orosené som stihol. Mrzí ma len že som nestihol pozrieť Svätodušnú štôlňu.
Nevadí, možno nabudúce. Dovtedy skúsim pozisťovať, kde by sa asi mala nachádzať Mikuláš štôlňa pri Perneku, kde sa ťažili olovené rudy.
Dobrý deň,
OdpovedaťOdstrániťďakujem za pekný inšpiratívny článok. Rád by som sa opýtal ako je to s názvami toho komína (tu ho nazývate šachta do štôlne Pavol) a zavalenej štôlne čo sa rozdvojuje na 2 chodby (tu ju nazývate Stará Barbora), čo sú v blízkosti toho trampského zrubu?
V inom článku (https://pezinske-bane.blogspot.sk/2015/10/vetraci-komin-stolne-barbora-v-perneku.html) totiž komín nazývate šachtou do štôlne Barbora. Ak je to teda komín do štôlne Barbora, tak táto je pod komínom? Ako sa teda nazýva štôlňa za trampským zrubom?