Pyritové bane pod Pezinskou Babou I.

V jedno pekné sobotné ráno sa vyberiem pozrieť staré pyritové bane pod Pezinskou Babou v ložiskách Ryhová, Augustín, Trojárová. Ráno o 8:10 sadám v Pezinku na vlakovej stanici, na autobus smer Malacky. Kúpim si lístok na zastávku 46. kilometer.

Po vystúpení z autobusu na zastávke sa hneď nad zastávkou nachádza ložisko Kristína. Ložisko vzhľadom na malé rozmery  bolo nevýznamné.

povrchové dobývky na ložisku Kristína

Po chvíli prejdem na druhú stranu cesty, kde je cca 20m od vozovky nachádzam potok zo silne zafarbenou železitou vodou. Sledujem tok proti prúdu a nachádzam výtok banskej vody. Tu je vlastne ústie štôlne Nádej.

Výtok banskej vody má celkom silný prúd.

Hneď vedľa vyvieranej vody vidím buď prepadlisko do štôlne, alebo zavalené ústie :

Vpravo vedľa stromu je buď ústie štôlne, alebo prepadlisko

Vrátim sa späť na lesnú cestu. Po cca 30 m. je vidieť otvorené ústie ďalšej štôlne

Ústie štôlne, podľa polohy predpokladám že je to štôlňa Hermína

 Rozhodol som sa ísť na malý prieskum. Vyberám prilbu, čelovku, a náhradnú baterku. Nakoľko som túto štôlňu navštívil ešte ako chlapčisko zo starším bratom, tak si ešte pamätám ako to vyzerá vnútri.

  

 Skôr, než Vám ukážem fotografie zvnútra štôlne, chcel by som varovať pred vstupom do starých banských diel. Bez zodpovedajúcich skúseností a vybavenia je pohyb v podzemí extrémne nebezpečný.  Ak si niekto kúpi v akcii čelovku za pár eur, tak to naozaj nie je zodpovedajúce vybavenie. Videl som veľa bláznov, ktorý vliezli do podzemia bez ochrannej prilby, zo svetlom, ktoré svieti maximálne na vzdialenosť pľuvancu. To je čisté bláznovstvo.

Začiatok chodby štôlne

Po zahnutí vpravo sa chodba rozšíri na cca 3m,

ďalším ohybom chodby, je naľavo vidieť zbytky výdrevy.

Príklady limonitovej výzdoby na strope štôlne :

Prichádzam na koniec štôlne, a som prekvapený, že niekto má potrebu si to označkovať sprejom.

Koniec štôlne, aj zo sprejovou značkou.

Otáčam sa a idem naspäť, a po dvoch zahnutiach chodby, vidím koniec.

Ako je vidieť, štôlňa je relatívne suchá.

Počas 2. svetovej vojny, stôlňu využívala nemecká armáda. 

Po prieskume štôlne sa vydám proti prúdu potoka Sedláčkov Jarok ku štôlni Eduard. Vydám sa po lesnej ceste, ktorá kopíruje trasu štátnej cesty 503. Štôlňa je vidieť z lesnej cesty na ľavej strane.

Ústie štôlne Eduard

Pri ústí štôlne, odložím ruksak, nahodím prilbu, svetlo a idem sa nasúkať dnu. Otvor je trochu menší, ale dá sa to celkom pohodlne. Podľa informácií, ktoré mám by malo ísť o krátku štôlňu dĺžky cca 20 m.

Štôlňa Eduard

Štôlňa je naozaj krátka, na konci chodby nachádzam už známu značku.

Štôlňa Eduard, koniec chodby.

Obrátim sa a idem von.

Východ zo štôlne Eduard

Po tom, čo sa vytiahnem zo štôlne, sa rozhodujem, či pokračovať proti prúdu potoka, alebo sa vrátiť späť a skúsiť nájsť staré štôlne Horný a Dolný Michal a Anton.

Rozhodol som sa vrátiť kúsok späť  ku štôlni Nádej. 

Chvíľku sa pomotám po okolí a nachádzam pravdepodobne starú prístupovú cestu ku štôlňam Anton, Horný a Dolný Michal.

Stará cesta

Na ceste je síce plno haluziny, ale pohodlne a bezpečne ma dovedie ku štôlňam. Na konci cesty nachádzam stopy po haldách, tak zbehnem dole ku potoku.

Po chvíli nachádzam úvodnú ryhu štôlne Anton. Ryha, ale končí v telese cesty č. 503 

Úvodná ryha štôlne Anton

Hneď pod úvodnou ryhou je halda tejto štôlne.

Halda štôlne Anton

V tesnej blízkosti štôlne Anton, by podľa mojich vedomostí mala byť štôlňa Dolný Michal. Tak hľadám klasické náznaky starej štôlne. Jednoducho si všímam terén, a hľadám prejavy činnosti, ktorá je evidentne ľudským dielom. O malú chvíľu si všimnem úvodnú ryhu do štôlne.

Zavalené ústie štôlne Dolný Michal

Takže kúsok povyše by sa mala nachádzať štôlňa Horný Michal. Po chvíli hľadania ju nachádzam. 

A toto je zas Horný Michal

V okolí sú viditeľné stopy banskej činnosti. Haldy, prepadliny a pod.

Keď už som tu, spomenul som si na štôlňu Ruml, ktorá by mala byť na opačnej strane cesty č. 503 na Babu.  Rozhodnem sa ju pohľadať. Prejsť na druhú stranu cesty bol dosť problém, pretože bol pekný deň, a motorkárov bolo požehnane.

Po cca 100m nachádzam zavalené ústie štôlne Ruml.

Štôlňa Ruml

V podstate som sa vrátil späť na autobusovú zastávku 46. kilometer. Rozhodujem sa čo ďalej, a povedal som si, že pôjdem proti prúdu potoka Sedláčkov Jarok a pokúsim sa nájsť štôlňu Fisher.

Po ľavej ruke nechávam štôlňu Eduard, a pokračujem údolím. Po chvíli nachádzam poľovnícky posed, pred posedom poľovníci uložili kamennú soľ, aby prilákali zver. Myslím si o tom svoje a pokračujem ďalej.

Napravo vidím prepadlisko :

V okolí vidieť stopy po povrchových dobývkach. Vtedy mi napadne, že pozriem aký je stav šachty KRH.

Zasa si vyskúšam adrenalínový šport, a to prebehnúť na druhú stranu cesty na Babu. Na malom parkovisku v zákrute je zopár áut hubárov. Každý hubár šiel lesnou cestou, kde hneď napravo od cesty je otvorená šachta KRH.

Šachta KRH

Šachta je provizórne ohradená starým pletivom. Samozrejme pád do šachty by bol nebezpečný.

Dlho sa tu nezdržujem, a znova prebieham cez cestu do doliny Sedláčkov Jarok. Idem proti prúdu potoka až na koniec, kde je opravené teleso cesty č. 503.  Tu niekde by mala byť stôlňa Ficher.

Po chvíli pátrania nachádzam sotva znateľné ústie.

Ústie štôlne Ficher aj z odpadkami. Nad ústím je cesta.

Pod ústím preteká potok, ktorý má železitú farbu, pravdepodobne z vyššie položených ložísk Augustín a Trojárová

železitá voda pod štôlňou Ficher.

Pozerám sa koľko je hodín a rozhodnem sa pokračovať ďalej na Trojárovú, ale o tom až nabudúce.