Pyritové bane pod Pezinskou Babou II

  V minulej časti Pyritové bane pod Pezinskou Babou I, som opísal preskúmanie starých banských diel v rudnom obvode "Ryhová". Skončil som pri Ficher štôlni, ktorá je v doline pri ostrej zákrute cesty č. 503. 

  Pretože som chcel pokračovať ďalej, musel som sa dostať na druhú stranu cesty, čo znamenalo zasa adrenalínový šport.

Na druhej strane cesty som pokračoval lesnou cestičkou smerom na Trojárovú. Po pár metroch začínam prehľadávať okolie kde by malo byť ústie starej štôlne Augustín.

Ústie štôlne Dolný Augustín

Štôlňa mala dĺžku 450 - 700 m a ťažba bola ukončená v druhej polovici 19 storočia. Pokračujem po lesnej ceste do kopca. Po pár metroch už z diaľky vidím zreteľnú haldu štôlne Horný Augustín.

Halda štôlne Horný Augustín

Nad haldou nachádzam zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Horný Augustín

Zbytky portálu štôlne ?

Vybehol som na haldu odkiaľ som sa poobzeral po okolí, keď som si všimol dieru v zemi. Prišiel som opatrne k nej a vidím, že je to vetrací komín do štôlne Augustín. Komín nebol zabezpečený.

Pokračujem v ceste do kopca ku známej Trojárovej štôlni. Lesná cesta ma zaviedla na otvorené priestranstvo, kde sú haldy Trojárovej štôlne.

Haldy Trojárovej štôlne

Priamo cez haldy preteká potok z banskej vody :

Nad haldami zostanem prekvapený stáť, pretože ústie štôlne bývalo uzatvorené betónovými panelmi a hromadou sutiny. Pri ústí bývali nánosy bahna vyplavené zo štôlne.

Teraz sa dívam a okolie upravené, vstupný portál vyčistený, urobený výtok banskej vody. Normálne nechápem.

Ústie "Trojárovej" štôlne

Chvíľu sa spokojne kochám, keď ma napadne : no snáď to nenechali úplne otvorené ? Táto štôlňa má dĺžku chodieb cca 4,5 km. Idem nakuknúť dnu, a vidím, že je to slušne zabezpečené.

uzatvorená vstupná chodba Trojárovej

Ešte pohľad spoza uzáveru.

Pohľad do vnútra Trojárovej štôlne

Tu som si dal chvíľu oddych a išiel som pohľadať komín KHAN - 7, ktorý som tu videl pred rokmi. 

   No keď som prišiel na miesto, tak komín bol už prekrytý betónovou platňou. Vzhľadom na to, že hĺbka komína bola okolo 60 metrov, to zabezpečenie bolo nutné.

Takto nejak si predstavujem že by mali byť zabezpečené staré banské diela. Aby bolo vidieť že sa tu ťažilo a pritom nikto nepríde k úrazu. To by už len chcelo urobiť náučný chodník.

Vybral som mapu a nakreslil som líniu medzi štôlňami Nádej, Eduard, Ficher, Augustín, Trojárová, ku hrebeňu Malých Karpát a potom až na záhorskú stranu.

V tejto línii ma ešte čakajú 3 bane z obvodu ČMELE, a na záhorskej strane bane v okolí Mäsiarskeho ostrovca.

Asi 60 metrov nad Trojárovou by sa mala nachádzať štôlňa ČMELE I. Popri ceste si všímam prvé haldičky

Haldičky pri ČMELE I.

O chvíľu som uvidel zbytky banského diela v potoku.

ČMELE I.

Pokračujem staršou lesnou cestou po chvíli uvidím čistinku, s pozostatkami haldy. Na vrchnom konci čistinky je sotva znateľná úvodná ryha.

ČMELE II. - úvodný ryha

Na dne úvodnej ryhy nachádzam niečo, čo netuším čo je. Ohnutá kovová rúra, pevne zarazená do zeme.

Znova si prezriem si mapu a vidím že cca 300 m. vyššie je posledná ČMELE III štôlňa.

Lesná cesta sa kamsi stratila a ja sa predieram hustou mladinou. Všímam si veľmi veľa malých eróznych rýh. Posledné 3 týždne dosť pršalo. Les, ktorý bol hore vyrúbali, tak vodu nemá čo zadržať.

Prišiel som k novej lesnej ceste. Tu som si všimol úvodnú ryhu štôlne ČMELE III. Ústie štôlne bolo pravdepodobne zničené pri výstavbe lesnej cesty. 

úvodná ryha a ústie štôlne ČMELE III.

na dne úvodnej ryhy je vidieť vyplavenú výdrevu zo štôlne 

Tieto tri štôlne mali každá cca 200 m. dĺžku. V ČMELE I a II sa ťažil pyrit a antimón. V ČMELE III sa ťažili kýzové rudy.

Bol práve obedový čas, tak strestám nejaké banány a doplním tekutiny. :-)

Rozhodol som sa vyšliapať si na hrebeň, až na červenú značku.

Na rúbanisku sa mi otvorili pekné výhľady :

 

Konečne chodník s červenou značkou. Bol som hneď pod záverečným stúpaním na Čmelek.

Tu sa pokúšam zistiť, ktorým smerom sa vybrať k perneckým baniam. Asi som už starý, lebo podľa GPS sa ani za ... neviem zorientovať. Vyberiem mapu a buzolu, mapu si zorientujem na server, a hneď vidím kade ísť. Z lesných cestičiek sa mi nehodí ani jedna, tak si to štrádujem rovno cez les. 

Ako prvé nachádzam haldičky pri štôlni Martin.

Haldičky pri Martin štôlni

Motám sa tu motám, ale ústie v teréne nájsť neviem. Nechám to tak a zostupojem ďalej dolu ku štôlňam Horný a Dolný Karol

Po 300 metroch vidím haldy štôlne Horný Karol. 

pohľad na úvodnú ryhu a haldu štôlne Horný Karol

Pretože idem zvrchu, stojím nad zavaleným ústím, dívam sa cez úvodnú ryhu na haldu štôlne Horný Karol. Hneď vedľa je úvodná ryha ďalšej bezmennej štôlne

úvodná ryha bezmennej štôlne vedľa Horný Karol štôlne

Zo oboch štôlní vyfárali spolu celkom slušne veľkú haldu.

Pohľad z vrchu haldy Horný Karol

Už z haldy som si smerom nadol všimol ďalšiu. To bude Dolný Karol, tak som zbehol 200m dolu.

Našiel som tam na 3/4 zavalené ústie štôlne Dolný Karol z ktorého vytekala silným prúdom banská voda.

Zavalené ústie štôlne Dolný Karol

Vytekajúca banská voda vytvára mokrade.

Vytekajúca banská voda

Pod štôlňou vodu zadržuje halda a vzniklo tu jazierko so železitou vodou

Halda štôlne Dolný Karol

Keď som prišiel až sem, tak by som chcel ešte pozrieť štôlne Valentín a Florián. Tie sa nachádzajú vo vedľajšom údolí. Ide tam lesná cesta, ktorá kopíruje kopec. Obchádzať sa mi to nechcelo, tak som vybehol na kopec a zostúpil dolu ku štôlňam. Orientácia podľa mapy ma opäť nesklamala, a vyšiel som presne pri štôlňach Valentín a Florián

ústie štôlne Valentín

Ako prvú nachádzam Valentín štôlňu. Na dne úvodnej ryhy je vidieť čo sa tu ťažilo.

Kúsok nado mnou vidím haldy štôlne Florián

Haldy štôlne Florián

V okolí je viditeľná banská činnosť a množstvo prepadlín. Teraz si uvedomím koľko je vlastne hodín a že posledný autobus z Baby asi nestíham. Nuž mi nezostalo nič iné, len dať päste na bradavky a vyklusať na parkovisko Pezinskej Baby.  Ešte rýchly pohľad do mapy a podľa vrstevníc usúdim, že tentokrát nepôjdem priamo, ale radšej po lesnej ceste.

Lesná cesta obchádza Mäsiarsky Ostrovec

Tu už som ešte začul prichádzajúcu búrku, tak som pridal do behu. Autobus som chytil systémom LTT, keď som sa mu postavil do cesty ( už bol 50 m od zastávky :-)  )

Len čo som nastúpil do autobusu, spustil sa prudký lejak z búrkou. Takže to bol nakoniec veľmi vydarený deň. 

Nabudúce asi pôjdem do sedla pod Javorinou a odtiaľ na Krížnicu pozrieť sa na staré Pernecké bane.