Zlaté bane nad Limbachom

Pozrieť si lokality bývalých zlatých baní som chcel už veľmi dávno. V podstate už ako malý chlapec som si doma listoval Dejiny Pezinka a pri zmienkach o zlatých baniach som si rozložil turistickú mapu a snažil som sa určiť kde to asi môže byť. 

Samozrejme moju chlapčenskú predstavivosť podnecovalo aj rozprávanie môjho otca. Pamätám si ako pri každej túre sme vždy s otvorenými ústami počúvali príbehy, ktoré sa viazali k miestam cez ktoré sme prechádzali. 

Vždy si hovoril, že ja tie staré bane raz prejdem. No nikdy na to nebol čas. Ale v hlave som stále nosil myšlienku že si z informácií v knihách, zakreslím do aktuálnej mapy polohu baní a prejdem to.

Asi musel dozrieť čas, kým som sa k tomu odhodlal. Dnes som sa rozhodol, že konečne si pozriem miesta starých zlatých baní. Potrebujem sa dostať na Slnečné údolie, ktoré je nad Limbachom. Táto lokalita je na starých mapách označovaná ako Altstadt (Óváros).


Aby som ušetril čas, zabezpečil som si odvoz autom ku priehrade v Slnečnom údolí. Pri priehradnom múre (vale) som vystúpil z auta a popri priehrade som pokračoval asfaltovou cestou. Asi po jednom kilometri asfaltová cesta končí.

Ja pokračujem ďalej popri potoku. Za poslednou chatou na ľavej strane potoka nachádzam zavalené ústie štôlne a nad ním je prejav závalu štôlne. 

Zavalené ústie štôlne

Zával nad štôlňou

Čo je to za štôlňa netuším, ani podľa mojich podkladov ju neviem identifikovať. 

 Vrátil som sa späť cez potok až k rázcestiu. V tomto okolí by sa mali nachádzať Nová Jozef štôlňa, Jozef dedičná štôlňa a Jozef štôlňa.

Terén viditeľne rozrytý starými banskými prácami. Je tu veľa stôp po banskej činnosti. Ale spoľahlivo učiť ústie týchto štôlní sa mi javí ako nemožné. Svoju úlohu to zohráva aj fakt neskoršej výstavby priľahlých chatiek.

Ako sa snažím, tak sa snažím, ale opísať niektoré miesto, že toto je ústie tej, či onej štôlne by bola iba čistá fabulácia.  To je škoda, dĺžka štôlne Jozef bola až do 1000 m. 

Odbočil som vpravo smerom k chate poľovníckeho združenie Leštiny. Už zdiaľky sa čnie mohutná halda, na ktorej stojí chata. Na mieste tejto chaty bývala horáreň "U Adámkov", ktorú postavili na základoch bývalého baníckeho domu.

Halda nad Jozef štôlňou

Je to halda nad štôlňami Jozef, kde bol sypaný materiál z dedičnej štôlne Terézia. 

Halda dedičnej Terézia štôlne

Prešiel som okolo haldy a na nej postavenej chaty. Hneď za ňou je chata PZ Leštiny. Priamo za chatou PZ Leštiny je zavalené ústie štôlne Terézia. ( Je to za kadibudkou za chatou )

Ústie dedičnej štôlne Terézia 

Nad ústím Terézie je zával

Zával na ústím Terézie

Asi 60 m nad štôlňou Terézia by mala byť Trojkráľová štôlňa. Ako som vyšiel do svahu nad chatou hneď som si všimol haldu Trojkráľovej štôlne.

Halda Trojkráľovej štôlne

Nad haldou je vidieť zbytok po Trojkráľovej štôlni.

  

Ústie Trojkráľovej štôlne

V lese okolo je mnoho stôp po povrchovom dobývaní. Celé okolie je posiate lievikovitými dobývkami - Pingami.  Tento priestor bol nazývaný pole Troch kráľov

Trojkráľové pole - pingovisko

Vrátil som sa späť ku chate Leštiny a pokračoval som lesnou cestou údolím. asi 100 m od chaty Leštiny prichádzam k malej čistine, ktorou je halda štôlne stredná Terézia. Podľa malej haldy to bola štôlňa menšieho významu a pravdepodobne slúžila na odvetranie štôlne Terézia.

Halda štôlne stredná Terézia

Pokračujem po ceste a po cca 80 m prichádzam k podobnej, ale väčšej  čistine, ktorou ja halda štôlne Horná Terézia .

Halda štôlne Horná Terézia

O tejto štôlni veľa infomácií nie je.  Pokúšal som sa nájsť ústie, ale to nie je možné.

Nevadí, chcel som ísť ďalej k najznámejšej a na zlato najvýnosnejšej štôlni Mária-Anna ( niekdy nazývaná aj Marianna ).  

Asi po 350 m ma cesta zavedie ku halde. Už podľa veľkosti haldy je vidieť, že tu bola naozaj intenzívna ťažba. Cestička vedia priamo stredom haldy do ktorej je zarezaná.

Halda štôlne Mária-Anna

Najintenzívnejšia ťažba zlatu tu bola koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Nad haldou nachádzam dlhú úvodnú ryhu na konci so zavaleným ústím. Na dne je vidieť nová vykopaná jama.

Detail na jamu:

V kopci nad štôlňou je mnoho povrchových dobývok po plochej žile. Na okolitých haldičkách je vidieť veľa kremeňa.

Povrchové dobývky

Chvíľu som sa tu zdržal, ale pokračujem údolím ďalej k poslednej štôlni, ktorá je asi 100 m nad haldou Mária-Anna štôlne štôlňa je bez mena a pravdepodobne bola krátka a slúžila na vetranie štôlne Mária-Anna.

Do dnešných čias sa zachovala iba malá halda.

Halda nad Mária-Anna štôlňou

Keď už som v týchto končinách, rozhodol som sa ešte pozrieť si štôlňu Jakub. Jakub nebola baňou na zlato, ale ťažili sa v nej kýzové rudy.

Vrátil som sa teda späť ku Mária-Anna štôlni. Od haldy smerom na severozápad, som vyšiel cez lesný priesek na hrebeň, odkiaľ som zbehol do vedľajšieho údolia. Prešiel som cez potok a všimol som si dosť veľké haldy, cez ktoré tiekla voda.

Halda štôlne Jakub

Nad haldou je úvodná ryha a zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Jakub

Z ústia vytekal malý potok banskej vody. Chvíľu som prehľadával okolie, ale rozhodol som sa zabaliť to.

No a teraz sa mám otočiť a šlapať do Limbachu, alebo keď už som tu, prejsť kúsok do kopca na Babu ?.  Pozriem na hodiny a zisťujem, že by som mohol stihnúť autobus z Baby do Pezinka. Idem teda údolím hore, a cez malé sedlo sa dostanem na červenú turistickú značku. Po nej je to pohodlná vychádzka na Babu. 

Čas mám dobrý takže ešte stihnem na chate pod Korenným jedno orosené.

Na budúce sa asi pozriem na opačnú stranu Kolárskeho vrchu smerom od Hrubej doliny.

Olovené bane pod Pezinskou babou

V okolí Pezinskej baby som zatiaľ nikdy nebol na severozápadnej strane.  Tak som si povedal, že nakuknem aj do tohoto kúta. Ako obyčajne som išiel autobusom na Pezinskú babu. Už dlhšie si všímam, že do hôr chodia väčšinou tie isté tváre.

Keď som vystúpil z autobusu na Babe, čakalo ma klasické jesenné počasie. Mrholilo, a bola hmla. Nuž čo už, idem na to, dúfajúc, že sa to zlepší. Vybral som sa po modrej značke smerom do Perneku.

Asi po 1,5 km prichádzam ku chate Alpina, kde som sa otočil na juh a vykračoval som si po parádnej lesnej asfaltke.

Potom čo sa cesta stočí vpravo, pozerám viac na pravú stranu, kde by mala byť baňa na olovené a zinkové rudy. Z cesty je bez problémov vidieť ústie štôlne Mikuláš.

Ústie štôlne Mikuláš

Prechádzam potok, ktorý tečie pod baňou a idem pozrieť ako to dnu vyzerá.

Zatopená chodba štôlne

Chodba sa po 5 metroch rozširuje do veľkej siene, z ktorej vidím dve chodby. Napravo predpokladám možno ešte jednu, len tam nevidím. Ďalej sa ísť nedá, lebo je tam hlboká voda a nemám zo sebou vybavenie do takejto zatopenej bane. Sem sa určite ešte vrátim.

Zatopená sieň v bani Mikuláš

Na stenách chodby je vidieť, ako stúpa a klesá hladiny vody. Dnes bolo všeobecne všade veľa vody.

Vrátil som sa späť na cestu a idem ďalej. po 100m, znova prejdem potok, aby som hľadal ústie bezmennej štôlne, ktorá mala byť vedľa štôlne Michal.

Chvíľu som prehľadával okolie, ale okrem pozostatkov malej haldičky som nenašiel nič. Podľa malej haldičky usudzujem že štôlňa bola relatívne malá. Nechcem sa zdržovať, tak pokračujem ďalej.

Stále po parádnej asfaltke, až prídem ku krmelcu, kde sa dá odbočiť pomedzi dva kopce do hory.

Tu si prezerám svoje mapy a poznámky a rozhodujem sa kam ďalej.

Môžem ísť ešte kúsok po asfaltke k ďalšej oblasti zo starými štôlňami, alebo odbočiť vpravo a niekde pol kilometra v kopci skúsiť nájsť štôlňu Bartoš.

Zvolil som si štôlňu Bartoš. Zlé rozhodnutie.  Okrem toho, že som nepoznal presnú polohu, ani stav štôlne, neuvedomil som si v akej strmine ju budem hľadať.

No motal som sa tu asi hodinu, než som si všimol ako z jednej lesnej cestičky je odbočka nikam. Odbočka po 10 končí. Zaujímalo ma prečo.

Nuž preto, lebo tu ústila Bartoš štôlňa. Nebyť okrovej banskej vody, tak to nezbadám.

Výtok banskej vody štôlne Bartoš

Ústie štôlne už nie je vôbec poznať. Chcem sa vrátiť späť na pohodlnú asfaltku. No ale dolu kopcom sa kotúľať nemienim, tak to obídem po vrstevnici.

Hrebeň po ktorom idem, príjemne klesá, do údolia, tak sa ho držím.

Zostúpim ku asfaltovej ceste.  Obzerám sa po okolí a vidím ako sa asfaltka stáča na západ do kopca.

Pri tomto ohybe by sa malo nachádzať viacero štôlní.

No ale polohu presnú neviem. Ústia sem 3 doliny, a teraz si vyber, ktorá to bude. Prešiel som všetky tri a nič. To som už bol nervózny, že to nie je možné.

Vtedy som skúsil vyliezť na hrebeň, ktorý bol medzi dvoma dolinami. Vyšiel som na najvyšší bod, a po hrebeni som sa vracal dole. 

Vtedy z vrchu som uvidel, ako sú haldy troch štôlní pekne poukladané pod sebou.  Zo spodu údolia ich vidieť nebolo.

Pohľad z vrchu na haldu

Menšie kutacie štôlne boli priamo v kopci.

Zavalené ústie kutacej štôlne

Fajn, vravím si, už som si myslel, že mám vlčiu hmlu. Podľa mojich predpokladov, by mala byť o pár metrov dole štôlňa Gašpar aj zo šachtou do štôlne.

Tak so zišiel o pár metrov dolu, kde som sa už raz motal, a prezrel som miesta, kde som pred tým nebol. Zameral som sa na vyvýšené miesta. To mi prinieslo úspech v podobe šachty do štôlne Gašpar.

Zasypaná šachta do štôlne

Super, v okolí pár metrov by sa malo nachádzať ústie štôlne Gašpar. To však nájsť nie je možné. Vtedy si uvedomím, že tá fajnová asfaltka nie je presne v tej polohe, v akej je na mape.  Vrátil som sa teda kúsok po asfaltke dolu,  otočil som sa naspäť a pomaly postupujem a porovnávam svoju polohu z mapou. Vtedy mi došlo, že novú cestu trochu posunuli oproti pôvodnej. Pravdepodobne preto ani neviem nájsť ústie štôlne Gašpar.

Tu už viac nenarobím, tak som sa pobral ďalej. Dnes som mal v pláne ešte kótu 621 - Gašparová. Rozmýšľam, kade tam ísť. Či pokračovať Podbabskou dolinou, alebo ísť inak. Podľa mapy Podbabská dolina ale smeruje ku Konským hlavám, to by som sa musel vracať späť.  

Nechám dolinu tak, a začnem kráčať priamo ku Gašparovej. Prešiel som zo dva menšie kopce a na úpätí Gašparovej bola čistinka cez ktorú tieklo veľké množstvo vody.

To mi už nedalo ísť sa pozrieť odkiaľ.  Na konci čistinky, spod koreňov starého buku naozaj silným prúdom pramení voda.

Čistinka

Voda pramení priamo z koreňov buku

Nad touto čistinou začína strmina. Štverám sa do kopca a snažím sa traverzovať po cestičkách od zveri. Odtiaľto to vyzerá že o chvíľu som hore. No ako som sa mýlil. To je iba cesta pre lesnícke mechanizmy, ktorá v polovici kopca kopíruje vrstevnicu.

Dám si malý oddych. Gašparová je priamo predo mnou, ale musel by som sa predierať húštinou. To sa mi nechce, tak sa vydávam po ceste smerom na Pernek s tým, že snáď nájdem lepší prístup. 

Ako sa cesta kľukatí pozerám dolu do doliny a vtedy si uvedomím, že už som tu bol, keď som ráno hľadal Bartoš štôlňu.  Nadávajúc si do somárov, odbočím do svahu, kde je rúbanisko. Pomaly sa vlastne vraciam späť, ale idem šikmo do svahu a nie rovno, tak je to jednoduchšie,

No konečne som na Gašparovej. Na stromoch si všímam už neudržiavanú zelenú turistickú značku. Už na mapách nie je, ale voľakedy tadeto išla z Perneku až na červenú hrebeňovú značku. Prečo ju zrušili netuším. Možno pre to, že ide po hranici vojenského priestoru ?

No nič, vydám sa po tejto starej zelenej značke. Asi 50 m a pod vrchom Gašparová vchádzam malým sedlom na krátku návštevu ku vojakom. (70 m ) . Po chvíľke nachádzam haldu Peter štôlne.

Halda Peter štôlne

Nad haldou je zarastené ústie štôlne. Zostal tu maličký otvor tak 20x20 cm.

Zarastené ústie Peter štôlne

Malý otvor do štôlne.

Tak tam sa určite nevopchám. No ešte by som chcel stihnúť Rudolf štôlňu, tak sa otočím späť na starú zelenú značku.

No vidieť, že chodník je nepoužívaný, je bohato zarastený vysokou trávou. Tráva je mokrá a po chvíľke som aj ja celý mokrý. No tak toto teda nie, ja pôjdem po mokrej tráve keď 100 m. pod sebou vidím peknú vojenskú asfaltku ?

Samozrejme, že som išiel radšej po asfaltke. Štrádujem si asi kilometer, keď cesta prudko odbočí smerom do vnútra vojenského priestoru. No to už nepotrebujem, pretože som pri údolí, kde by po 200 m. sa malo nachádza ústie štôlne Rudolf. 

Asfaltová cesta pod Gašparovou

Teraz sa už predieraniu cez hustú mladinu nevyhnem. Fúha, zakaždým keď sa trochu dotknem húštiny, z listov ma obleje spŕška vody. O chvíľu vyzerám, ako keby som bol v hustom daždi.

Rozmýšľam ako tuto niečo nájdem. No aj som našiel ani neviem ako. Sledujúc potôčik v údolí, si všímam malý prítok so silno zafarbenou mineralizovanou vodou.

No a sme doma. Ústie štôlne je úplne zarastené mladinou, toto by som nebyť banskej vody,  naozaj nenašiel.

Toto je ústie štôlne Rudolf. Fotím stojac v úvodnej ryhe. Za konármi je zavalené ústie.

 No to naozaj nič moc. Ale na halde vedľa štôlne nachádzam takýto prírodný bonsaj :

Prírodný bonsaj na halde štôlne Rudolf

No naspäť cez to húštie veru nepôjdem. Radšej to kúsok obídem. Pohľadal som normálny les, kde si chvíľu dám pauzu. Spoločnosť mi robil tento krásavec.

Salamandra salamandra

Uvedomujem si, že tu by som nemal byť, tak sa najkratšou cestou vydávam späť na starú zelenú značku. Po nej prejdem cez Konské hlavy  až ku červenej turistickej značke.


Tu som sa otočil smerom naspäť na Pezinskú babu. Pekne po červenej dolu z Konských hláv až do prvého sedla. Na autobus na babu to už nestihnem, tak si to strihnem cez sedlo vpravo na Slnečné údolie.

Ku priehrade je to naozaj len kúsok a potom už len stále dolu až domov. Dnes som bol celkom unavený, to sa nezdá ale to dohľadávanie v teréne dá celkom zabrať.

Na budúce si dám ničo viac pohodové.

Štôlne Rudných baní Pezinok

S vidinou trojdňového víkendu som sa tešil, ako sa pôjdem prejsť Podbabskou dolinou. No zbytočne. Počasie za zopsulo a ja som zostal trčať doma.

Keď sa po niekoľkých hnusných, upršaných dňoch ukázalo aj slnko, tak som začal byť doma nervózny. Na čo ma manželka po obede sama vyhnala, aby som niekam vypadol.

Bolo už dosť neskoro, tak som si povedal že pôjdem pozrieť už uzatvorené štôlne Rudných baní.  Auto som nechal pri Pinelke, na parkovisku pred golfovým areálom. Vybral som sa cestičkou ponad Pinelovú nemocnicu.

Nie náhodou, pretože som si chcel pozrieť malé štôlne v tomto svahu. Ako chalan som ich tam poznal tak asi päť.

Ponad plot sa pozriem do areálu Pinelovej nemocnice, kde je zo 20 vozidiel 112ky. Tuším tu majú základňu. No kvôli tomuto tu nie som.  Vtedy som si všimol ako sa nad chodníkom čnie niečo murované, čo malo v boku dieru.

Obmurovka vetracieho komínu štôlne 

Pozrel som sa na to bližšie a bol to vetrací komín ku štôlni V-1117, Zrejme kvôli bezpečnosti bol komín na povrchu obmurovaný.

Vnútro vetracieho komínu

Štôlňa, ktorá je vidieť na dne vetracieho komínu by mala mať podľa hĺbky ústie až dole pod svahom, čo je už v areáli Pinelovej nemocnice. Tam sa teraz nedostanem.

Nechám to tak, s tým, že o kúsok budú ďalšie štôlne.
No nebol som tu už asi milión rokov, a prekvapilo ma ako sa terén zmenil. Ako som hľadal, tak som hľadal, štôlne, ktoré som si pamätal na určitých miestach som nenašiel. Oproti minulosti bol chodník o dosť užší. Dnes sú tu jasné zosuvy pôdy zo svahu. No na bližšie pátranie čas nemám, a ani som primárne nechcel preskúmať toto, tak to vzdávam s tým, že sa sem ešte niekedy vrátim.

Vykračujem si ďalej a pri konci Pinelovej nemocnice som našiel dve štôlne.
Z diaľky bolo viditeľné toto ústie :

Štôlňa V-1068

Je to krátka kutacia štôlňa (do 10 m ) hojne navštevovaná

O desať metrov ďalej je ústie ďalšej štôlne. Ešte nebola kompletne zavalená, zostal tam malý otvor.

Štôlňa V-1067

Pohľad do štôlne V-1077 :

Dnu som sa nesúkal, nechcel som strácať čas. Rozhodol som sa, že tieto miesta preskúmam detailnejšie neskôr.

Prišiel som až na lesnú cestu, po ktorej vedie žltá značka. Značku som sledoval až ku horárni a kúsok nad horárňou som odbočil vpravo ku štôlni Budúcnosť. Vtedy som si uvedomil, že idem po trase banského náučného chodníku, ale v protismere. :-) 

Portál štôlne Budúcnosť.

Nechápem ten vyhodený starý nábytok. To si dá niekto námahu ho odviesť až sem ?  To mohol hneď odviesť tam kam patrí. Buď počkať na zber takéhoto odpadu na Dubovom vŕšku, prípadne to odviesť na skládku.

Pohľad do štôlne Budúcnosť

Premýšľam ako ďalej a rozhodol som sa, že vybehnem na vrch Žilová a odtiaľ pôjdem smerom dolu.

Od štôlne Budúcnosť som išiel k bývalému závodu Rudné bane a odtiaľ po panelovej ceste smerom k zasypanému lomu.

Panelová cesta ma priviedla až ku starému lomu. Vrch žilová bol iba kúsok, tak som obišiel lom po lesnej ceste.

Vrch Žilová

Neľutoval som to, Zo Žilovej sa mi otvorili nádherné výhľady. Trnavu som videl ako na dlani. Niečo málo som si pofotil a otočil som sa naspäť k starému lomu.

Starý lom

Starý lom Rudných baní, kde sa povrchovo ťažil antimón pomocou škrabákového vrtáku, je zavezený stavebnou suťou. Aj odtiaľto sú pekné výhľady :

Pohľad z lomu na Pezinok

Z lomu som sa vybral k lokalite "Kolársky vrch", kde by mala byť antimónová štôlňa a štôlňa Nový Alexander. Znovu idem po trase baníckeho chodníka. Po chvíli sa dostanem aj k informačnej tabuli, ktorá označuje Antimónovú štôlňu.

Hneď si všimnem schátraný banícky domček.

Banícky domček Kolársky vrch

Za domčekom je zatarasené ústie Antimónovej štôlne

Antimónová štôlňa

Pri štôlni som si všimol prúd banskej vody, ktorá tiekla odniekiaľ povyše. išiel som proti prúdu a po pár metroch ďalší zatarasený portál. O tejto štôlni som nemal ani potuchy. Budem musieť ešte doma pátrať, čo je to zač.

ďalšia štôlňa vedľa Antimónovej

Kúsok pod Antimónovou štôlňou by mala byť Nová Alexander štôlňa. Prehľadával som terén hodnú chvíľu ale štôlňu som nenašiel.

Ešte v roku 1997 vyzerala takto :

Portál štôlne Nová Alexander rok 1997

Po pár rokoch už z nej bolo iba toto :

Obe fotografie som si drzo požičal od p. Dušana Kúšika http://permonik.host.sk/ms1a3a2.htm

Niekedy od roku 2003 firma METAL - ECO SERVIS, s.r.o., začala likvidáciu týchto štôlní : Nová Alexander, IV podetáž a Štefan Prekop.

Po viac ako 10 rokoch od likvidácie som to nájsť som nevedel, aj keď som tušil približné miesto.

Povedal som si, že pôjdem ďalej pozrieť sa  na Pyritovú štôlňu. Znova som na baníckom chodníku ktorý klesá k Rudným baniam. Tesne pred areálom je portál Pyritovej štôlne.

Portál Pyritovej štôlne

Celková dĺžka štôlne je 1080m. Pretože štôlňa neskôr slúžila aj na odvodnenie vyššie položených štôlní, vyteká z nej dosť banskej vody.

Pyritová štôlňa

Pyritová okrem odvodnenia slúžila aj ako hlavná dopravná tepna. Bola prepojená z Antimónovou štôlňou komínom. Odťaženú rudu odvážali na spracovanie do areálu Rudných baní banským vláčikom.

Ešte aj dnes sa dajú vidieť zbytky koľajiska.

Násyp banskej železničky

Po násype by som sa dostal do areálu Rudných baní, čo nechcem, tak som sa vybral po značke banského chodníku.

Neskôr som pokračoval po žltej turistickej značke s cieľom to zabaliť a ísť domov. Nedalo mi ale urobiť si malú zachádzku ku štôlni Sirková

Zatarasené ústie štôlne Sirková

Zámerne som odignoroval ložisko Emil - Ferdinand, pretože som sa rozhodol, že tieto stariny si prezriem inokedy aj s lepším prieskumom štôlní nad Pinelkou.

No a aj svetla bolo o 19:00 akosi pomenej :-) 

Verím, že nabudúce to bude na celý deň. Chcel by som konečne vidieť Podbabskú dolinu.