nedeľa 26. októbra 2014

Zlaté bane nad Limbachom

Pozrieť si lokality bývalých zlatých baní som chcel už veľmi dávno. V podstate už ako malý chlapec som si doma listoval Dejiny Pezinka a pri zmienkach o zlatých baniach som si rozložil turistickú mapu a snažil som sa určiť kde to asi môže byť. 

Samozrejme moju chlapčenskú predstavivosť podnecovalo aj rozprávanie môjho otca. Pamätám si ako pri každej túre sme vždy s otvorenými ústami počúvali príbehy, ktoré sa viazali k miestam cez ktoré sme prechádzali. 

Vždy si hovoril, že ja tie staré bane raz prejdem. No nikdy na to nebol čas. Ale v hlave som stále nosil myšlienku že si z informácií v knihách, zakreslím do aktuálnej mapy polohu baní a prejdem to.

Asi musel dozrieť čas, kým som sa k tomu odhodlal. Dnes som sa rozhodol, že konečne si pozriem miesta starých zlatých baní. Potrebujem sa dostať na Slnečné údolie, ktoré je nad Limbachom. Táto lokalita je na starých mapách označovaná ako Altstadt (Óváros).


Aby som ušetril čas, zabezpečil som si odvoz autom ku priehrade v Slnečnom údolí. Pri priehradnom múre (vale) som vystúpil z auta a popri priehrade som pokračoval asfaltovou cestou. Asi po jednom kilometri asfaltová cesta končí.

Ja pokračujem ďalej popri potoku. Za poslednou chatou na ľavej strane potoka nachádzam zavalené ústie štôlne a nad ním je prejav závalu štôlne. 

Zavalené ústie štôlne


Zával nad štôlňou
Čo je to za štôlňa netuším, ani podľa mojich podkladov ju neviem identifikovať. 

 Vrátil som sa späť cez potok až k rázcestiu. V tomto okolí by sa mali nachádzať Nová Jozef štôlňa, Jozef dedičná štôlňa a Jozef štôlňa.

Terén viditeľne rozrytý starými banskými prácami. Je tu veľa stôp po banskej činnosti. Ale spoľahlivo učiť ústie týchto štôlní sa mi javí ako nemožné. Svoju úlohu to zohráva aj fakt neskoršej výstavby priľahlých chatiek.




Ako sa snažím, tak sa snažím, ale opísať niektoré miesto, že toto je ústie tej, či onej štôlne by bola iba čistá fabulácia.  To je škoda, dĺžka štôlne Jozef bola až do 1000 m. 

Odbočil som vpravo smerom k chate poľovníckeho združenie Leštiny. Už zdiaľky sa čnie mohutná halda, na ktorej stojí chata. Na mieste tejto chaty bývala horáreň "U Adámkov", ktorú postavili na základoch bývalého baníckeho domu.

Halda nad Jozef štôlňou
Je to halda nad štôlňami Jozef, kde bol sypaný materiál z dedičnej štôlne Terézia. 


Halda dedičnej Terézia štôlne
Prešiel som okolo haldy a na nej postavenej chaty. Hneď za ňou je chata PZ Leštiny. Priamo za chatou PZ Leštiny je zavalené ústie štôlne Terézia. ( Je to za kadibudkou za chatou )


Ústie dedičnej štôlne Terézia 
Nad ústím Terézie je zával

Zával na ústím Terézie
Asi 60 m nad štôlňou Terézia by mala byť Trojkráľová štôlňa. Ako som vyšiel do svahu nad chatou hneď som si všimol haldu Trojkráľovej štôlne.

Halda Trojkráľovej štôlne
Nad haldou je vidieť zbytok po Trojkráľovej štôlni.
  
Ústie Trojkráľovej štôlne

V lese okolo je mnoho stôp po povrchovom dobývaní. Celé okolie je posiate lievikovitými dobývkami - Pingami.  Tento priestor bol nazývaný pole Troch kráľov

Trojkráľové pole - pingovisko

Vrátil som sa späť ku chate Leštiny a pokračoval som lesnou cestou údolím. asi 100 m od chaty Leštiny prichádzam k malej čistine, ktorou je halda štôlne stredná Terézia. Podľa malej haldy to bola štôlňa menšieho významu a pravdepodobne slúžila na odvetranie štôlne Terézia.


Halda štôlne stredná Terézia

Pokračujem po ceste a po cca 80 m prichádzam k podobnej, ale väčšej  čistine, ktorou ja halda štôlne Horná Terézia .

Halda štôlne Horná Terézia
O tejto štôlni veľa infomácií nie je.  Pokúšal som sa nájsť ústie, ale to nie je možné.

Nevadí, chcel som ísť ďalej k najznámejšej a na zlato najvýnosnejšej štôlni Mária-Anna ( niekdy nazývaná aj Marianna ).  

Asi po 350 m ma cesta zavedie ku halde. Už podľa veľkosti haldy je vidieť, že tu bola naozaj intenzívna ťažba. Cestička vedia priamo stredom haldy do ktorej je zarezaná.

Halda štôlne Mária-Anna

Najintenzívnejšia ťažba zlatu tu bola koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Nad haldou nachádzam dlhú úvodnú ryhu na konci so zavaleným ústím. Na dne je vidieť nová vykopaná jama.


Detail na jamu:



V kopci nad štôlňou je mnoho povrchových dobývok po plochej žile. Na okolitých haldičkách je vidieť veľa kremeňa.

Povrchové dobývky

Chvíľu som sa tu zdržal, ale pokračujem údolím ďalej k poslednej štôlni, ktorá je asi 100 m nad haldou Mária-Anna štôlne štôlňa je bez mena a pravdepodobne bola krátka a slúžila na vetranie štôlne Mária-Anna.

Do dnešných čias sa zachovala iba malá halda.

Halda nad Mária-Anna štôlňou

Keď už som v týchto končinách, rozhodol som sa ešte pozrieť si štôlňu Jakub. Jakub nebola baňou na zlato, ale ťažili sa v nej kýzové rudy.

Vrátil som sa teda späť ku Mária-Anna štôlni. Od haldy smerom na severozápad, som vyšiel cez lesný priesek na hrebeň, odkiaľ som zbehol do vedľajšieho údolia. Prešiel som cez potok a všimol som si dosť veľké haldy, cez ktoré tiekla voda.

Halda štôlne Jakub
Nad haldou je úvodná ryha a zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Jakub
Z ústia vytekal malý potok banskej vody. Chvíľu som prehľadával okolie, ale rozhodol som sa zabaliť to.

No a teraz sa mám otočiť a šlapať do Limbachu, alebo keď už som tu, prejsť kúsok do kopca na Babu ?.  Pozriem na hodiny a zisťujem, že by som mohol stihnúť autobus z Baby do Pezinka. Idem teda údolím hore, a cez malé sedlo sa dostanem na červenú turistickú značku. Po nej je to pohodlná vychádzka na Babu. 

Čas mám dobrý takže ešte stihnem na chate pod Korenným jedno orosené.








Na budúce sa asi pozriem na opačnú stranu Kolárskeho vrchu smerom od Hrubej doliny.






1 komentár :