Olovené bane pod Pezinskou babou

V okolí Pezinskej baby som zatiaľ nikdy nebol na severozápadnej strane.  Tak som si povedal, že nakuknem aj do tohoto kúta. Ako obyčajne som išiel autobusom na Pezinskú babu. Už dlhšie si všímam, že do hôr chodia väčšinou tie isté tváre.

Keď som vystúpil z autobusu na Babe, čakalo ma klasické jesenné počasie. Mrholilo, a bola hmla. Nuž čo už, idem na to, dúfajúc, že sa to zlepší. Vybral som sa po modrej značke smerom do Perneku.

Asi po 1,5 km prichádzam ku chate Alpina, kde som sa otočil na juh a vykračoval som si po parádnej lesnej asfaltke.

Potom čo sa cesta stočí vpravo, pozerám viac na pravú stranu, kde by mala byť baňa na olovené a zinkové rudy. Z cesty je bez problémov vidieť ústie štôlne Mikuláš.

Ústie štôlne Mikuláš

Prechádzam potok, ktorý tečie pod baňou a idem pozrieť ako to dnu vyzerá.

Zatopená chodba štôlne

Chodba sa po 5 metroch rozširuje do veľkej siene, z ktorej vidím dve chodby. Napravo predpokladám možno ešte jednu, len tam nevidím. Ďalej sa ísť nedá, lebo je tam hlboká voda a nemám zo sebou vybavenie do takejto zatopenej bane. Sem sa určite ešte vrátim.

Zatopená sieň v bani Mikuláš

Na stenách chodby je vidieť, ako stúpa a klesá hladiny vody. Dnes bolo všeobecne všade veľa vody.

Vrátil som sa späť na cestu a idem ďalej. po 100m, znova prejdem potok, aby som hľadal ústie bezmennej štôlne, ktorá mala byť vedľa štôlne Michal.

Chvíľu som prehľadával okolie, ale okrem pozostatkov malej haldičky som nenašiel nič. Podľa malej haldičky usudzujem že štôlňa bola relatívne malá. Nechcem sa zdržovať, tak pokračujem ďalej.

Stále po parádnej asfaltke, až prídem ku krmelcu, kde sa dá odbočiť pomedzi dva kopce do hory.

Tu si prezerám svoje mapy a poznámky a rozhodujem sa kam ďalej.

Môžem ísť ešte kúsok po asfaltke k ďalšej oblasti zo starými štôlňami, alebo odbočiť vpravo a niekde pol kilometra v kopci skúsiť nájsť štôlňu Bartoš.

Zvolil som si štôlňu Bartoš. Zlé rozhodnutie.  Okrem toho, že som nepoznal presnú polohu, ani stav štôlne, neuvedomil som si v akej strmine ju budem hľadať.

No motal som sa tu asi hodinu, než som si všimol ako z jednej lesnej cestičky je odbočka nikam. Odbočka po 10 končí. Zaujímalo ma prečo.

Nuž preto, lebo tu ústila Bartoš štôlňa. Nebyť okrovej banskej vody, tak to nezbadám.

Výtok banskej vody štôlne Bartoš

Ústie štôlne už nie je vôbec poznať. Chcem sa vrátiť späť na pohodlnú asfaltku. No ale dolu kopcom sa kotúľať nemienim, tak to obídem po vrstevnici.

Hrebeň po ktorom idem, príjemne klesá, do údolia, tak sa ho držím.

Zostúpim ku asfaltovej ceste.  Obzerám sa po okolí a vidím ako sa asfaltka stáča na západ do kopca.

Pri tomto ohybe by sa malo nachádzať viacero štôlní.

No ale polohu presnú neviem. Ústia sem 3 doliny, a teraz si vyber, ktorá to bude. Prešiel som všetky tri a nič. To som už bol nervózny, že to nie je možné.

Vtedy som skúsil vyliezť na hrebeň, ktorý bol medzi dvoma dolinami. Vyšiel som na najvyšší bod, a po hrebeni som sa vracal dole. 

Vtedy z vrchu som uvidel, ako sú haldy troch štôlní pekne poukladané pod sebou.  Zo spodu údolia ich vidieť nebolo.

Pohľad z vrchu na haldu

Menšie kutacie štôlne boli priamo v kopci.

Zavalené ústie kutacej štôlne

Fajn, vravím si, už som si myslel, že mám vlčiu hmlu. Podľa mojich predpokladov, by mala byť o pár metrov dole štôlňa Gašpar aj zo šachtou do štôlne.

Tak so zišiel o pár metrov dolu, kde som sa už raz motal, a prezrel som miesta, kde som pred tým nebol. Zameral som sa na vyvýšené miesta. To mi prinieslo úspech v podobe šachty do štôlne Gašpar.

Zasypaná šachta do štôlne

Super, v okolí pár metrov by sa malo nachádzať ústie štôlne Gašpar. To však nájsť nie je možné. Vtedy si uvedomím, že tá fajnová asfaltka nie je presne v tej polohe, v akej je na mape.  Vrátil som sa teda kúsok po asfaltke dolu,  otočil som sa naspäť a pomaly postupujem a porovnávam svoju polohu z mapou. Vtedy mi došlo, že novú cestu trochu posunuli oproti pôvodnej. Pravdepodobne preto ani neviem nájsť ústie štôlne Gašpar.

Tu už viac nenarobím, tak som sa pobral ďalej. Dnes som mal v pláne ešte kótu 621 - Gašparová. Rozmýšľam, kade tam ísť. Či pokračovať Podbabskou dolinou, alebo ísť inak. Podľa mapy Podbabská dolina ale smeruje ku Konským hlavám, to by som sa musel vracať späť.  

Nechám dolinu tak, a začnem kráčať priamo ku Gašparovej. Prešiel som zo dva menšie kopce a na úpätí Gašparovej bola čistinka cez ktorú tieklo veľké množstvo vody.

To mi už nedalo ísť sa pozrieť odkiaľ.  Na konci čistinky, spod koreňov starého buku naozaj silným prúdom pramení voda.

Čistinka

Voda pramení priamo z koreňov buku

Nad touto čistinou začína strmina. Štverám sa do kopca a snažím sa traverzovať po cestičkách od zveri. Odtiaľto to vyzerá že o chvíľu som hore. No ako som sa mýlil. To je iba cesta pre lesnícke mechanizmy, ktorá v polovici kopca kopíruje vrstevnicu.

Dám si malý oddych. Gašparová je priamo predo mnou, ale musel by som sa predierať húštinou. To sa mi nechce, tak sa vydávam po ceste smerom na Pernek s tým, že snáď nájdem lepší prístup. 

Ako sa cesta kľukatí pozerám dolu do doliny a vtedy si uvedomím, že už som tu bol, keď som ráno hľadal Bartoš štôlňu.  Nadávajúc si do somárov, odbočím do svahu, kde je rúbanisko. Pomaly sa vlastne vraciam späť, ale idem šikmo do svahu a nie rovno, tak je to jednoduchšie,

No konečne som na Gašparovej. Na stromoch si všímam už neudržiavanú zelenú turistickú značku. Už na mapách nie je, ale voľakedy tadeto išla z Perneku až na červenú hrebeňovú značku. Prečo ju zrušili netuším. Možno pre to, že ide po hranici vojenského priestoru ?

No nič, vydám sa po tejto starej zelenej značke. Asi 50 m a pod vrchom Gašparová vchádzam malým sedlom na krátku návštevu ku vojakom. (70 m ) . Po chvíľke nachádzam haldu Peter štôlne.

Halda Peter štôlne

Nad haldou je zarastené ústie štôlne. Zostal tu maličký otvor tak 20x20 cm.

Zarastené ústie Peter štôlne

Malý otvor do štôlne.

Tak tam sa určite nevopchám. No ešte by som chcel stihnúť Rudolf štôlňu, tak sa otočím späť na starú zelenú značku.

No vidieť, že chodník je nepoužívaný, je bohato zarastený vysokou trávou. Tráva je mokrá a po chvíľke som aj ja celý mokrý. No tak toto teda nie, ja pôjdem po mokrej tráve keď 100 m. pod sebou vidím peknú vojenskú asfaltku ?

Samozrejme, že som išiel radšej po asfaltke. Štrádujem si asi kilometer, keď cesta prudko odbočí smerom do vnútra vojenského priestoru. No to už nepotrebujem, pretože som pri údolí, kde by po 200 m. sa malo nachádza ústie štôlne Rudolf. 

Asfaltová cesta pod Gašparovou

Teraz sa už predieraniu cez hustú mladinu nevyhnem. Fúha, zakaždým keď sa trochu dotknem húštiny, z listov ma obleje spŕška vody. O chvíľu vyzerám, ako keby som bol v hustom daždi.

Rozmýšľam ako tuto niečo nájdem. No aj som našiel ani neviem ako. Sledujúc potôčik v údolí, si všímam malý prítok so silno zafarbenou mineralizovanou vodou.

No a sme doma. Ústie štôlne je úplne zarastené mladinou, toto by som nebyť banskej vody,  naozaj nenašiel.

Toto je ústie štôlne Rudolf. Fotím stojac v úvodnej ryhe. Za konármi je zavalené ústie.

 No to naozaj nič moc. Ale na halde vedľa štôlne nachádzam takýto prírodný bonsaj :

Prírodný bonsaj na halde štôlne Rudolf

No naspäť cez to húštie veru nepôjdem. Radšej to kúsok obídem. Pohľadal som normálny les, kde si chvíľu dám pauzu. Spoločnosť mi robil tento krásavec.

Salamandra salamandra

Uvedomujem si, že tu by som nemal byť, tak sa najkratšou cestou vydávam späť na starú zelenú značku. Po nej prejdem cez Konské hlavy  až ku červenej turistickej značke.


Tu som sa otočil smerom naspäť na Pezinskú babu. Pekne po červenej dolu z Konských hláv až do prvého sedla. Na autobus na babu to už nestihnem, tak si to strihnem cez sedlo vpravo na Slnečné údolie.

Ku priehrade je to naozaj len kúsok a potom už len stále dolu až domov. Dnes som bol celkom unavený, to sa nezdá ale to dohľadávanie v teréne dá celkom zabrať.

Na budúce si dám ničo viac pohodové.