Malý bicyklový okruh po starých baniach v Pezinku

Je október, vrchol babieho leta a krásna nedeľa. Doobeda som sa bol pozrieť na syna, ktorý hral futbalový zápas, no a poobede som rozmýšľal, čo podniknem.

Dostal som super nápad, že si požičiam synátorov bajk, a preveziem sa v okolí a pozriem štôlne, ktoré mám ešte v pláne vidieť. Po synovom prevrátení očí a povzdychu "jeeejda" som mu "zrekvíroval" bajk, nasadil cyklo prilbu a vydal som sa z Pezinka do Limbachu smerom na Slnečné údolie. Asi kilometer nad horárňou ktorú poznám pod menom "u Zúbeka" je otvorené ústie štôlne Ernest. 

Štôlňa je pomerne nedávno objavená ( pomenovaná podľa dňa nálezu ). Síce je zatopená, ale po tom, čo chalani z KPT prekopali koryto na odtok vody, bola hladina pomerne nízko. Stačili mi bežné gumáky.

Štôlňa je dlhá asi 50 m a má jednu hlavnú a jednu vedľajšiu chodbu.  Pri vstupe je strop dosť nízko, tak nemať prilbu by som si pár krát gebeňu narazil.

Vstupná časť je zatopená

Po prebrodení, sa už dá v pohode.

vpravo je odbočka slepej chodby

Vyšiel som von a rozhliadol som sa po okolí. Asi o 60 m proti prúdu potoka je vidieť ďalšiu haldu.  Nad haldou sa nachádza zavalené ústie štôlne. 
Zo závalu vyteká voda a tečie cez haldu do potoka.
Myslím, že tu bude asi podobná štôlni, v ktorej som bol pred chvíľou.

Zavalené ústie štôlne a vytekajúca voda.

Na väčší prieskum čas nemám, tak som to zabalil, preniesol bajk cez potok na cestu, a pokračujem ďalej.

Asi 200 m nad priehradou som odbočil vpravo lesnou cestou pomedzi chaty. Cesta stúpa do svahu smerom ku hrebeňu, po ktorom vedie modrá turistická a cyklo značka.

Chcem ísť pohľadať štôlňu pri poľovníckej búde. Pôvodné meno štôlne bolo František Augustín, a štôlňu vlastnil podnikateľ - Augustín Várhegyi. Ťažilo sa tu v 40-tich rokoch 19 storočia.

Štôlňa by mala byť v údolí pri potoku pár metrov pod hrebeňom. Tak som začal šliapať do kopca po lesnej ceste. Tu sa mi pripomenula moja mizerná kondička ( na bicykli som sa naposledy jazdil ešte za súdruhov ). Ten kopec som nedal, nejak mi stuhli nohy a musel som bajk hore vytlačiť.

Peši som vyšiel až hore k modrej značke. Po nej som prešiel asi 100 m smerom do Pezinka. Vpravo v údolí by mala byť štôlňa. Mal som nie práve ideálny nápad, na bajku zísť pomedzi stromy do údolia. Potom, čo som v lístí nevidel hrubý spadnutý kmeň a skoro som hodil "papuľnáča", som odložil bicykel a zišiel dole peši.

Údolím preteká potôčik. Postupujem proti prúdu potôčika až som uvidel haldu štôlne. 

Halda štôlne pri poľovníckej búde

Z poľovníckej búdy toho veľa nezostalo, iba zopár porozhadzovaných starých tehál. Hromada so zbytkami je nad haldou v hustom poraste.

Kopa tehál nad haldou

Prešiel som cez tento hustý lesík, a našiel som pri potoku úvodnú ryhu štôlne Ferdinand - Augustín. Na dne ryhy tiekol potôčik banskej vody.

Úvodná Ryha štôlne Ferdinand Augustín

 Prekliesnil som si cestu cez popadané stromy až na koniec úvodnej ryhy, kde je zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Ferdinand Augustín

Pokiaľ viem ešte by tu v okolí mala byť jedna štôlňa, ktorej meno netuším. Smerom nahor v údolí to bolo husto zarastené, tak som sa otočil a po prúde potoka som prešiel pár metrov.

Pozoroval som terén na mojej ľavej ruke a všimol som si malý prítok zľava. Ten som sledoval asi 20 m. kým som prišiel ku sotva znateľnému zavalenému ústiu ďalšej štôlne.

Zavalené ústie druhej štôlne pri poľovníckej búde

Vrátil som sa späť ku bicyklu, a ten som vytiahol hore na turistický chodník. Na chodníku som nasadol na bajk a vytešoval som sa zjazdom dolu modrou značkou.  Po asi 1,5 kilometra prichádzam k rázcestníku s názvom "Žilová", kde modrú značku križuje žltá turistická značka.

Odbočil som na žltú smer Zumberg. Po žltej som pokračoval asi 2 kilometre ku horárni "Sirková". Tu som zišiel zo žltej turistickej značky a otočil som to smerom na západ po lesnej ceste. Asi po 200 m. som prišiel k informačnej tabuli banského náučného chodníku č. 4.

Informačná tabuľa BNCH.

Tu som odstavil bicykel, a trochu to tu prechodil. Asi 200 m. nadol po prúde potoka som našiel haldy Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Haldy Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Ústie štôlne bolo znesené rôznym bordelom. Predpokladám, že bolo tu bol navozený stavebný materiál.

Vybral som sa proti prúdu potoka, kde som ako chlapčisko poznal prepadlinu do tejto štôlne. Prepadlina bola už dosť zanesená, ja si to ešte pamätám ako otvorenú prepadlinu, kde bolo vidieť zvyšky výdrevy. Dnes to ani nie je poznať, že je to prepadnutá chodba štôlne.

Prepadlisko do Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Na dne ryhy prepadliny je ešte vidieť diera do štôlne.

Diera do Emil-Ferdinand dedičnej štôlne

Tu chcem upozorniť, na zvýšenú opatrnosť pri pohybe v takýchto prepadlinách. povrch je zapadaný lístím a nie je poznať, kam človek vôbec stúpi. Ľahko sa môže stať, že zdanlivo bezpečný terén, má hrúbku iba pá centimetrov a pod ním sú banské priestory.

Vrátil som sa k informačnej tabuli a vzal bicykel a prešiel asi 200 m. ďalej po lesnej ceste, kde je vidieť z cesty ústie štôlne Ferdinand. Je tam malý otvor, ktorý som chcel preskúmať.

Otvor do štôlne Ferdinand

No ako som nakukol dnu, hneď som mal blbý pocit z previsu na strope chodby.

Previs na strope Ferdinand štôlne

Otestoval som jeho pevnosť, a pri najmenšom ťuknutí sa to drolilo a odpadávali odtiaľ kusy zvetranej horniny. Nechcel riskovať, že ako sa budem plaziť pod previsom, že o to zavadím, a celé sa to odtrhne.

Vidieť, ale, ako to za tým vyzerá, ma lákalo. Tak som sa nasúkal dnu, ale iba tak, aby som zostal ešte pred previsom. Nastavil som foťák na full automat, štrčil ruku pod previs, a urobil zopár fotiek, s tým, že aspoň jedna bude dobrá. 

Zbytky výdrevy vo Ferdinand štôlni.

Dobre, že som tam neliezol, chodba je ďalej zavalená. Liezť tam, by nemalo zmysel. Vyliezol som von a chvíľu sa nadýchal čerstvého vzduchu. Z kvalitou vzduchu v starých chodbách je všeobecne problém. Odvetrávanie už dávno nefunguje a zloženie vzduchu nie je ideálne. Akonáhle začnete pociťovať príznaky slabosti a únavy, ( zvýšená koncentrácia CO₂ ) tak treba ihneď ísť von.
V žiadnom prípade nezostávať dlhšie dnu, lebo únava Vás prinúti si sadnúť, a dole je vždy väčšia koncentrácia CO2.

Nad otvorom do štôlne je slušne veľká Halda.

Halda nad štôlňou Ferdinand

Vyšiel som na haldu, kde sú dve veľké prepadliny veľké asi tak  20x10 m, a 10x10 m a hlboké 6 m.

Prepadliny nad štôlňou Ferdinand

Naľavo od týchto prepadlín je zával do bezmennej štôlne.

zničené ústie bezmennej štôlne. 

Vedľa tohoto závalu je šachta do štôlne Emil, tú som ale už nehľadal, lebo som už trochu nestíhal.

Vrátil som sa k bicyklu a najkratšie domov to mám po žltej jazdeckej značke. Starí Pezinčania lesnú cestu poznajú ako prechod od Hilára na Rozálku.

Míňam zatarasené ústie štôlne Sirková, kde som bol minule, a šliapem čo to dá domov. Asi po 2 km som vo vinohradoch pri Starej Hore. Prechádzam okolo "levandulového" vinohradu" Vlada Píša ( pozdravujem Vlada a Eriku).

Míňam malú budovu, ( tuším patrí vodárňam ) a o chvíľu som  pri rybníku na Rozálke.

Naozaj pohodová cyklovychádzka, keď som ju zvládol aj ja, človek absolútne bez cyklo kondície.

Dĺžka okruhu je 15-20 km podľa toho odkiaľ sa vyráža

Mapa okruhu, fialovou vyznačená trasa

Zlaté bane nad Limbachom

Pozrieť si lokality bývalých zlatých baní som chcel už veľmi dávno. V podstate už ako malý chlapec som si doma listoval Dejiny Pezinka a pri zmienkach o zlatých baniach som si rozložil turistickú mapu a snažil som sa určiť kde to asi môže byť. 

Samozrejme moju chlapčenskú predstavivosť podnecovalo aj rozprávanie môjho otca. Pamätám si ako pri každej túre sme vždy s otvorenými ústami počúvali príbehy, ktoré sa viazali k miestam cez ktoré sme prechádzali. 

Vždy si hovoril, že ja tie staré bane raz prejdem. No nikdy na to nebol čas. Ale v hlave som stále nosil myšlienku že si z informácií v knihách, zakreslím do aktuálnej mapy polohu baní a prejdem to.

Asi musel dozrieť čas, kým som sa k tomu odhodlal. Dnes som sa rozhodol, že konečne si pozriem miesta starých zlatých baní. Potrebujem sa dostať na Slnečné údolie, ktoré je nad Limbachom. Táto lokalita je na starých mapách označovaná ako Altstadt (Óváros).


Aby som ušetril čas, zabezpečil som si odvoz autom ku priehrade v Slnečnom údolí. Pri priehradnom múre (vale) som vystúpil z auta a popri priehrade som pokračoval asfaltovou cestou. Asi po jednom kilometri asfaltová cesta končí.

Ja pokračujem ďalej popri potoku. Za poslednou chatou na ľavej strane potoka nachádzam zavalené ústie štôlne a nad ním je prejav závalu štôlne. 

Zavalené ústie štôlne

Zával nad štôlňou

Čo je to za štôlňa netuším, ani podľa mojich podkladov ju neviem identifikovať. 

 Vrátil som sa späť cez potok až k rázcestiu. V tomto okolí by sa mali nachádzať Nová Jozef štôlňa, Jozef dedičná štôlňa a Jozef štôlňa.

Terén viditeľne rozrytý starými banskými prácami. Je tu veľa stôp po banskej činnosti. Ale spoľahlivo učiť ústie týchto štôlní sa mi javí ako nemožné. Svoju úlohu to zohráva aj fakt neskoršej výstavby priľahlých chatiek.

Ako sa snažím, tak sa snažím, ale opísať niektoré miesto, že toto je ústie tej, či onej štôlne by bola iba čistá fabulácia.  To je škoda, dĺžka štôlne Jozef bola až do 1000 m. 

Odbočil som vpravo smerom k chate poľovníckeho združenie Leštiny. Už zdiaľky sa čnie mohutná halda, na ktorej stojí chata. Na mieste tejto chaty bývala horáreň "U Adámkov", ktorú postavili na základoch bývalého baníckeho domu.

Halda nad Jozef štôlňou

Je to halda nad štôlňami Jozef, kde bol sypaný materiál z dedičnej štôlne Terézia. 

Halda dedičnej Terézia štôlne

Prešiel som okolo haldy a na nej postavenej chaty. Hneď za ňou je chata PZ Leštiny. Priamo za chatou PZ Leštiny je zavalené ústie štôlne Terézia. ( Je to za kadibudkou za chatou )

Ústie dedičnej štôlne Terézia 

Nad ústím Terézie je zával

Zával na ústím Terézie

Asi 60 m nad štôlňou Terézia by mala byť Trojkráľová štôlňa. Ako som vyšiel do svahu nad chatou hneď som si všimol haldu Trojkráľovej štôlne.

Halda Trojkráľovej štôlne

Nad haldou je vidieť zbytok po Trojkráľovej štôlni.

  

Ústie Trojkráľovej štôlne

V lese okolo je mnoho stôp po povrchovom dobývaní. Celé okolie je posiate lievikovitými dobývkami - Pingami.  Tento priestor bol nazývaný pole Troch kráľov

Trojkráľové pole - pingovisko

Vrátil som sa späť ku chate Leštiny a pokračoval som lesnou cestou údolím. asi 100 m od chaty Leštiny prichádzam k malej čistine, ktorou je halda štôlne stredná Terézia. Podľa malej haldy to bola štôlňa menšieho významu a pravdepodobne slúžila na odvetranie štôlne Terézia.

Halda štôlne stredná Terézia

Pokračujem po ceste a po cca 80 m prichádzam k podobnej, ale väčšej  čistine, ktorou ja halda štôlne Horná Terézia .

Halda štôlne Horná Terézia

O tejto štôlni veľa infomácií nie je.  Pokúšal som sa nájsť ústie, ale to nie je možné.

Nevadí, chcel som ísť ďalej k najznámejšej a na zlato najvýnosnejšej štôlni Mária-Anna ( niekdy nazývaná aj Marianna ).  

Asi po 350 m ma cesta zavedie ku halde. Už podľa veľkosti haldy je vidieť, že tu bola naozaj intenzívna ťažba. Cestička vedia priamo stredom haldy do ktorej je zarezaná.

Halda štôlne Mária-Anna

Najintenzívnejšia ťažba zlatu tu bola koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Nad haldou nachádzam dlhú úvodnú ryhu na konci so zavaleným ústím. Na dne je vidieť nová vykopaná jama.

Detail na jamu:

V kopci nad štôlňou je mnoho povrchových dobývok po plochej žile. Na okolitých haldičkách je vidieť veľa kremeňa.

Povrchové dobývky

Chvíľu som sa tu zdržal, ale pokračujem údolím ďalej k poslednej štôlni, ktorá je asi 100 m nad haldou Mária-Anna štôlne štôlňa je bez mena a pravdepodobne bola krátka a slúžila na vetranie štôlne Mária-Anna.

Do dnešných čias sa zachovala iba malá halda.

Halda nad Mária-Anna štôlňou

Keď už som v týchto končinách, rozhodol som sa ešte pozrieť si štôlňu Jakub. Jakub nebola baňou na zlato, ale ťažili sa v nej kýzové rudy.

Vrátil som sa teda späť ku Mária-Anna štôlni. Od haldy smerom na severozápad, som vyšiel cez lesný priesek na hrebeň, odkiaľ som zbehol do vedľajšieho údolia. Prešiel som cez potok a všimol som si dosť veľké haldy, cez ktoré tiekla voda.

Halda štôlne Jakub

Nad haldou je úvodná ryha a zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Jakub

Z ústia vytekal malý potok banskej vody. Chvíľu som prehľadával okolie, ale rozhodol som sa zabaliť to.

No a teraz sa mám otočiť a šlapať do Limbachu, alebo keď už som tu, prejsť kúsok do kopca na Babu ?.  Pozriem na hodiny a zisťujem, že by som mohol stihnúť autobus z Baby do Pezinka. Idem teda údolím hore, a cez malé sedlo sa dostanem na červenú turistickú značku. Po nej je to pohodlná vychádzka na Babu. 

Čas mám dobrý takže ešte stihnem na chate pod Korenným jedno orosené.

Na budúce sa asi pozriem na opačnú stranu Kolárskeho vrchu smerom od Hrubej doliny.