Malý bicyklový okruh po starých baniach v Pezinku

Je október, vrchol babieho leta a krásna nedeľa. Doobeda som sa bol pozrieť na syna, ktorý hral futbalový zápas, no a poobede som rozmýšľal, čo podniknem.

Dostal som super nápad, že si požičiam synátorov bajk, a preveziem sa v okolí a pozriem štôlne, ktoré mám ešte v pláne vidieť. Po synovom prevrátení očí a povzdychu "jeeejda" som mu "zrekvíroval" bajk, nasadil cyklo prilbu a vydal som sa z Pezinka do Limbachu smerom na Slnečné údolie. Asi kilometer nad horárňou ktorú poznám pod menom "u Zúbeka" je otvorené ústie štôlne Ernest. 

Štôlňa je pomerne nedávno objavená ( pomenovaná podľa dňa nálezu ). Síce je zatopená, ale po tom, čo chalani z KPT prekopali koryto na odtok vody, bola hladina pomerne nízko. Stačili mi bežné gumáky.

Štôlňa je dlhá asi 50 m a má jednu hlavnú a jednu vedľajšiu chodbu.  Pri vstupe je strop dosť nízko, tak nemať prilbu by som si pár krát gebeňu narazil.

Vstupná časť je zatopená

Po prebrodení, sa už dá v pohode.

vpravo je odbočka slepej chodby

Vyšiel som von a rozhliadol som sa po okolí. Asi o 60 m proti prúdu potoka je vidieť ďalšiu haldu.  Nad haldou sa nachádza zavalené ústie štôlne. 
Zo závalu vyteká voda a tečie cez haldu do potoka.
Myslím, že tu bude asi podobná štôlni, v ktorej som bol pred chvíľou.

Zavalené ústie štôlne a vytekajúca voda.

Na väčší prieskum čas nemám, tak som to zabalil, preniesol bajk cez potok na cestu, a pokračujem ďalej.

Asi 200 m nad priehradou som odbočil vpravo lesnou cestou pomedzi chaty. Cesta stúpa do svahu smerom ku hrebeňu, po ktorom vedie modrá turistická a cyklo značka.

Chcem ísť pohľadať štôlňu pri poľovníckej búde. Pôvodné meno štôlne bolo František Augustín, a štôlňu vlastnil podnikateľ - Augustín Várhegyi. Ťažilo sa tu v 40-tich rokoch 19 storočia.

Štôlňa by mala byť v údolí pri potoku pár metrov pod hrebeňom. Tak som začal šliapať do kopca po lesnej ceste. Tu sa mi pripomenula moja mizerná kondička ( na bicykli som sa naposledy jazdil ešte za súdruhov ). Ten kopec som nedal, nejak mi stuhli nohy a musel som bajk hore vytlačiť.

Peši som vyšiel až hore k modrej značke. Po nej som prešiel asi 100 m smerom do Pezinka. Vpravo v údolí by mala byť štôlňa. Mal som nie práve ideálny nápad, na bajku zísť pomedzi stromy do údolia. Potom, čo som v lístí nevidel hrubý spadnutý kmeň a skoro som hodil "papuľnáča", som odložil bicykel a zišiel dole peši.

Údolím preteká potôčik. Postupujem proti prúdu potôčika až som uvidel haldu štôlne. 

Halda štôlne pri poľovníckej búde

Z poľovníckej búdy toho veľa nezostalo, iba zopár porozhadzovaných starých tehál. Hromada so zbytkami je nad haldou v hustom poraste.

Kopa tehál nad haldou

Prešiel som cez tento hustý lesík, a našiel som pri potoku úvodnú ryhu štôlne Ferdinand - Augustín. Na dne ryhy tiekol potôčik banskej vody.

Úvodná Ryha štôlne Ferdinand Augustín

 Prekliesnil som si cestu cez popadané stromy až na koniec úvodnej ryhy, kde je zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Ferdinand Augustín

Pokiaľ viem ešte by tu v okolí mala byť jedna štôlňa, ktorej meno netuším. Smerom nahor v údolí to bolo husto zarastené, tak som sa otočil a po prúde potoka som prešiel pár metrov.

Pozoroval som terén na mojej ľavej ruke a všimol som si malý prítok zľava. Ten som sledoval asi 20 m. kým som prišiel ku sotva znateľnému zavalenému ústiu ďalšej štôlne.

Zavalené ústie druhej štôlne pri poľovníckej búde

Vrátil som sa späť ku bicyklu, a ten som vytiahol hore na turistický chodník. Na chodníku som nasadol na bajk a vytešoval som sa zjazdom dolu modrou značkou.  Po asi 1,5 kilometra prichádzam k rázcestníku s názvom "Žilová", kde modrú značku križuje žltá turistická značka.

Odbočil som na žltú smer Zumberg. Po žltej som pokračoval asi 2 kilometre ku horárni "Sirková". Tu som zišiel zo žltej turistickej značky a otočil som to smerom na západ po lesnej ceste. Asi po 200 m. som prišiel k informačnej tabuli banského náučného chodníku č. 4.

Informačná tabuľa BNCH.

Tu som odstavil bicykel, a trochu to tu prechodil. Asi 200 m. nadol po prúde potoka som našiel haldy Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Haldy Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Ústie štôlne bolo znesené rôznym bordelom. Predpokladám, že bolo tu bol navozený stavebný materiál.

Vybral som sa proti prúdu potoka, kde som ako chlapčisko poznal prepadlinu do tejto štôlne. Prepadlina bola už dosť zanesená, ja si to ešte pamätám ako otvorenú prepadlinu, kde bolo vidieť zvyšky výdrevy. Dnes to ani nie je poznať, že je to prepadnutá chodba štôlne.

Prepadlisko do Emil-Ferdinand dedičnej štôlne.

Na dne ryhy prepadliny je ešte vidieť diera do štôlne.

Diera do Emil-Ferdinand dedičnej štôlne

Tu chcem upozorniť, na zvýšenú opatrnosť pri pohybe v takýchto prepadlinách. povrch je zapadaný lístím a nie je poznať, kam človek vôbec stúpi. Ľahko sa môže stať, že zdanlivo bezpečný terén, má hrúbku iba pá centimetrov a pod ním sú banské priestory.

Vrátil som sa k informačnej tabuli a vzal bicykel a prešiel asi 200 m. ďalej po lesnej ceste, kde je vidieť z cesty ústie štôlne Ferdinand. Je tam malý otvor, ktorý som chcel preskúmať.

Otvor do štôlne Ferdinand

No ako som nakukol dnu, hneď som mal blbý pocit z previsu na strope chodby.

Previs na strope Ferdinand štôlne

Otestoval som jeho pevnosť, a pri najmenšom ťuknutí sa to drolilo a odpadávali odtiaľ kusy zvetranej horniny. Nechcel riskovať, že ako sa budem plaziť pod previsom, že o to zavadím, a celé sa to odtrhne.

Vidieť, ale, ako to za tým vyzerá, ma lákalo. Tak som sa nasúkal dnu, ale iba tak, aby som zostal ešte pred previsom. Nastavil som foťák na full automat, štrčil ruku pod previs, a urobil zopár fotiek, s tým, že aspoň jedna bude dobrá. 

Zbytky výdrevy vo Ferdinand štôlni.

Dobre, že som tam neliezol, chodba je ďalej zavalená. Liezť tam, by nemalo zmysel. Vyliezol som von a chvíľu sa nadýchal čerstvého vzduchu. Z kvalitou vzduchu v starých chodbách je všeobecne problém. Odvetrávanie už dávno nefunguje a zloženie vzduchu nie je ideálne. Akonáhle začnete pociťovať príznaky slabosti a únavy, ( zvýšená koncentrácia CO₂ ) tak treba ihneď ísť von.
V žiadnom prípade nezostávať dlhšie dnu, lebo únava Vás prinúti si sadnúť, a dole je vždy väčšia koncentrácia CO2.

Nad otvorom do štôlne je slušne veľká Halda.

Halda nad štôlňou Ferdinand

Vyšiel som na haldu, kde sú dve veľké prepadliny veľké asi tak  20x10 m, a 10x10 m a hlboké 6 m.

Prepadliny nad štôlňou Ferdinand

Naľavo od týchto prepadlín je zával do bezmennej štôlne.

zničené ústie bezmennej štôlne. 

Vedľa tohoto závalu je šachta do štôlne Emil, tú som ale už nehľadal, lebo som už trochu nestíhal.

Vrátil som sa k bicyklu a najkratšie domov to mám po žltej jazdeckej značke. Starí Pezinčania lesnú cestu poznajú ako prechod od Hilára na Rozálku.

Míňam zatarasené ústie štôlne Sirková, kde som bol minule, a šliapem čo to dá domov. Asi po 2 km som vo vinohradoch pri Starej Hore. Prechádzam okolo "levandulového" vinohradu" Vlada Píša ( pozdravujem Vlada a Eriku).

Míňam malú budovu, ( tuším patrí vodárňam ) a o chvíľu som  pri rybníku na Rozálke.

Naozaj pohodová cyklovychádzka, keď som ju zvládol aj ja, človek absolútne bez cyklo kondície.

Dĺžka okruhu je 15-20 km podľa toho odkiaľ sa vyráža

Mapa okruhu, fialovou vyznačená trasa