Prieskum Kolárskej štôlne

Dnes som mal iba tak pol dňa času, tak som si povedal, že konečne pozriem na Kolársku štôlňu. O tejto štôlni som toho veľa nevedel, ani lokalizáciu som nemal overenú. Hnala ma ale zvedavosť.

Ráno som sa odviezol k rekreačnej oblasti Stupy. Auto som nechal pri prvom rázcestí a pokračoval peši smerom do kopca.

Po ľavej strane som nechal chatu Lesného závodu a prešiel som okolo lesnej studničky s vodnou nádržou.


Pokračoval som lesnou cestou, až kým som nenarazil na otvorené priestranstvo po polome.

Tu som lesnú cestu nechal tak a vydal som sa vľavo po zvážnici. 

Zvážnica ma doviedla po pár metroch k ďalšiemu rúbanisku po polome, ktoré bolo plné malinčia.

Vidieť, že už je jeseň, nad rúbaniskom  sa vznášal hmlový opar.

Jesenná nálada

Trochu so zostal v pomykove a nevedel som sa zorientovať. Podľa niektorých zdrojov by štôlňa mala byť tu, ale tu tomu nič nenaznačuje.  Obišiel som rúbanisko zľava a v hornej časti som prezrel priestor medzi stromami. Tu som našiel akurát stopy po prieskumnom vrte. Povedal, som si , že obídem rúbanisko aj z opačnej strany. Prešiel som teda ponad rúbanisko až na koniec, keď som si v hmle matne všimol kopu, ktorá by mohla byť haldou.

Pohľadal som si náznak lesnej cesty a vyšliapal pár metrov. Vtedy sa mi z  hmly vynorila halda Kolárskej štôlne I.

Halda Kolárskej štôlne I.

Vybehol som na haldu, pozrieť sa, ako vyzerá ústie štôlne.

zarastené ústie Kolárskej štôlne

Do čerta, samé malinčie a žihľava. Keď som chcel ísť až na koniec, tak som si najskôr musel prekliesniť cestu ryhou. Tu som uvidel malý vstupný otvor, totálne zarastený žihľavami. Nožom som si vykosil žihľavu, ( Ak je pravda, že popŕhlenie žihľavou účinkuje proti reume, tak ja už ju nikdy mať nebudem ).

Pripravil som sa na vstup do bane, a nasúkal som sa pomerne malým otvorom dnu.

Vstupný otvor do Kolárskej štôlne

Štôlňa sa hneď po vstupe rozdeľuje na dve vetvy. Vybral som sa tou pravou.

Pravá chodba 

V pravej chodbe si všímam to, čím je táto baňa výnimočná. V bani sa ťažilo tzv. základkovou metódou.

To znamená, že vyťaženú hlušinu nevyvážali všetku von, ale ju zakladali už do vydolovaných priestorov. Pri takto starej bani je to v malokarpatskom regióne ojedinelé.

Vyťažená hlušina je zakladaná do vydobytých priestorov.

Ďalej nachádzam na ľavej strane sieň s jazierkom. 

Jazierko v štôlni

Pri bližšom pohľade do jazierka to vyzerá, ako keby to bol zatopený vstup do nižšie položeného obzoru.

Jazierko

Po pár metroch chodba končí, tak som sa vrátil ku vchodu preskúmať aj ľavú chodbu. Táto sa po pár metro rozdeľuje znova. 

Chodba sa ďalej znova rozdeľuje

Pravá časť po pár metroch končí 

a ľavá pokračuje ďalej. 

Vydal som sa tou ľavou, kde bolo na dne trochu vody.

Chodba sa mierne kľukatí, až zahne v 90° uhle doprava, kde sa znovu rozdelí na dve slepé 
chodby.

                

Tu som sa otočil a vrátil som sa ku vchodu. Vyplazil som sa po zosunutej zemine von.

Napravo je východ zo štôlne

Vyliezol som z ryhy štôlne na haldu, kde som si na chvíľu oddýchol. Z haldy som sa poobzeral po okolí a dole som uvidel ryhu Kolárskej štôlne II. Išiel som sa tam pozrieť.

Ryha Kolárskej štôlne II.

Pod ryhou sa čnie dosť vysoká halda. Ako ju obchádzam s ľavej strany vidím, že pol haldy je odťaženej.  Komu to na čo bolo ?

Odťažená halda Kolárskej štôlne II.

Vrátil som sa k rúbanisku, kde som bol ráno. Keď už som tu, nedá mi prejsť kúsok smerom k Rudným baniam, kde si chcem pozrieť uzatvorený portál štôlne Štefan Prekop.

Vydal som sa teda, úzkou lesnou cestou a po asi 100 m. nachádzam uzatvorený portál.

Štôlňa Štefan prekop

Už ma dosť súril čas, lebo som mal ísť pre syna na futbal. Zbehol som teda k autu a išiel pre neho s tým, že sa sem určite ešte vrátim.