nedeľa 23. novembra 2014

Štôlne v lokalite Pezinok - Rybníček

Je nedeľa okolo obeda, vonku krásne. Vyšiel som si "na Rybníček". Je to dolina, ktorá začína pri ceste 503 na Pezinskú babu oproti kameňolomu. Touto dolinou viedla voľakedy cesta na Záhorie.

Kvôli tomu, že nemám celý deň, som si to skrátil, a nechal som auto pri autobusovej zastávke 46. kilometer. 

Nad autobusovou zastávkou je hrebeň, na ktorý som vyliezol a vydal som sa po hrebeni na severozápad, až kým som nenašiel zelenú turistickú značku, ktorá pretínala hrebeň. Po zelenej turistickej značke som zišiel vpravo do údolia ku horárni Rybníček (Föhrenteich).

Ešte v roku 1910 tu stálo niekoľko huncokárskych domov a mlyn. Horáreň, ktorá tu zostala ako jediná z budov, postavili v roku 1892.

Pri horárni je turistický rázcestík. Pri rázcestíku odbočím po žltej značke smerom na Zbojnícke. Po žltej značke som pokračoval asi 600 m. Žltá značka sa začala odkláňať od potoka, tak som opustil chodník a asi 100 m. som prešiel popri potoku. 

Vpravo pod kopcom som uvidel otvorené ústie štôlne Rybníček.


Ústie štôlne Rybníček
Ústie štôlne Rybníček
Je to relatívne krátka štôlňa o dĺžke asi 20m.

Štôlňa Rybníček
Chodba štôlne Rybníček
Štôlňa Rybníček
Východ zo štôlne

Hneď veľa štôlne je vidieť úvodnú ryhu kutacej štôlne V-712.

Kutacia štôlňa
Úvodná ryha kutacej štôlne
Nad úvodnou ryhou je vidieť halda, na ktorú som vybehol. Na halde je upravené posedenie s ohniskom a informačnou tabuľou. ( klobúk dole p. Vitáloš. ) Toto ma vždy poteší, ak je podobné miesto upravené aj s informačnou tabuľou.

V okolí je vidieť pozostatky po povrchových kutacích dobývkach.

Povrchové dobývky Rybníček
Povrchové kutacie dobývky na Rybníčku

Toto je veľmi zaujímavá lokalita pre mineralógov. Tu bol nájdený minerál "goldmanit" čo je zelený granát s obsahom vanádu a chrómu. Viac info sa dá dozvedieť z informačnej tabule.
V tejto lokalite prebiehala prieskumná ťažba v 50. rokoch 20. storočia.

Dnes, ale chcem stihnúť toho viac, tak som sa vrátil späť ku horárni Rybníček. Znovu stojím pred rázcestníkom. Pred sebou mám tri cesty. Po oboch krajných cestách vedie žltá turistická značka. Ja som sa vybral nevyznačenou strednou cestou. Je to celkom slušná lesná cesta so zbytkami asfaltu, ktorá obchádza vrch Čierna skala (615 m.n.m. )

Po asi kilometri od horárne som sa dostal na rázcestie. Lepšia cesta vedie naľavo údolím potoka Vidlárová a horšia vpravo. Mal by som ísť po tej horšej, ale idem na Vidlárovú s tým, že potom prejdem cez kopec.

Od rázestia som prešiel asi 300 m. a vystúpal som na kopec po pravej ruke. S kopca som zbehol do údolia, kde by mala byť menšia štôlňa V-812




Bola to naozaj malá štôlňa, úvodnú ryhu cez popadané stromy ani nie je poznať. Nebyť malých haldičiek, ani si to nevšimnem. Nestrácam tu čas, a vrátil som sa tou istou trasou cez kopec do údolia Vidlárovej.

Prešiel som cestu a znova stúpam do kopca oproti. Prechádzal som cez rúbanisko s peknými výhľadmi.


Vyštveral som sa na vrch a hľadal som kde bezpečne zleziem do údolia na druhej strane.

Po chvílu som uvidel zopár skál, popri ktorých som zostúpil do údolia. Som v údolí a hneď vidím haldy. Pod skalným útvarom je zavalené ústie štôlne Rybníček II. 

Ide o prieskumnú štôlňu, kde sa v 50. rokoch hľadalo Antimónové zarudnenie, ale s negatívnym výsledkom. 

Zavalené ústie Rybníček II.
Zavalené ústie štôlne Rybníček II.
Pod ústím nachádzam zbytky banskej činnosti :

Odvodňovacie potrubie ?

Spojovací materiál

ďalšia rúra




Tu to vyzerá zaujímavo, tak som sa tu chvíľu zdržal. Prešiel som na druhú stranu potoka. Chcem si pozrieť veľkosť haldy. No potok haldu postupne eroduje.

Erózia banskej haldy

Kúsok nižšie po prúde je vidieť, ako si banská voda našla cestu popod haldu až do potoka.

Prítok banskej vody do potoka pod haldou.

Vraciam sa späť nahor, vidím ďalší kus potrubia.

Vtedy sa mi v lístí niečo začervenalo. Pozriem sa na to lepšie. Odhodená konzerva z tuniakových filetov v rajčinovej omáčke. Výrobca : VEB FISCHWERK SASSNITZ  - DEUTCHE VOLLKONSERVE - DDR za 1,15 východonemeckej marky.To tu odkedy ležalo ? Konzerva vyzerá ako keby bola odhodená pred mesiacom.

Už sa tu viac nemotám, a radšej pokračujem ďalej proti prúdu potoka. Po pár metroch som si uvedomil, že pred tým, než som zliezol do údolia som chcel na hrebeni pohľadať štôlňu na kýzové rudy. Pozerám na ten kopec, ale hore sa mi znova nechce. Nechám to na inokedy. 

Vo vzdialenosti asi 250 m. od predchádzajúcej štôlne vidím veľkú, čiastočne odťaženú haldu.

Halda Rybníček I.
Halda štôlne Rybníček I.

Z betónových panelov, tam bola urobená nakladacia rampa.

Halda Rybníček I.

Obišiel som haldu a z druhej strany je tiež kus odťažený.

Halda Rybníček I.


Neviem, komu to na čo bolo, lebo to je iba hlušina, ale mám pocit, že som videl tým materiálom spevňované lesné cesty.

Pár metrov nad haldov je vidieť zavalené ústie štôlne Rybníček I.

Ústie Rybníček I.
zavalené ústie štôlne Rybníček I.
Podobne ako štôlňa Rybníček II. aj táto štôlňa bola prieskumná. Ani tu sa nenašlo využiteľné antimónové zarudnenie.

Už z veľkosti haldy je vidieť, že táto štôlňa bola dlhšia oproti štôlni pod ňou. Táto mala asi 250 m dlhú chodbu a predchádzajúca štôlňa asi 150 m.

No dnes by som rád ešte pozrel tri štôlne Ján. No potrebujem sa dostať ku sedlu pod Javorinou. Najkratšie by to bolo priamo cez kopec vľavo.

Pozriem do mapy a vidím, že je to Hrubý Ostrý (673 m.n.m. ), ktorý patrí medzi 15 najvyšších vrchov Malých Karpát. Tak cez neho sa driapať nebudem. 

Rozhodol som sa pokračovať hore údolím, a mal by som sa cez malé sedlo dostať až ku spevnenej lesnej ceste.

Tak si tak vykračujem a po 100 m. som prišiel k sútoku dvoch potokov. Na pravej strane som našiel kus potrubia používaného v baniach.  To ma trochu zarazilo, pretože som nemal vedomosť o nejakej bani v tomto okolí. Zvedavosť mi ale nedala, a začal som prehľadávať okolie. Bez výsledne.

Vybral som sa teda do vedľajšieho údolia v smere v akom bola rúra položená.  Prešiel som až ku prameňom potoka a nič.  Obzerám sa. Údolie pokračuje malým sedlom až niekde pod Skalnatú. To by som si pekne nadišiel. Nechám to teda tak, a vrátil som sa späť k rúre.  Tu už asi nič nové nevymyslím, ta som sa vydal pôvodným smerom hore do sedla. 
Kráčam korytom vyschnutého potoka.
Až som nad údolím, tesne pred vrcholom sedla. Tu pomedzi stromy sú tiež celkom zaujímavé výhľady. 
No čas už pokročil, tak sa nechcem zdržovať a šliapem ďalej.
Tieto sedlá sú celkom fajn, pretože človek sa celkom pohodlne dostane na hrebeň. No ale zvyknú tu prameniť potoky. A pretože potok ešte nemá takú silu, aby tiekol silným prúdom, tak sa pomaly rozlieva po okolí. A je z toho celkom slušné močarisko.  No a čerstvo napadané listy všetko úhľadne zakryjú, a nie je moc vidieť, kam človek stúpa.

Richtig ! To by som nebol ja, keby som tam nevhupol po členky.

Nadávajúc sa vymotávam a vyliezam na lesnú cestu, ktorú som si vyhliadol na mape. Pozerám, že som pod Čertovým kopcom a toto je veľmi slušná cesta. Podľa stôp hojne bajkermi využívaná.


Cesta pod čertovým kopcom
Podľa mapy by ma cesta mala doviesť až ku stôlni Ján III., tak moc nešpekulujem, a vytešujem sa, ako sa mi dobre ide.

Cesta sa kľukatí a ja to podľa mapy odhadujem na asi 2 km. Keď som už asi pol kilometra pred cieľom, tak mi napadne, že 200 m. podo mnou po strmom zráze by mala byť štôlňa Ján II., Chvíľu sa pohrávam s myšlienkou, či zísť dole. No ale predstava, že to čo zídem dole si budem musieť aj vyšliapať nahor ma presvedčí prestať vymýšľať somariny. Idem ja radšej pekne po pohodlnej ceste. 

Cesta ma privedie až pod sedlo pod Javorinou, kde končí lesnícky náučný chodník. Pri informačnej tabuli si oddýchnem, a niečo málo zbodnem. Ako sa rozhliadam po okolí, uvidel som za tabuľou veľkú haldu bane Ján III.


Halda Ján III.
Halda štôlne Ján III.
Na niektorých fotkách v Panoramiu som videl túto haldu popísanú ako zasypaná zlatá baňa. Toto je halda, a so zlatom nemá nič spoločné. Ťažili sa tu kýzové rudy.

Vybehol som na haldu, aby som lepšie videl ústie štôlne. Z haldy je dobre vidieť, odkiaľ sem horninu vyvážali. Po menšom násype sa dostanem až k zavalenému ústiu štôlne.

Halda Ján III.
Násyp od ústia štôlne k halde Ján III.
zavalené ústie Ján III.
Pohľad z haldy na zavalené ústie štôlne Ján III
Štôlňa Ján III. bola relatívne veľká, dĺžka chodieb bola do 400 m. Prišiel som bližšie k ústiu štôlne, kde ako obyčajne presakuje banská voda. Nad zavaleným ústím je na teréne poznať kade viedla chodba. Pravdepodobne tu prišlo k poklesu nadložia, alebo k závalu.



Pozerám, že slnko je už dosť nízko, ak chcem ešte niečo vidieť za svetla, tak sa nesmiem zdržovať.
Vrátil som sa k informačnej tabuli, a otočil som to dolu po lesníckom náučnom chodníku.

Prešiel som asi 300 m. a po ľavej ruke je nad cestou učupený poľovnícky posed. Chcel som ísť pozrieť štôlňu Ján II.  Tá by mala byť priamo vo vedľajšom údolí. Bože, zasa prechádzať cez kopec sa mi už nechce. Lepšie sa pozriem do mapy a vidím, že stôlňa je približne v rovnakej nadmorskej výške ako som teraz ja. To znamená, že ak budem obchádzať kopec po vrstevnici, tak by som mal prísť rovno ku štôlni.

Tak aj urobím, opustil som cestu a vliezol naľavo do lesa a vykračujem si dookola celého kopca. Keď som ho obišiel skoro celý už z diaľky som pomedzi stromy videl veľkú haldu.

Halda Ján II.
Halda štôlne Ján II.

Vyšiel som na vrchol haldy, kde nachádzam dajaké železné pätky.

Aj tu sa ťažili kýzové rudy. Dĺžka chodieb tohto banského diela bola približne 500 m.

Otočil som sa smerom ponad haldu, kde  je už sotva znateľné zavalené ústie štôlne.

ústie štôlne Ján II.
ústie štôlne Ján II.

Tu v lese sa dáko stmieva, tak si švihám. Ešte jeden pohľad z haldy nadol a prášim ďalej.

Halda štôlne Ján II.
Pohľad z haldy štôlne Ján II.

Nechcem vynechať ešte štôlňu Ján I., ktorá by mala byť niekde 200 m poniže. Tak si to švihám dolu údolím. Ako som sa ponáhľal, asi som musel prehliadnuť haldu, lebo som si uvedomil, že som prešiel nejako viac ako 200 m. Vrátil som sa po svojich stopách kúsok späť, keď som si uvedomil, že som zahol trochu doľava, a bol som mimo.

Chvíľu som sa rozhliadal, keď som zo šera medzi stromami uvidel náznak haldy. Idem tam.

Halda štôlne Ján I.
Halda štôlne Ján I.
Nad štôlňou klasicky pozerám po ústí. Aj tu bolo zavalené :

Zavalené ústie štôlne Ján I.
Zavalené ústie štôlne Ján I.

Ryhou pretekala okrová banská voda. Prešiel som až priamo k ústiu, kde je vidieť malý otvor do štôlne.

Otvor do štôlne Ján I.
Malý otvor do štôlne Ján I.

Nedalo mi, aby som nenakukol dnu.

Zatopená štôlňa Ján I.
Zatopená chodba štôlne Ján I.
Ako je vidieť štôlňa je zatopená skoro po strop. chvíľu sa pohrávam z myšlienkou, ako by sa dal prekopať odtok, aby klesla hladina vody.  Dalo by sa, ale nie dnes. Dám čelom vzad, a zostupujem dolu údolím. 

Údolie asi po 150 m. vyúsťuje k  ceste po ktorej vedie lesnícky náučný chodník. Rovno v mieste najostrejšej zákruty lesnej cesty, akú poznám.
Najostrejšia zákruta lesnej cesty.

Dole pokračujem lesnou cestou asi tak pol kilometra. Tu opúšťam lesnícky náučný chodník a zamierim vpravo k Huncokárskej usadlosti rodiny Lindtner.

V kopci je učupený starý polorozpadnutý huncokársky dom. Ako je z neho opadaná vonkajšia omietka, je pekne vidieť z akého materiálu boli tieto lesné usadlosti stavané.

Lindtnerovci
tu bývali Lindtnerovci

Ako bolo zvykom pri huncokárskych obydliach v blízkosti mal majiteľ lúku a sad. Táto je hneď nad chalúpkou.

Lúka nad Lindtnerom


No a nad lúkou sa hustom poraste skrýva poľovnícky posed.


Nič v zlom, ale takúto hustotu poľovníckych "strieľní" som voľakedy nevidel. 

Nepremnožili sa nám poľovníci nejako ? Netreba ich stav regulovať ?


Slnko je niekde za horizontom a ja chcem ešte využiť posledné lúče slnečného svitu aby som sa dostal v pohode k autu. Vyšliapal som teda po cestičke na neveľký kopec a chvíľu pokračoval po hrebeni smerom už ku kameňolomu.

Nemal som pred chvíľou ironické poznámky na poľovníkov ? Začul som ojedinelé výstrely. To to nie je z "Turečáku", toto ide niekde spod Baby. Podľa zvuku to nie je ani krátka zbraň. 

Zbehnem radšej do údolia po mojej pravej ruke a asi o 10 min. som na parkovisku pri aute, kde som po obede vyrážal.

Super, teším sa že som využil pekný októbrový víkend v krásnom prostredí Malých Karpát.

Ak ešte tento rok bude pekné počasie, chcel by som sa potárať ešte v blízkom okolí Pezinka, Okolie vrchu Vimperg, Starej hory a nad vinohradmi.


1 komentár :

  1. Pekné pútavé čítanie Stano.To všetké údaje napr. koľko metrov si prešiel a kde si odbočil máš v hlave alebo si priebežne robíš poznámky?Spolu s fotografiami je to super.Ja na tvojom mieste by som napísal knihu.Minimálne nejakú foto knihu ak nenájdeš niekoho kto by ti ju vydal.Ešte doplniť do nej fotky vzoriek minerálov z jednotlivých lokalít a pekná šutrácka kniha by bola na svete.

    OdpovedaťOdstrániť