Kutacie štôlne nad Pinelovou nemocnicou v Pezinku

Už tri týždne som nikde nebol a tuším začínam pociťovať abstinenčné príznaky. Je pokročilá jeseň, skoro je tma, tak som si vzal bajk, že sa preveziem po blízkom okolí Pezinka.

Vybral som sa na Rozálku a šliapal som do vinohradov rovno nad rybníkom. Chcel som ísť na kopec, ktorý poznám pod menom Konikles, Konik, Cukrmadel, Cukrik. Som nad rybníkom a pokračujem nahor do lesa. Po ľavej strane je dosť strmá priekopa a cestička je úzka a zarastená. Prišiel som na hranicu lesa, kde sú ešte zbytky z plota, ktorý mal brániť vstupu zveri do vinohradov.

Tu odložím bajk, a idem si pozrieť Chrenskú štôlňu. Z detských čias si pamätám, otvor do štôlne, no teraz je ústie kvalitne zasypané.

Zasypané ústie Chrenskej štôlne

Chvíľu som sa pomotal v okolí. Vtedy som si všimol niečo málo vyššie akýsi násyp, alebo haldu. Išiel som si po pozrie bližšie.

Pod násypom som našiel zbytky po prieskumnom vrte KV 83 :

Vybehol som na ten násyp a začal som sa predierať húštinou. Vtedy som začul dlhé "kvííík". A svinka, hovorím si. Začal som robiť hluk, mysliac si, že sa zľakne a zmizne.

Nezľakla sa. Pekne som videl ako začína šprintovať smerom ku mne. Na sekundu som stuhol, sledujúc ako sa blíži. Namiesto toho, aby som sa jej len odpratal z cesty, otočil som sa na päte a vyšprintoval smerom dole ku bicyklu. Po pár metroch ma zastavuje príšerná bolesť v kolene a padám k zemi. Otočil som sa, a svinka je fuč, ale zato koleno je neprirodzene vytočené.

Paráda, hovorím si, ešte toto mi chýbalo. Takto sa ani nepostavím. Nemal som takto vyhodené koleno po prvý raz, tak už mám nacvičený postup ako si ho vrátiť naspäť, len to kurňa bolí.

Koleno som si vrátil späť a chladné kamene priložené na kolene bolesť pekne zmierňujú. Sedím si tu tak hodinku, a nikde ani živáčika.  Tak som sa postavil a opatrne som odkrivkal ku bicyklu.

Zisťujem, že ak nenamáham koleno, tak sa to dá. Pomaličky, opierajúc sa o bajk, vyšiel som na lúčku hore na Koniklese. Pri veľkom ohnisku som si chvíľu oddýchol.

Koleno zatiaľ drží, aj keď pri záťaži bolí. No čo, tak pôjdem na bicykli po lepších cestách nie tak ako som pôvodne chcel.

Sadám na bajk, a rozhodujem sa kam ďalej. Nakoniec som si zvolil najlepšie vyzerajúcu cestu, ktoré ide smerom na severozápad. Presne podľa mapy, ma cesta priviedla ku baniam nad horárňou Sirková, kde som bol už minule.

Tu som odbočil na žltú jazdeckú značku s tým, že kašlem na to, a idem domov.
No, ale pár metrov za štôlňou Sirková, som prišiel ku križovatke, a na mape vidím že cesta vľavo vedie cez les ku Pinelke.  

Hovorím si, že skúsim, čo to urobí. Celkom v pohode som sa dostal ku chodníku nad Pinelkou. Tu som bol asi pred mesiacom, a nemal som čas to tu podrobne prezrieť.

Zamkol som bajk, a trochu to tu preskúmal. Minule som hľadal štôlne nad chodníkom a bez úspechu, tak som opatrne zliezol dolu do areálu Pinelovej nemocnice.

Hneď pod svahom je nedokončená budova, a pri nej som uvidel vchod do prvej štôlne :

Vchod do štôlne Pinela I.

Nakoľko sú to štôlne bez mena, pracovne som si ich pomenoval Pinela 1 až 4. Takže som vošiel do štôlne Pinela I.

Je to kratšia stôlňa o dĺžke cca 40 m. Je aj celkom v pohode na prezretie, len ma hnevá bordel, ktorý tam niekto nanosil. Ešte sem budem musieť prísť aj z vrecami na odpad. 

Vyšiel som von a rozhodol som sa ísť proti prúdu potoka. ( teraz bol vyschnutý a  ja rozmýšľam, či pre toto : https://www.youtube.com/watch?v=0Ehj9M6p53g)

Po 10 m. vidím ďalšie otvorené ústie : 

Vchod do štôlne Pinela II.

Štôlňa je trochu kratšia, a chodba má tvar písmena Z ( najskôr zahne vpravo, potom vľavo ). Rýchlo som prišiel na koniec chodby, kde som si fotil horninu, ktorú niekto odrýpal zo steny.

Otočil som sa, s tým, že tu nie je viac nič zaujímavé. Keď som bol v strednej časti chodby, tak som si všimol, ako z každej strany vychádzajú priečne chodby.
Otvory boli úplne pri zemi, preto som si ich prvý krát nezbadal.

Na ľavej strane vidím otvor, ktorým by sa dalo tam vojsť :

Vchod do postrannej chodby,

Chcel som si čupnúť, alebo ísť po štyroch, ale koleno bolestivo protestovalo. Nič iné mi nezostalo, iba ako za mladi, po zadku som sa posúval dole. 

Po zasypanej časti sa dostanem nižšie a dá sa tu aj postaviť. Na zemi je zbytok z drevenej debničky, aj z nejakou elektroinštaláciou.

Bordel v štôlni Pinela 2

Chodba dlhá nie je, tak do 5 metrov. Buď to bolo neúspešné hľadanie žily, alebo sledovali žilu, ktorá po pár metroch skončila.

Kosti v štôlni

Na zemi som si všimol spodnú sánku zo zubami nejakého zvieraťa. 


Ako si to fofím, klopká mi na prilbu kvapkajúca voda. Pozriem nahor a vidím tvoriaci sa nátek :

Nátek v štôlni Pinela 2

Je načase pohnúť sa ďalej, tak z bolesťami, sa po chrbte vysúkam z bočnej chodby. Oproti je ďalšia bočná chodba, ktorá má ale maličký vstupný otvor. 

Tam sa bude treba plaziť.

Pravostranná bočná chodba

Skúsil som to, ale nedá sa. Tak iba spravím záber.

Pohľad do bočnej pravej chody

No keď  to nejde, tak to nejde. Z námahou som sa postavil, a odkrivkal von.

Vonku som sa rozhliadol a pár metrov vľavo vidím ďalšie otvorené ústie :

Štôlňa Pinela 3

Ústie je trochu vyššie a ja rozmýľam, či sa tam došmochtám. Zvedavosť ale zvíťazila a so zaťatými zubami tam leziem. Dnu zisťujem že je to ďalšia krátka štôlnička, s dvoma chodbičkami. Celková dĺžka asi 10 m.

Krátke chodbičky v Pinela 3

Zišiel som dole ku potoku a pokračoval som povedľa tenisových kurtov. Vo svahu vidím otvor do ďalšej štôlničky

Malá štôlnička Pinela 4

Nakukol som dnu. Je to naozaj iba malá štôlnička tak do 5 m. Prešiel som ešte kúsok ďalej ku futbalovému štadiónu. Chcel som ísť na chodník, ktorý vedie nad areálom nemocnice. Chodník postupne klesal, až za štadiónom bol skoro na mojej úrovni, tak som sa nemusel štverať do svahu.

Vrátil som sa po bicykel a po chodníku som sa vydal smerom ku horárni Sirková.

Pri otvorenom ústí štôlne, kde som bol minule, som si musel oddýchnuť.

Rozmýšľal som kade pôjdem domov. Nakoniec som nič nové nevyšpekuloval. Pôjdem už klasicky od Sirkovej po jazdeckej trase na Rozálku.

Sadám na bajk, a pomaly si to šliapem ku horárni Sirková. S miernym kopčekom pri horárni moje koleno nesúhlasí, tak som zosadol z bajku, s tým, že chvíľu pôjdem peši.

Keď som sa poobzeral, všimol som si v náprotivom svahu za potokom niečo, čo sa mi nezdalo. Zasa som odložil bajk, a zamieril som vľavo. S trochu problémami som prešiel potok a začal skúmať, čo to tam vo svahu je.

Bezmenná štôlňa oproti horárni Sirková

Pomaly leziem hore a od bolesti sypím. Pozriem dnu a vidím, že je to iba malá diera v zemi. Hornina bola vysekaná šikmo dole. Veľkosť to malo asi 3x2x1 m 

Vychádzam von a snažím sa dostať ku bicyklu. Ale už to naozaj začína bolieť. Myslím, že som to "kapánek" prehnal. Ani neviem ako som zišiel dolu svahom. Ešte prekonať potok a budem pri bajku. To sa ľahšie povie, ako urobí.

Chvíľu som pri potoku maturoval, lebo skákať neprichádza do úvahy, a mal som iba ľahké tenisky.

Nakoniec som sa na to vykašľal, a v teniskách som prešiel cez vodu, nech to berie čert.

V mokrých teniskách som sa dočvachtal ku bicyklu a pomaly som vyšliapal nad horáreň, kde som odbočil vľavo aby som sa dostal na jazdeckú trasu. 

Odtiaľto to už bolo celkom dobré, a keď som prekonal mierne stúpanie, tak už len dolu kopcom až domov.

Som dosť naštvaný kvôli kolenu, lebo mi to prekazilo plány. Ale môžem si za to sám, tak mi treba.

V tento rok som ešte chcel ísť na jeden prieskum, ale vyzerá to tak, že to bude musieť počkať do jari.