Pezinok - Horný Augustín

Keď som bol v v lete 2014 pri ústí Horného Augustína, zdalo sa mi, že je beznádejne zavalené. No, ale v januári 2015 ma Milan Kudelas vyviedol z omylu. 

Od vtedy som sa nevedel dočkať, kedy sa tam pôjdem pozrieť. Ako na potvoru nasypalo kopu snehu, tak som musel čakať. Prišiel ale krásny slnečný víkend, a tak som v sobotu po obede vybehol. 
V lese bolo ešte tak 30-40 cm snehu, ale to mi vôbec nevadilo.

Halda Horný Augustín

Len čo som prišiel k ústiu, nachádzam malý vstupný otvor, ktorý Milan prekopal a zatarasil konármi.

Zatarasený vstupný otvor

Odložil som nabok konáre, prezliekol som si staré montérky, dal gumáky, prilbu, vzal rezervné svetlo a nasúkal sa dnu.

Vstup do štôlne Horný Augustín

Bol som prekvapený, že je tu relatívne sucho. Podľa vonku topiaceho sa snehu, som usudzoval, že bude plná vody.

Začal som nasledovať koľajnice. Pribudlo trošku limonitového blata, ale nič hrozné.

Koľajnice 

 Niekto tu nechal petrolejku. Fotím si ju, keď si uvedomím, že niekde vpredu počujem zlovestný hukot vody. Pokračujem ďalej, ale prepol som si ručné svetlo na dlhší lúč. Idem opatrne, pretože chodba sa niekoľko krát zatočí a hukot vody silnie.

Dlhý lúč ručnej baterky mi osvetlí zabudnutý banský vozík.

banský vozík

Naľavo od vozíka odbočuje z hlavnej chodby krátka chodbička, na ktorej konci je šachta do spodného obzoru.  Všetka banská voda z vyššie položenej časti bane z hukotom steká do tejto šachty.

banská voda tečie do šachty

Na dno nevidím, nechcem ísť blízko, lebo neviem, či nie je okraj od vody podomletý.  Teraz si nadávam, že som si nevzal malú kameru a lano. 

Mohol som ju spustiť dolu. Nevadí, možno nabudúce.  Natiahol som aspoň ruku z foťákom a na "blind" cvakol záber.

Pohľad do šachty

Vrátil som sa k vozíku a po koľajniciach som pokračoval ďalej. To bolo už vody tak, ako som očakával, a aj dosť limonitového blata.  Aby som sa nezabáral do blata, našľapoval som po pražcoch.

Limonitové blato

Som prekvapený, ako je baňa rozsiahla. Má dosť veľa bočných chodieb. Niektoré končia po pár metroch, iné pokračujú ďalej. Ja som chcel ísť po koľajniciach čo najďalej. Videl som prvé kvaple.

Kvaple 

Čím idem hlbšie do bane, tým viac je vody. Voda nie že kvapká z vrchu, ale priamo prší. Začínam mať mokré plecia a chrbát.

cikajúci kvapeľ

Na niektorých miestach sú zbytky odvodňovacieho potrubia.

Odvodňovacie potrubie

Konečne som prišiel k miestu, na ktoré sa teším. Poznám ho iba z fotiek.
Ľavostranná bočná chodba vytvára takéto naplaveniny. Také Malokarpatské Plitvické jazerá:

A pár metrov ďalej hlavnú chodbu zastiera závoj tenulinkých kvapľov :

Kvapľový závoj

Opatrne ho podliezam, aby som z tej nádhery nič neodlomil. Urobím záber z opačnej strany :

Ešte záber do bočnej chodby. Som tu už dlhšie, tak som tu nadýchal...

Jedna z bočných chodieb.

Idem po koľajisku ďalej a prichádzam ku križovatke. 

Pokračujem rovno. Niekto tu nechal plechové vedro a odlomené kladivo. 

Ďalej nachádzam výdrevu, z ktorej visia zbytky celuloidového pásu. 

Síce nerozumiem kto a prečo, ale nezdržujem sa a idem ďalej.  

Prešiel som pár metrov a vidím malý ľavostranný výklenok so zaujímavými naplaveninami.

Výklenok na ľavej strane

Po pár metroch koľajnice končia a chodba pokračuje ďalej. Tu som sa zastavil, pretože ďalej je polámaná výdreva a malé závaly.

Polámaná výdreva a závaly v chodbe

Chvíľu uvažujem, či pokračovať ďalej, ale vzdávam to. Som tu sám, nemám žiadneho "parťáka". Ak by sa tam niečo stalo, nemá mi kto pomôcť.

Urobím teda čelom vzad a vydám sa na cestu späť. Je to jednoduché. Stále po koľajniciach :-)

Cestou späť som si uvedomil, ako ďaleko som vošiel. Som naštvaný, lebo som zabudol rátať kroky, aby som vedel odhadnúť dĺžku chodby.

Niektoré zdroje uvádzajú dĺžku cca 400 m. Ale mám pocit, že to bude viac.
Vykračujem si späť, znova počujem hukot vody, a z tmy sa ako prízrak vynára banský vozík.


O chvíľu som vonku. Posledný ohyb chodby a vidím východ von.

Východ zo štôlne Horný Augustín

 Ako som prišiel k otvoru, všimol som si hrdzavú maxi olejničku ?

Vysúkal som sa von. Zemina, ktorou je zavalené ústie, je od topiaceho sa snehu mokrá. Celý som zamazaný od blata. Ešte, že je tu potok. Tak sa očistím vo vode. Je sakra ľadová. Zbalím si špinavé montérky, vyzujem gumáky a konečne si dám jednu "zdravotnú".  

Paráda. Presne toto som po nútenej zimnej prestávke potreboval. Sem sa ešte oplatí pozrieť. Aj bočné chodby by mohli byť zaujímavé, a aj pokračovanie hlavnej chodby by sa dalo preskúmať. 

Počas ďalších vstupov do bane vzniklo viacero fotiek, ktoré nie sú v blogu a nájdete ich tu : Ďalšie fotky