Krížnica - Pernecké baníctvo

Keď už sa potulujem v okolí Pezinskej baby, nedá mi pozrieť toť k susedom na staré Pernecké bane v lokalite Krížnica.

O rozmach Perneckého baníctva sa zaslúžil podnikateľ Jozef Entzler, ktorý tak ako i v Pezinku, aj tu po roku 1773 spustil vlnu záujmu o baníctvo.

Koncom 18. storočia sa v lokalite Jahodnisko ( dnes Krížnica ) intenzívne ťažilo.
Začiatkom 19. storočia sa okrem antimónu začal ťažiť aj pyrit. 

Najväčší rozmach ťažby zaznamenávame v druhej polovici 19. storočia medzi rokmi 1855 až 1884. V tomto období pyritovú rudu odoberala továreň na výrobku kyseliny sírovej na Cajle.

Po zatvorení tejto továrne a dovoze lacnejších pyritov zo Španielska nastal úpadok pyritových baní.

Posledná etapa rozmachu baní nastala začiatkom 20 storočia, kedy cez I. svetovú vojnu ťažbu antimónu a pyritu ako strategickej suroviny podporoval štát. Preto v roku 1917 za pomoci vojnových zajatcov bola postavená 7,5km dlhá úzkokoľajná železnička na transport rudy z Krížnice ku železničnej stanici Pernek.
Po veľkej vojne ťažba prestala mať zmysel a počas krízy bola zastavená. Prevádzku železnice tiež zastavili a železnicu postupne rozobrali.
Dodnes je zachované teleso trate, po ktorom vedie žltá turistická značka.

Tak som si povedal, že idem. Autobus zo železničnej stanice v sobotu chodí o 8:10. Vystúpil som na Pezinskej babe a vybral som sa po červenej značke na Čmelek.

Retranslačná stanica Čmelek

Odtiaľto som pokračoval po červenej značke a o chvíľku som prišiel do sedla pod Javorinou, kde sa červená križuje zo žltou značkou. Pokračoval som po žltej v smere na Pernecké bane.

Už po chvíľke vidím veľké prepadlisko štôlne Juraj a napravo od cesty rôzne pingy. Cesta ma dovedie až k prvej veľkej halde štôlne Juraj.

Zostanem stáť a priamo oproti vo svahu vidím haldu štôlne Stanislav :-)

Halda štôlne Stanislav, Rozkopaná zberačmi minerálov.

Nad haldou je viditeľná úvodná ryha štôlne .

Úvodná ryha štôlne Stanislav

Vrátil som sa späť ku žltej značke a pokračujem po nej. Po pár metroch vidím na druhej strane potoka viacero háld. Prešiel som teda na druhý breh a vybehol som na prvú haldu. Tu som si všimol otvorené ústie štôlne. Predpokladám že ide o štôlňu Ján.

Otvorené ústie štôlne Ján

Slnko zaujímavo osvetľovalo otvor, takže bol neprehliadnuteľný. Navliekol som sa do výstroja a vošiel do štôlne. Na dne bolo veľmi veľa blata.

Vo vnútri štôlne Ján

Pokračujem ďalej, blata je stále viac. Chodba sa rozdeľuje Pravá časť po chvíli končí, a vľavo pokračuje ďalej.

Štôlňa Ján, pokračovanie ľavej štôlne

Príklad závalu v štôlni

Pretože v štôlni bolo blata vyššie čižiem, ďalej nepokračujem aj s ohľadom na to, že v jednej časti chodby je šachta dole do spodného poschodia, a na takýto prieskum nemám výstroj.

Vysúkal som sa von zo štôlne, a vyliezol som na haldy, ktoré sú nad ňou.

Napravo od Trampského zrubu je otvorená šachta. Pádu do nej bráni iba chatrná kari sieť.

Otvorená šachta do štôlne Pavol

Pohľad do šachty

Hneď za trampským zrubom je otvorené ústie ďalšej štôlne, podľa polohy súdim, že je to Stará Barbora.

ústie štôlne Stará Barbora

Štôlňa sa hneď po vstupe rozdeľuje na dve chodby, ktoré sú obe zavalené.

Ďalej do svahu sú viditeľné prejavy závalu.

Prejav závalu na povrchu.

Hodnú chvíľu skúmam okolie, až nájdem ústie štôlne Zubau. Ústie je zavalené a vyteká z neho banská voda.

ústie štôlne Zubau

Po násype pre banské vozíky pokračujem ďalej smerom na Pernek. Hneď vedľa násypu je štôlňa V-385, štôlňa je po cca 20m zavalená a zatopená. V štôlni cítiť silný sírny zápach.

Zatopená štôlňa V-385 

Nad štôlňou je jasný prejav závalu.

Prejav závalu nad štôlňou.

Po tom, čo som vyšiel zo štôlne som si všimol úvodnú ryhu štôlne Pavol, ktorá bola tak 10m nadol. Z násypu pre banské vozíky, kde som stál, som videl zbytky po úzkokoľajnej železničke po do mnou. Čiže rudu pravdepodobne z banských vozíkov sypali dole do železničných vagónov.

Opatrne som zostúpil dolu, a prezrel som si úvodnú ryhu a zavalené ústie štôlne Pavol.

Zavalené ústie štôlne Pavol

Vytekajúca banská voda zo štôlne Pavol

Od tohoto miesta pokračujem po žltej značke. Pohodlný chodník vedie po násype úzkorozchodnej železničky, ktorá vlastne obchádza vrch Krížnica.

Násyp úzkorozchodnej železnice do Perneka

Keď sa železničná trať stočila smerom ku Perneku, tak som zišiel z chodníka a začal som stúpať dolinou z druhej strany Krížnice. Asi po kilometri začínam dohľadávať predpokladanú Furtskú štôlňu.

Lesná cesta sa odklonila od potoka, pri ktorom by mala štôlňa byť, tak pokračujem popri potoku. Našťastie ku každej štôlni musela viesť prístupová cesta, tak hľadám niečo také.

Po chvíli nájdem starú cestu pre vozy, tak pokračujem po nej.  a naozaj cesta sa končí pri haldičkách. Oproti haldičkám si všímam slabo znateľné ústie štôlne.

Furtská štôlňa

Tu som sa otočil a vydal sa späť, aby som sa znovu dostal na žltú značku. Vrátil som sa na železničný násyp v peknom ohybe.

Ohyb železničného násypu

Zasa som kúsok išiel po žltej značke. ale len nejakých 200-300 m. V údolí pod železničným násypom by mala byť štôlňa Johanna.  Dole je to strmý kamenitý zráz, tak som traverzoval. Nakoniec som sa došmýkal až dolu na asfaltku.

Zvalenú štôlňu som našiel o chvíľu.

Zavalené ústie štôlne Johanna

No ak som chcel stihnúť autobus domov, tak som si musel pridať do kroku. Bežať ako minule sa mi veru nechcelo. Po asfaltke cesta dolu do Perneka, ale ubiehala celkom rýchlo.

Čas bol nakoniec dobrý, takže aj jedno orosené som stihol. Mrzí ma len že som nestihol pozrieť Svätodušnú štôlňu. 

Nevadí, možno nabudúce. Dovtedy skúsim pozisťovať, kde by sa asi mala nachádzať Mikuláš štôlňa pri Perneku, kde sa ťažili olovené rudy.