Štôlne Ján a Zubau v Perneku

Po tom, čo sme prešli štôlňu v lome Prepadlé, zostalo nám dosť času. Rozhodli sme sa využiť dlhé suché obdobie a otočili sme to do Perneku.

Minulý rok som vbehol do štôlne Ján, ale po pár metroch som to vzdal, kvôli vysokej hladine vody. Tak po tohtoročných suchách to dúfam bude lepšie.

Ešte v aute rozmýšľame, akou cestou to bude najrýchlejšie. Či necháme auto pri kostole a pôjdeme klasicky po žltej značke, alebo skúsime niečo iné. Pri kostole sme odbočili vpravo a chceli sme skúsiť dostať sa autom čo najďalej.

Ústie štôlne Ján

Prejdeme okolo posledných domov v ulici a pokračujeme cestou popri Kostolnom potoku. Čakáme, kedy bude značka zákaz vjazdu, alebo závora.  Nič také sme nevideli, tak ideme ďalej. Podarilo sa nám doviesť sa asi 1,5 km od posledných domov. Dobré, ušetrili sme nejaký čas.

Auto sme nechali na konci asfaltovej cesty, a ďalej pokračovali po svojich, ďalšieho pol kilometra popri potoku.  Potom sme si povedali, že je načase sa dostať nahor na žltú značku. Odbočili sme malým údolím vľavo, a popri železitom potoku sa škriabeme nahor. Je to kúsok asi 250 m. a sme na mieste označenom ako “Pernecké bane”. Ku štôlni Ján je to asi 400 m. Prešli sme popred ústie štôlne Zubau a vybehli hore na haldu.

Pred vstupom do štôlne sme sa prezliekli. Dvaja sme vošli dnu a čakáme zbytok posádky.

Keď sme už všetci dnu, pomaly postupujeme do útrob bane. O chvíľku míňame miesto, kde som to minulý rok vzdal, tak od teraz je to nové aj pre mňa.

Pár metrov, a na ľavej strane si všímam, že sa dá vyliezť niekam do horného obzoru. Super, sem dnes vleziem. Ideme ďalej a na dne vidím úpadnicu do Zubauky. Toto si necháme na koniec. 

Úpadnica do Zubau štôlne

Pokračujeme ďalej až na koniec. Tu to končí. 

Vrátili sme sa k úpadnici. Chvíľku som sa poobzeral a vidím, že sa dá prešmyknúť cez tektonickú poruchu.

Preliezol som cez puklinu a dostal som sa k zatopenej časti.

Zatopená časť

Tu sa znova točím, a preliezam späť. Rozhodol som sa nakuknúť aj do vyššieho obzoru. Vyškriabal som sa hore a počkal ostatných.

Pohľad dolu na ostatných

Najskôr nás čakal priestor, kde nad zbytkami výdrevy bol vysoko strop.

V chodbe vidím zával, vyliezol som na neho a preplazil sa popod strop. Čakal ma malý priestor a ďalší zával. Tak som preplazil asi tri závaly, až som našiel časť, ktorá býva bežne zatopená. Chcel som sa preplaziť aj tam, ale to by som sa musel plaziť v hrubej vrstve limonitového blata.

Toto bývalo bežne zatopené

Na to sa vykašlem. Už som celý zahnusený aj tak, ale nemusím byť aj mokrý. (Neskôr doma so sa pozeral do mapy a toto by malo smerovať do Barbory.) Otočil som to a preplazil som sa späť k chalanom.

Vidím, ako si fotia zaujímavé brčká.

Tvoriace sa brčká

Vrátili sme sa späť k úpadnici do Zubauky. Chalani postupne zoskočili do diery. Ja idem posledný.  Úpadnica klesá dolu a stekajúca voda tu vytvorila peknú kĺzačku. 

Úpadnica do Zubauky

Chalani ma čakali, že či ideme dolu. Hovorím, že jasne, keď už sme tu. 
Idem dopredu a kým špekulujem, ako to pôjde dolu, robím si foto.

Pomaly zostupujem úpadnicou. Už predchádzajúci návštevníci tu nechali uviazané gurtne na pridržanie. Zostup bol celkom v pohode. Na konci úpadnice bolo treba zíst asi 2m. rovno dole. Tu sa hodili tie gurtne. Zostúpil som dolu a počkal ostatných. Rozliezli sme sa po bani a každý si niečo fotil.

Preliezol som najbližšie okolie, a vybral som sa zatopenou chodbou. Je tu dosť vody a už ľutujem, že som si vzal gumáky a nie vodotesný odev. Držím sa čo najviac pri stene. V strede je veľa vody. Dostal som sa iba asi na 10 m, ďalej to nešlo, natiekla by mi voda do čižiem.

Hreším a točím to späť. Táto chodba smeruje k ústiu, chcel som si to pozrieť. No budem sa sem musieť vrátiť, ale nie z gumákmi.

Vrátil som sa k ostatným a ešte urobil zopár fotiek. Postupne si podávame veci a jeden po druhom vyliezame do úpadnice.

Výstup do úpadnice

Potom, čo sme sa vyštverali úpadnicou hore, sme postupne vyliezli do chodby štôlne Ján, a vrátili sme sa na svetlo božie. Všetci sme zablatený až hrôza. Ani v potoku takmer niet vody, tak sa ani umyť nedá.

Prezliekli sme sa a poďho späť k autu. Tam sme sa umyli,  a prášime cez Babu do Pezinka.

Tak tento deň bol super. Prepadlé, Ján, Zubau . Chrochtám blahom.  Uvidím, kam ma nohy zanesú nabudúce.

Ešte zopár foto od chalanov :

Foto Miro Beniak :

 

Foto Pavel Vnuk :

Foto Michal Žeňuch :