Labyrint chodieb v kameňolome Prepadlé

Už dávno mi chalani s Čiernych dier, urobili chuť, si pozrieť štôlňu v lome Prepadlé, pri Borinke. Tak, keď sa mi v piatok ozval Miro, že tam chcú ísť, že či sa nepridám, tak som sa potešil.

V nedeľu som počkal chalanov na vlakovej stanici v Pezinku. Prišiel Miro s Michalom. V rýchlosti sa zoznamujeme a sadáme  do auta. Vybrali sme sa do Borinky. Po ceste ešte na Kramároch vyzdvihujeme Paľa, a sme kompletní.

Po príchode som odstavil auto na parkovisku pod lomom.

Vápencový lom Prepadlé

Vedel som o vstupe, ktorý je vo výške asi 7-8 metrov, v skale úplne vľavo. 

Miro mi ale povedal, že môžeme ísť iným vstupom, ktorý je ľahšie dostupný.

Fajn, Miro teda ide prvý.  Rozmýšľam, kam to ten chalan lezie. Veď tu žiadna diera nie je. Ale bola. Síce zospodu nie je vidieť, a tiež treba vyliezť asi 5 m, ale je to schodnejšie. Sme pod stenou a 2 m. naľavo v stene je otvor. Presunuli sme sa dnu, kde si chystáme výstroj.

Ideme všetci spolu, až kým neprídeme k hlavnej chodbe. Obrátil som sa smerom ku hlavnému vstupu, kde presvitá svetlo.

Hlavná chodba pohľad na východ

Idem si pozrieť hlavný vstup. Pekne, zákaz vstupu. OK, veď my sme tadiaľto neprišli. V našom vstupe žiaden zákaz nebol.

Vrátil som sa k ostatným a pokračujeme hlavnou chodbou. Minieme rozrážku, ktorou sme sem vošli a vlezieme hneď do prvej ďalšej bočnej chodby vpravo.

Sme síce štyria, ale nejako si nezavadziame. Každý sa zameriava na niečo iné. Mňa hneď zaujala kopa výdrevy nakopená v jednej z bočných chodieb.

Výdreva zo zničenej konštrukcie z komína

Prach v ovzduší

Išiel som si to pozrieť, a je to zničená výdreva z komína, ktorý smeruje niekam dosť vysoko. Neviem urobiť dobrý záber do komína, pretože v ovzduší je veľmi veľa malých čiastočiek prachu.

Najskôr sme si mysleli, že sú to kvapôčky vlhkosti, ale bol to prach. Ja som trošku poodišiel ďalej a našiel som zbytky sýpu. Teraz sa mi už v hlave točia kolieska, ako premýšľam, ako by sme sa dostali k hornému obzoru.

Zbytky sýpu

základka

V jednej zo vzdialenejších kútov štôlne nachádzam, niečo, ako základku. Vyťažená hornina nakopená vo vydobytom priestore.

Ako si tak prechádzam spleťou chodieb, pozerám, že som sa vrátil do hlavnej chodby. Vtedy som si uvedomil, že to nie je až také rozsiahle, aby som nestihol ešte dnes zakresliť aspoň tento obzor.

Nechal som ostatných a zbehol som si po poznámky a buzolu. Postupne som prešiel všetky chodby a zakreslil som si ich. To už som asi zdržoval, tak som sa pobral von. 

Postupne sme zliezli dolu ku autu a samozrejme mne musel spadnúť foťák na kameň. No, ten už má teda toho za sebou… Praskol displej, a preliačina na kovovom prúžku na objektíve. Ale fotí.  Zatiaľ.

Je ešte málo hodín, tak sa rozhodujeme čo ďalej. Dohodli sme sa, že to otočíme ešte do Perneku, a využijeme, že bolo suché leto. Chceme pozrieť štôlňu Ján a zliezť dolu do Zubau štôlne. Tak sadáme do auta a prášime to na Pernek.

Ale o tom niekedy nabudúce...

Každý si fotí to svoje

Rozrážka pri komíne

Miro si fotí jednu z chodieb

Tadiaľto ideme von