Dlho som si nechával túto štôlňu na “potom”. Aj tento víkend som si myslel, že nikam nepôjdem. Sobota bola sychravá a hmlistá a ani zdravotne som nebol fit. Keď ale v nedeľu ráno vykuklo slniečko, tak som si povedal, že si dám takú nenáročnú vychádzku a pozriem v akom stave je táto štôlňa.
Nemám žiadne bližšie informácie o štôlni. Názov napovedá, že má asi tri chodby. Cambel (1959) spomínal správu o modranskom baníctve. Ide o spis zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici (spis č. 4830 z r. 1821), v ktorom je zoznam štôlní opísaný šľachticom Jánom Schillerom a Samuelom Csapkom. Zoznam je doplnený o stručné dáta o ich lokalizácii. O Trojitej štôlni je táto zmienka : nachádza sa cca 2 km SZ od Zochovej chaty, cca 1,3 km JV od Gajdoša (650). Bola razená do žúl a je dlhá asi 120 m.
Sadol som na autobus a o desiatej som vystúpil na Zochovej chate. Zo zastávky som sa vybral známou trasou po žltej značke na Čermákovu lúku do sedla Modranskej baby.
Je to príjemná prechádzka a slniečko príjemne hreje, ani to nevyzerá, že je november. Po chvíľke som na lokalite Panský dom, kde ma láka chata po lesom na jedno orosené. Beriem antibiotiká, tak si nechám zájsť chuť a šliapem do kopca. O pol hodinku som už na Čermákovej lúke. Tu si chvíľku posedím a dám si čaj. Už je tu partia chlapov, ktorý niečo kuchtia. Dobre to vonia. Posedel som si a pohral sa z ich psom. ( raz hodíš palicu a už sa nezbavíš )
No dobre, nebudem tu toľko obsmŕdať, pozrel som si ešte náhrobný kameň familie Csermak.
Je čas, vydať sa smerom na severo východ. Vzdušnou čiarou k predpokladanej bani je to necelý pol kilometer.
No dobre, nebudem tu toľko obsmŕdať, pozrel som si ešte náhrobný kameň familie Csermak.
 |
| Ruhet in Frieden, Csermak familie. |
Idem po neznačenej lesnej ceste, ktorá kopíruje vrstevnicu, tak je to príjemná prechádzka. Pozerám sa do pravej strany a hľadám, kedy uvidím údolie, ktorým tečie potôčik. Keď som uvidel údolíčko, ktoré smeruje ku Panskému domu, tak viem, že som dobre. Chvíľku prehľadávam okolie a pár metrov pod lesnou cestou nachádzam zarastenú zasutenú úvodnú ryhu.
 |
| Ryha a ústie Trojitej štôlne |
Na dne ryhy tečie voda. Predral som sa haluzinou až k ústiu. Tak ako som čakal, bolo zasutené a bolo vidieť, že štôlňa je zatopená. Hladina vody bola asi 20 cm pod stropom štôlne.
 |
| Zatopené úste Trojitej štôlne |
Urobil som zopár záberov ústia a vyliezol som z ryhy. Pod Trojitou štôlňou by mala byť ešte jedna bezmenná štôlnička. Vydal som sa teda po prúde potôčika. Najskôr som uvidel haldu Trojitej.
 |
| Halda Trojite štôlne |
Po pár metroch som našiel sotva znateľné ústie bezmennej.
Aj tu som urobil zopár záberov, a chcel som sa vrátiť späť na “Zošku”. Pohyb v zarastenom a podmáčanom údolí nebol nič moc, tak som vyliezol na malý hrebeň vľavo. Po hrebeni som postupne zostupoval až som sa znovu dostal ku potoku a popri potoku som sa vrátil k Panskému domu.
 |
| Ústie bezmennej |
 |
| Kamene na hrebeni |
 |
| Pohľad na údolie |
Tak som sa pomaličky vybral pešo do Harmónie. Po ceste dolu mi nedalo, aby som nenakukol do Dvojitej štôlne, či už sú tu zazimované netopiere. Asi je ešte teplo, lebo som tam žiadneho nenašiel.
 |
| Vchod do dvojitej štôlne |
Tak som zbehol do Harmónie, kde som chytil ani neviem aký autobus a išiel domov.
Zopár obrázkov z Dvojitej štôlne :
Trojitá je už prístupná ...
OdpovedaťOdstrániť