Tento príbeh som mal dlho v "šuflíku", ale myslím, že sa s ním môžem podeliť.
Bolo to jedného pekelne horúceho dňa pred pár rokmi, keď som si vyšiel len tak na prechádzku a našiel som otvorený portál do Pyritky. Počkal som na víkend dúfajúc, že to tak aj zostane.
Tak som v tú nedeľu ráno nabehol nad Rudné bane a súkam sa do montérok.Tak, konečne som dnu. Pyritka.
Štôlňu začali raziť v roku 1939 najskôr na overenie antimónového a preskúmanie pyritového zarudnenia. Postupne bola vyrazená do dĺžky viac ako kilometer až pod centrálnu časť ložiska. Nakoľko je táto štôlňa v tejto časti ložiska najnižšie položeným banským dielom, slúži aj ako odvodňovacia štôlňa.
V roku 1956 bol vyrazený centrálny 70m vysoký komín do antimónovej štôlne. Do vyrazenia komína sa vyťažená ruda z antimónovej štôlne do drviarne dopravovala pomocou lanovky. Vo svahu oproti štôlni sú vidieť stopy po lanovej dráhe. Neskôr sa ruda sypala centrálnym komínom do pyritovej štôlne a odtiaľ sa dopravovala koľajovou dopravou do drviarne.
V hlave si premietam ako kde sa asi nachádzam. Rozmýšľam, čo to je za chodba. Jediné, čo mi napadá, že by to mohla byť chodba Strednej štôlne, ale možno sa mýlim. Neviem. Budem sa musieť ešte popýtať.
Vrátil som sa teda späť do smernej chodby. oproti vidím zbytky starého dreveného sýpu.
Drevený sýp kúsok od vchodu |
Smerná chodba v pevnom masíve bez výstuže |
Cestou míňam zamurované odbočky, kde len nakuknem, ale sa nezdržujem.
zamurovaná bočná chodba |
Asi po 700 m prichádzam k sýpu a trom chodbám. Celé je to tu zabezpečené betónovými stenami.
Sýp a tri chodby |
V chodbe po ľavej ruke je zaujímavé červené blato. Z prostrednej vyteká viac vody. Vybral som sa pravou chodbou, ktorá sa oblúkom stáča na juhozápad. Po pár metroch prichádzam ku dvom sýpom.
Dva sýpy |
Z toho prvého tečie naozaj dosť vody. Rozmýšľam, že čo asi bude v komíne. No zisťovať to naozaj nemám chuť.
Prejdem malou lávkou povedľa sýpov, a pokračujem do oblúka sa točiacou chodbou. Keď som prišiel ku križovatke, zapla sa mi v hlave pomyselná žiarovka. Pozriem vľavo a doplo mi, že som v chodbe, ktorú som videl pri prvom sýpe ako prostrednú. Pozerám na výhybku, a vidím, že tu sa banský vláčik točil.
Výhybka za centrálnym sýpom |
Drevený sýp |
Zával |
Prišiel som k ústiu a vydal som sa juhozápadne. Ešte pred dvojkoľajnou časťou som ale odbočil na juhovýchod a vydal som sa smerom ku štôlni Budúcnosť.
Juhozápadný smer. Chodba s výdrevou. |
Po ceste míňam zabudnutý vozík, a pokračujem ďalej chodbou vystuženou výdrevou.
Som dosť ďaleko, keď ma zastaví zával. Pozerám, a vidím, že hore je ešte nejaký priestor. Na toto, už ale kašlem. Pozerám, že som tu už 5 hodín, tak to trochu zrýchlim. Vrátil som sa späť. Chcem ešte ísť k tomu dvojkoľajisku.
Zabudnutý vozík |
No, ale ešte si tu niečo nafotím. V chodbe v pravo nachádzam odparkovanú tlakovú nádobu na dvoch podvozkoch z vozíkov. Riadne veľká fľaša.
Tlaková nádoba |
dvojité koľajisko |
Rozdeľovač stlačeného vzduchu |
Dnes to už balím a vraciam sa von. V hlave mám stále obrázky z tejto bane. Uvažujem nad tým, koľko práce a zaujímavých technických riešení sa tu v podzemí skrýva a pomaly ich ničí čas. Aj kvôli tomu sa snažím zachytiť na fotografiách stav v akom sú teraz.
Mapa štôlne Pyritová |
Máte môj obdiv.. Tiež som raz bola v bani a musím povedať, že ideálne si to vychutnáte so štuplami v ušiach.. To ticho, ten pohľad.. Úžasné :) Lepšie sa tak dokážete koncentrovať
OdpovedaťOdstrániťZdravim. V antimonovej stolni ste boli? Ako to tam teraz vyzera? Ď.
OdpovedaťOdstrániť