pondelok 5. októbra 2015

Vetrací komín štôlne Barbora v Perneku


Je nádherný víkend, a mňa svrbia päty, čo by som už niekam vypadol.  V sobotu premýšľam, kam sa vydám. Stále sa neviem rozhodnúť. Hovorím si, že len tak naľahko, bez vybavenia vybehnem do lesa.

Je nedeľa ráno, idem si zbaliť ruksak. Stále chcem ísť len tak do lesa. Chvíľu pozerám na vybavenie v dielni a vtedy ma napadne, že čo tak ísť do Perneku, pozrieť na Krížnicu.  No dobre, a čo tam ? Nedávno som bol v Jáne a Zubauke.

Oči mi padli na lano, sedák a jumary. Počkať, veď by som mohol pozrieť vetrací komín do Barbora štôlne.


Vetrací komín do štôlne Barbora

Viac mi nebolo treba a balím veci. Trochu sa ponáhľam, aby som stihol autobus do Malaciek.

Ako ideme cez Babu, vchádzame do hustej hmly. To je ok, hovorím si, veď dolu nebude. Bola. Hnusná vlhká, taká jesenná.  V Perneku som vystúpil z busu a vybral som sa ku kostolu a odtiaľ kráčam klasicky po žltej značke.

Než som sa dostal k obratisku úzkokoľajnej železničky, som sa aj zapotil. Nejako som si toho veľa nabral do batohu. Vystúpam ešte posledných pár metrov po chodníku. Po ľavej ruke vidím, haldy štôlne Zubau a Ján. Zbehol som z chodníka dolu k potoku a potom znova hore po halde. 

Pri štôlni Ján sa nezastavujem, ale idem kúsok vyššie k trampskému zrubu. Tam si urobím základňu.
Trampský zrub


Fajn, som tu. Dosť fúka a hmla zalieza pod bundu.  Chrbát mám mokrý a začína mi byť fajnovo kosa.  Ešte, že je tu ohnisko, tak sa o chvíľku ohrievam pri ohni.

Chvíľku som počkal, až sa obschnem a prestane fúkať. ( Už som asi vymäkol. )


Pohľad dole

Tak ideme do toho. Nahodil som si sedák aj prsák. (sedací aj prsný úväz ). Skontroloval som si stúpacie blokanty (jumary)  a upevnil som lano o strom.

Nemám ani šajn, aký je komín hlboký, ale keď som zbežne prehliadol okolitý terén, tak som videl že Barbora má ústie odhadom tak 10-15 metrov podo mnou.

To nebude problém.  Na koniec lana som dal väčšiu karabínu namiesto závažia a pomaly ho spúšťam dolu. Hovorím si, že buď budem počuť žblnknutie, alebo náraz karabínky o zem, keď lano dosiahne dno.


Pred zlanením



No nič nepočujem. Kurňa, aké je to hlboké vlastne ? Lano má 50m a je celé napnuté. To nemôže byť takéto hlboké.

Už som sa tu dosť motal, idem to zistiť priamo dnu. Založil som si zlaňovaciu brzdu a pripojil som sa k lanu. Jednou rukou si uvoľňujem brzdu a druhou rukou posúvam prusík, ktorý som si uviazal nad brzdu, pre strýčka príhodu.

Steny komína sú pokryté hustým machom. Pozriem pod seba a vidím bočnú chodbu, ktorá smeruje západne. Tak som sa spustil až k nej a postavil som sa na hranu. 
Pohľad z lana nahor


Vliezol som do chodby a odopol som sa z lana.  Je tu väčší priestor, a celé to šikmo klesá ešte o pár metrov dole. 

Idem si to pozrieť, keď som zacítil smrádeček. Toto nie je sírny smrad. Pozriem na zem, veď to je guano. 


guano na zemi



 Okamžite som zdvihol zrak do stropu. Jejda, asi 30 podkovárov malých. 


kolónia Podkovárov malých



No peknú zašiváreň tu majú. Pomaly som zostúpil dole, ale zával to celé uzatvoril. Snažím sa odfotiť ten priestor, ale nemám zo sebou statív, tak fotky nič moc.  


Priestor v prvej chodbe


Ako sa tu mocem, uvoľnil som zopár kameňov a ten hluk vyrušil netopiere, ktoré začali splašenie lietať. To ma mrzí, nechcel som ich rušiť. Vypadnem teda odtiaľ nech majú kľud a vrátil som sa ku lanu.


Pohľad do spodnej chodby

Ten komín ešte pokračuje kamsi dole, tak som sa opäť pripol a spúšťam sa ďalej.  Visím si na lane a pozerám, že niekto si z tohoto urobil pivnicu ?  Ako by sa sem dostali neporušené 5 litrové demižónky ? Aj odtiaľto vyletujú netopiere.


Bordel v spodnej chodbe


Krútim hlavou a nohami dosadám na dno. Je tu celkom živo. Po stenách pavúci, 1 až 1,5 cm veľký, ktorý snovajú zvláštne kokóny, zo 10 salamandier, žabka, hríb, a netopiere.
















Ako som predpokladal, aj táto chodba, ktorá smeruje opačne, ako tá vyššia, je ukončená závalom. Nevadí, pokúšam sa ešte niečo pofotiť, ale s nevalným výsledkom.

Vrátil som sa k lanu, nasadil jumary a vystúpal som k vyššie položenej chodbe. Tu som sa musel otočiť o 180°, aby som nebol chrbtom k stene, a pokračoval nahor. 

Vyliezol som z komína, odstrojil sa a vytiahol som lano. Uložil som späť kari sieť, nech tam nik nedruzgne.

Balím veci a zároveň vyberám špekáčky. No nevyuži také posedenie :-)







Som sám zvedavý, kam ma nohy zavedú nabudúce.

Ešte zopár ďalších fotiek :







naukladané kamene v komíne na spodnej chodbe

Kámo, nechcel som ťa zobudiť.



Pre toto som nepočul karabínu, skĺzla do pukliny

Halda nad zrubom








Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára