streda 3. júna 2015

Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 2. časť

Tak, ako som si minule povedal, idem skúsiť znovu pozrieť štôlňe pod Skalnatou, ale na bicykli. 

Vyrazil som smer Pezinská baba a pri kameňolome som odbočil na Rybníček.


Most na Rybníček
Most na oblúku pôvodnej cesty na Pezinskú Babu

Asi o 2 km prichádzam ku horárni na Rybníčku, kde si dám chvíľku oddych. 

Rybníček
horáreň na Rybníčku
Šliapať do pedálov a mať pri tom na chrbte veľký bágel s mojim “harampádím” dá zabrať. 



Ďalej som sa vybral do údolia potoka Vidlárová, kde ma polorozpadnutá asfaltová cesta privedie pod kopec, kde lesníci sťahovali drevo.


Keďže posledné tri dni intenzívne pršalo, tak terén je rozbahnený, a mám problém šliapať v tomto blatovisku. Vykašlem sa na to, a hore si to vytlačím. Mojim cieľom je dostať sa na lesnú cestu, ktorá vedie rovnobežne s hrebeňom. Už som hore na lesnej ceste a hľadám odbočku vpravo na hrebeň, aby som sa dostal na červenú turistickú značku.


Odbočku nájdem a tých pár metrov to ešte vytlačím.  Fajn, som hore na hrebeni, hovorím si. Teraz to už bude brnkačka. Dolu kopcom na bicykli až ku baniam.

Haha, ako som sa mýlil. Vopred som si vybral prechod malým sedlom niekde medzi Skalnatou a Čertovým kopcom.  Doma som študoval mapu a našiel som si lesnú cestičku, ktorá klesá od sedla, dolu údolím až ku baniam.













No ale skutočnosť bola mierne iná, než som plánoval. Lesná cestička bola naposledy používaná v roku pána neviem, ale zato plná popadaných stromov a haluziny.

Takže namiesto zjazdu ku baniam, som sa vytešoval z prenášania bicykla cez popadané stromy.


Už na záhorskej strane pod hrebeňom



Takto na pešo som zišiel až ku Puklišovej štôlni, kde som oprel bicykel o strom, a vybehol hore na haldu.


Po chvíľke oddychu a po malom prieskume som sa dal do práce. Najskôr som odkopal zosunutú zeminu až kým som neuvidel malý otvor.  Rýchli pohľad dnu a zisťujem, že je plná vody. Hladina siaha asi 20 cm pod strop chodby. Fuj, vyzerá to tak, že dnes sa dnu nepozriem.
Puklišová štôlňa
Odvodnenie Puklišovej štôlne


Budem si to musieť najskôr pripraviť. Znova som sa dal do práce. Budem musieť odkopať otvor ešte hlbšie, a vykopať odvodňovací rigol. Najskôr som si znížil vrstvu sute pod otvorom, a vyhĺbil rigol. Potom  som postupne odkopával otvor, tak aby sa voda nevyvalila naraz.





Puklišová štôlňa
Puklišová štôlňa


Po štyroch hodinách prehlbovania rigolu a odkopávania otvoru to vyzerá, že by sa dalo dostať dnu.


Pozriem na to koľko je hodín, a uvedomím si, že dnes to ešte nebude. Ak chcem prísť v rozumnom čase domov, musím sa pobrať.


Ešte som trošku prehĺbil rigol a nechal som pomaličky vytekať vodu zo štôlne. Prezlečiem sa do suchých vecí, zbalím náradie a vrátil som sa ku bicyklu. Pozerám do mapy, a špekulujem, kade pôjdem domov. Vrátiť sa späť cez tie pováľané stromi a haluzinu to veru nechcem. Je to riadna strmina, aj bez prenášania bicykla.


Po malej chvíľke som si našiel trasu, od Trojičnej štôlne lesnou cestou, ktorá je síce dlhšia, ale tiež ma zavedie na hrebeň pod Čertovým kopcom. Na mape je vyznačená hrubšie, tak je predpoklad, že bude dobrá.


Dobrá bola, len akosi moje nohy už dobré neboli. Vyšliapať na bicykli sa mi nedalo, tak som celú hodinu tlačil bicykel do kopca, až kým som nedofučal na hrebeň.


Z hrebeňa som sa zviezol dolu na lesnú cestu pod hrebeňom a pokračoval som po tejto ceste smerujúc do sedla pod Javorinou. Odtiaľto to bolo dobré. Sem tam asfalt, sem tam rozbité, ale pevné. Dolu som futašil a na Rybníček to bolo ozaj rýchle.


Tu som si hodil jednu zdravotnú ( keď už som tak dlho na čerstvom vzduchu  ), a ťahal rovno domov.


Dúfam, že budem mať čoskoro čas, aby som sa mohol vrátiť k Puklišovej štôlni.


Na halde Puklišovej štôlne


1 komentár :