Bane - Kuchyňa pod Skalnatou - 1. časť

V ten istý deň, ako som vyliezol so zatopenej bane Mikuláš, vrátil som sa k autu a ešte som to otočil smerom na Kuchyňu.

Odviezol som sa na začiatok Modranskej doliny kde som pred značkou chránenej krajinnej oblasti Malé karpaty, nechal auto.

Zobral som si iba najnutnejšie veci a naľahko som si vykračoval Modranskou dolinou. Po ľavej ruke sa vypína masív Modranské skaly, ale cez zelenajúce sa stromy, ich nemôžem obdivovať.  

Asi po kilometri na ľavej strane údolia vidím niečo, čo pripomína povrchový lom haldičky a starú cestu. 

Podľa informácii od miestnych, tam mala byť aj štôlňa, ale počas povrchovej ťažby bola zničená.

Asi o 50 metrov ďalej na opačnej strane údolia nachádzam jednu z viacerých kratších štôlní, ktorými sa niekedy v 19. storočí skúmalo pyritové zrudnenie.  Ústie je za potokom Malina, tak preskakujem potok a nazerám dnu.

Na začiatku je pomerne široká a v zadnej časti chodby vidím, že je zatopená.

štôlňa V-938 

Teraz si spomeniem, že som v aute nechal gumáky aj nepremokavý oblek, lebo som chcel ísť naľahko. No nič, veď tu nie som naposledy.

Urobím nejaké zábery a vyberiem sa ďalej. Asi po ďalšom kilometri vidím na toku potoka zbytky prehradenia a nasypané bočné hrádzky. Pozerám do mapy a zisťujem, že ak by som sa vydal lesnou cestou doprava, tak by som obišiel kopec Mešťanková a dostal sa do Švancpošskej doliny.

Prehradenie potoka Malina

Viem, že tam sú asi štyri štôlne, na starých mapách sú v lokalite “Schwainzbach” .

Zatiaľ im dám pokoj, idem ďalej Modranskou dolinou. po ľavej strane je malá lúčka, ale ja sa sústreďujem na pravú stranu, kde by nad potokom mala byť ďalšia zo štôlní.

Ako to pozerám, tak to pozerám, tak až po bližšom prezretí som našiel zavalené ústie. Nevidel som ani zbytky haldy, tak predpokladám, že to bola krátka štôlnička.

Nevadí, asi o 300 metrov ďalej by mala byť na opačnej strane ďalšia. 

Aj bola. Už od cesty ma víta otvorené ústie. Nakuknem dnu, a ucítim typický zápach síry. Vidno, že je to krátka štôlnička a tak ani nebanujem, že tu nemám gumáky.

V-934 chodba prieskumnej štôlne

V-931 prieskumná štôlnička

Vrátil som sa na cestu a idem ďalej. Tesne pred lesníckym domčekom, odbočuje doľava lesná cesta smerom na Vysoký Rajd. Vo vyústení tejto cesty by mala byť ďalšia zo štôlničiek.

Na prvý pohľad to vyzeralo, že ústie je zavalené, ale len som trošku odhrabal lístie, ukázal sa mi otvor. No neliezol som tam, už som bol nedočkavý aby som si pozrel lokalitu pod Skalnatou.

Prišiel som až ku Lesníckemu domčeku. (Teda riadne ho nechali schátrať ). Zelená turistická značka odbočuje vľavo kamsi na Čermákovu lúku. Ja som sa vydal neznačenou lesnou cestou vpravo.

Haldy Trojičnej štôlne

Asi pol kilometra šliapania do kopca a vidím haldy Trojičnej štôlne. Celý natešený sa ponáhľam pozrieť si úvodnú ryhu a ústie. 

Čakalo ma mierne sklamanie, keď bolo ústie zasypané. Idem to pozrieť bližšie a vbehnem do úvodnej ryhy. Ako som tam vkročil tak som sa krásne zaboril do bahna, ktoré vytvorila vytekajúca banská voda. Pre popadané listy to nebolo vidieť.

Zavalené ústie Trojičnej štôlne

Halda Puklišovej štôlne

Povedal som si, že idem skúsiť štastie s Puklišovou štôlňou. Odbočím z lesnej cesty doľava a obchádzam kopec. Po málo metroch sa mi nad hlavou čnie celkom slušne veľká halda.

To bude ona. Vybehnem hore na haldu, a úsmev mi zmrzne, keď ma čaká ten istý výsledok ako pri Trojičnej štôlni. ( Aj s blatom pod listami )

Ústie Puklišovej štôlne

Fúha no pekne. A ani tu zo sebou nič nemám, takže sa dnes dnu nepozriem. Trochu som sklamaný, ale v duchu som s tým aj rátal. Preto som išiel naľahko, aby som si najskôr obzrel terén.

Keď už som tu, popozerám si celý kopec, kde bolo ložisko…..   Idem hore na kopec už z diaľky vidím haldy. 

Povrchová dobývka

Dostal som sa až ku povrchovej dobývke.  Poobzeral som sa tu, a potom som zbehol trošku nižšie. Tu je ďalšie zavalené ústie.

Keď už som tu, tak ešte vybehnem asi 200 m. do vrchu kde by mala byť ďalšia zo štôlní.

Pozriem si ústie a vrátil som sa ku povrchovej dobývke. Tu sa na chvíľu zložím a oddýchnem si.

Pozerám do mapy a vidím, že som asi kilometer pod hrebeňovou turistickou značkou. Škoda, že sa musím vrátiť k autu. Ako tak pozerám do mapy, rozmýšľam, že druhý krát sem pôjdem z opačnej strany.

Ak by som z domu išiel na bicykli, tak cez Rybníček a údolím Vidlárovej, by som sa dostal až tesne pod Skalnatú. Tam by som už voľajako bicykel pretlačil na druhú stranu kopca a zviezol sa až sem.

No uvidím, ale v hlave mi to vŕta celý čas čo šliapem späť k autu.

Pokračovanie tu