Lozorno - po trase železničky ku baniam

Skončený január. V horách by mal byť ešte sneh,

ale vôbec to tak nevyzerá. Tak som to využil na prechádzku nad Lozornom.  Nechal som auto pri priehrade nad obcou a vybral som sa po modrej cyklo značke. Pri bývalej horárni Rusniaky si obzerám pomník ruskému vojakovi.

Prechádzam okolo ranča Abeland, a o chvíľku som mimo obydlí. Ponoril som sa do ticha lesa a pomaly, zamyslene šliapem ku Lipníkom.

Ako si vykračujem po asfaltovej ceste, smerom k vodnej nádrži Lipníky, tak si všímam po ľavej strane  teleso lesnej železničky. Železnička 

fungovala od vzniku Československa. Jej prevádzku zastavila až hospodárska kríza v tridsiatich rokoch. 

Násyp lesnej železničky

Základ premostenia

Chvíľu si prezerám, základy premostenia potoka tesne pod vodnou nádržou Lipníky.  Celková dĺžka tejto železničky bola 11 km a viedla z Lozorna až na Prepadlé.

Tesne pred budovami na Lipníkoch opúšťam asfaltovú cestu, a vydal som sa vľavo, povedľa plota ranča smerom na východ. Popri plote som prišiel až k výraznej halde štôlne Lipníky. Tmavý materiál na halde je rovnaký ako na haldách pri Červenom domčeku. Tak ako nad Stupavou, aj tu sa dobývala mangánová ruda v mariánskych bridliciach.

Halda štôlne Lipníky

Halda štôlne Lipníky

Zavalené, zasutené ústie

Celkom slušná veľkosť haldy indikuje že banské dielo nebolo úplne bezvýznamné. Ústie je zasutené a zavalené. Vyššie ústia je viditeľný pokles terénu, tak je predpoklad, že chodba je zavalená.

Nad štôlňou je vo svahu vidieť zopár píng. Podľa mapy, po pár metrov severovýchodne narazím na žltú turistickú značku. Pokračujem teda po turistickej trase smerom späť k Lozornu.

Trasa vedie severo-severozápadne ale po pár metroch sa prudko stočí smerom na východ.

Cestička pomaly stúpa a po pár metroch som zbadal celkom hlbokú pingu. priemer asi 8 metrov, hĺbka asi 3 metre. Chvíľu si to tu fotím. 

Pinga

konármi zatarasený otvor

Na jednom z násypov okolo pingy, je zopár “podozrivo” uložených konárov. Idem to prezrieť. Je to zakrytá diera. Dosť hlboká diera. Klesá to pod uhlom 45°.

pohľad do diery

Pozerám do mapy, podľa nej som vzdušnou čiarou asi 400 metrov od ústia štôlne Lipníky. Aj smer sedí na smer úvodnej ryhy. No špekulovať teraz nemá význam. Nechám to tak a pokračujem ďalej žltou značkou.

Žltá značka po chvíli vybočí z lesnej cesty a malým oblúčikom nás zavedie na vrch skala. Je tu pekne upravené posedenie.

vrch Skala

Tu som čo, to zbaštil, a zbehol som späť na lesnú cestu. Pod skalou na čistinke nachádzam pozostatky múrov starej horárne skala. Prezrel som si zbytky múrov a priľahlý sad. 

Od horárne som opustil žltú značku a pokračoval som krížom cez les severo-severozápadne. Terén pozvoľne klesá. Tak asi o pol kilometra ďalej vidím hladu štôlne Skala, ako na dlani.

Halda štôlne Skala

Zasa rovnaký materiál ako pred tým. Vybehol som na haldu, a pozerám sa na spálenisko. To vyzerá na pokus o trampský zrub ?  Ale miesto je to dobré. Pekne odľahlé a pritom nie veľmi ďaleko.

Spálenisko na halde

Pripravené na opekačku

Otočil som sa späť a ústie je zavalené. Vybehol so do svahu nad ústie. vo svahu sú vidieť pingy.  Pri jednej z nich sú zabudnuté peterky. Žeby to malo byť kúrenie v tom zničenom trampskom zrube ?

Neviem, ale zdvihol sa vietor, cítim studený, vlhký vzduch. Nemám chuť tu zmoknúť, tak rozbaľujem mapu a hľadám najkratšiu cestu k autu. Pozerám, že ak pôjdem dolu Čertovým jarkom, dostanem sa k asfaltovej ceste, ktorou som ráno prišiel.

Trochu si švihnem a o kilometer som na asfaltke. Odtiaľto je to kúsok. Už si nevykračujem, ako ráno ale pekne švihám. O tri kilometre som pri aute.

A dobre som urobil. Len čo som sadol do auta, rozpršalo sa. Tak som spokojný. Pohodová vychádzka, dobrá na prečistenie hlavy..

Prieskumná štôlňa Budúcnosť

Konečne. Podarilo sa mi zohnať identický starý harddisk, ako ten čo mám, s poškodenou elektronikou. Hurá, hurá hovorím si, vymením dosku a stiahnem si veci, čo tam mám.

Dosku som vymenil, celý vytešený, keď som si uvedomil, že ten starý IDE disk až akosi nemám kam zapojiť. Nemám PC s IDE rozhraním. No, tak som ešte kúpil USB / IDE / SATA  konvertor.

Do čerta, tomuto som sa mohol vyhnúť, keby som poriadne zálohoval. Nie len systémom - veď potom.

Pripojil som disk ku konvertoru, konvertor som strčil do USB portu a čakal. Heuréka. Disk sa roztočil a po chvíli mi systém ohlásil že spoznal nový disk…

Nielen že ho spoznal, ale aj ho vidí. Juchú. Ani to neprehrabávam, čo tam je, ale hneď dávam kopírovať, aby so to chlapec nerozmyslel.

Nechám ho teda na pokoji, nech si kopíruje. Po skopírovaní sa prehrabujem v tom, čo tam je. Už si ani nepamätám. Ale potešilo ma, že som vyhrabal fotky zo štôlne Budúcnosť.

Portál štôlne Budúcnosť - dnes už je riadne upravený.

Štôlňa Budúcnosť je najnižšie situovanou prieskumnou štôlňou. (245 m. n.m. ) V 80-tych rokoch 20 storočia bolo nutné preskúmať juhovýchodné pokračovanie ložiska.

Vzhľadom na pozitívne výsledky prieskumu v druhej polovici 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov nadviazali ďalší prieskum, ktoré riešil ďalšie pokračovanie ložiska JV smerom (štôlňa Sirková)

Tak sa teda vydáme do hlbín štôlne Budúcnosť. Pokúsim sa spomenúť si pri jednotlivých fotografiách kde a ako vznikli.Už je to nejaký ten čas…

Vchádzam do chodby, ktorá sa hneď po 5tich metroch stáča na juhozápad. Chodba vedie stále rovno priamo ku predpokladanej žile.

Asi po 200 metroch je do ľava razená chodba, smerujúca skoro na juh smerom k Ferdinand Karolína ložisku. chodba je plná naplaveného bahna.

Chodba plná blata

Nechcem sa tade plahočiť. vrátil som sa do hlavnej chodby. Chodba má viaceré úseky dvojkoľajnej trate. Skúsil som prepnúť výhybku a napodiv ide celkom ľahko. Čakal som, že to bude “kusnuté”.

Dvojkoľajná trať

Som stále v hlavnej chodbe a mám možnosť ísť vľavo smerom na juh, alebo vpravo, kde to smeruje ku Pyritovej štôlni. Vybral som sa vpravo.

výstuže

V chodbe sú ešte uložené betónové výstuže. V pravidelných intervaloch sú z chodby razené krátke prekopy. 

Prišiel som až ku závalu. Vyzerá to zbortený komín do Pyritky. Ako memento trčí iba teleso sýpu

deštrukcia komína

Vrátil som sa teda späť do hlavnej chodby a vydávam sa preskúmať chodby smerujúce na juhozápad.

Labyrint chodieb

To narážam na labyrint chodieb a prekopov. Niektoré boli ešte počas prác uzatvorené, niekde boli odstránené hajcmany.

časť chodby bez hajcmanov

Spod závalu trčí časť vozíka

Ako si tak mašírujem, v jednej z krížení chodieb som našiel lyžicový nakladač. Chvíľu okolo neho poskakujem a snažím sa nájsť čo najlepší uhol na dobrú fotku.

Je to lyžicový nakladač NL 12V s pneumatickým pohonom. Je to kópia amerického stroja Rocker Shovel 12B firmy Eimco. Vyrábala sa aj verzia NL12E s elektrickým pohonom.

No nič, poberám sa tárať ďalej. V tejto časti som nekoľkokrát naďabil na sýp a komín. Smeruje to hore do Stanislav obzoru.

Kukám dohora, ale odtiaľto sa mi hore driapať sa nechce. Nechávam to tak, a ešte sa tu chvíľku motám.

Táral som so sa tu celkom dosť dlho a nie všetko si už pamätám.

Tak sa poberám von. Vrátil som sa k hlavnej chodbe a ešte som sa na chvíľu pristavil pri tlakovej nádobe.

Tlaková nádoba

Odtiaľto už vidím svetlo prenikajúce z ústia. Idem pomaly von.

Ešte zopár fotiek, ktoré si už nepamätám, kde v bani som ich fotil...

Toto by mal byť komín K - 44 do Pyritovej

 

Budúcnosť - mapka

Stopy banskej činnosti v Bratislave - Rači

Je december, ale vonku to vyzerá, že jeseň. sychravo, ale nie moc chladno. V Pezinku mrholí a ja rozmýšľam kam v nedeľu. Nechcem nič celodenné.

Už veľmi dávno ma zaujali miestne názvy nad mestskou časťou Bratislavy, Rača. Vrchy Veľká baňa, Malá baňa, Banský potok.  Tieto názvy indikujú banskú činnosť v minulosti. Keďže je tohoročný december taký nezvykle teplý, tak na svätého Mikuláša, jedného z patrónov baníkov, som sa vydal pozrieť si tieto lokality.

Autom som sa vydal do Račišdorfu a zaparkoval som pri Alpinke povyše amfiteátra. Rýchly náhľad do mapy a vydal som sa po zelenej turistickej značke hore Knižkovou dolinou. Po chvíľke som prešiel zástavbu chatiek prerobených na rodinné domy a nad ním som našiel miesto, kde sa dajú krásne utopiť peniaze z eurofondov.

Polder na Banskom potoku

Výstavba poldra na Banskom potoku. Podľa bilboardu cena diela 288 tisíc eur. Pozerám, či dobre vidím. Hrádza je dlhá cca 40 m v najvyššom bode má cca 6m hrubá 2m. To je nejakých 480 kubíkov. Schválne neodrátam úkos brehov.  Kubík vodotesného betónu C25/30 stojí cca 75€  Rýchle prerátanie v hlave. Výsledok 36 tisíc €. Prirátam úpravu brehov s mechanizmami, spevnenie brehov, práca. Neverím že sa to vyšplhá nad 150 tisíc eur aj s obligátnou 20% províziou pre politického nominanta. ( Je úplne jedno, z ktorého košiara ) Mám chuť povedať neslušné slová. Nebudem sa tu samonasierať a idem radšej ta het.

Cesta vedie po lesnej asfaltke. Prešiel som po nej asi kilometer, a začínam sledovať, či neuvidím vrch Veľká baňa. No iba ho tuším niekde v hmle po pravej ruke. Prezerám terén, či nevybehnem rovno hore, ale musel by som sa predrať hustou mladinou, čo sa mi veru nechce. Ako to tak sledujem, prišiel som až k odbočke zelenej značky mimo asfaltovú cestu.

Pri smerovníku som vybral mapu a hľadal najlepšiu cestu na vrch. Pozerám, že si to strihnem až ku studničke “Zbojníčka” a odtiaľ ku Červenému krížu. Od Červeného kríža to bude podľa vrstevníc najjednoduchšie.

Zbojníčka

Lesný chodník ma zavedie až na na kríženie turistických značiek zelenej a červenej.  Zbehol som dolu ku studničke a pozerám, že tu niekto mal asi párty. Balóniky zavesené na šnúrke. 

Ako ich vidím, hlavou mi prebleskne spomienka na pesničku Dva modré balónky v podaní Lenky Plačkové, Mládka a Pešáka. 

(https://www.youtube.com/watch?v=7pzW9iKWtv0 )

Škerím sa, a vykračujem si k Červenému krížu. Ešte že nikoho nestretávam.

Pri červenom kríži som o malú chvíľku, a nezdržiavam sa tu. Vydal sa smerom na juhovýchod a pomaly stúpam úzkym chodníkom nahor.  Prešiel som asi pol kilometra, a našiel som triangulačný bod na vrchu Veľká baňa.  

Fajn, hovorím si, čo včuľ. Poobzerám sa po okolí, či tu niečo neuvidím. Vľavo je vysoká tráva a malinčie, tam sa mi trepať nechce. Zvrtol som to vpravo, a zostúpil som trošku dolu. Pomaly sa po svahu túlam smerom späť, keď naďabím na starú pingu. Poobzeral som sa po okolí a uvidel ďalšiu.  Tu sa trošku pomotám. Netrvá to dlho, a našiel som povrchovú jamu, kde je vidieť aj diera po kutaní.
 

Veľká baňa - kutačka

Vliezol som do jamy a išiel preskúmať kutačku. Nie je veľká. Odhadom asi tak 4x2 metre. Nachádzam tu liatinový minisporák. Je vidieť, že tu niekto vyrovnal dno. Že by sa tu bivakovalo ?

V Kutačke

Urobil som zopár fotiek a vyliezol som von z jamy.

Rozmýšľam, čo sa tu dobývalo. Podľa okrovej farby v kutačke a na haldičkách okolo píng som uvažoval, že limonit, čo mi neskôr doma aj ujo gúgeľ bol potvrdil.

Ešte som si prezrel ďalšie pingy v okolí a vrátil som sa k Červenému krížu. Pozerám znova do mapy. Chcem ísť pozrieť na Malú baňu, či ešte funguje lesný samoobslužný bufet. ( http://www.malabana.sk )  

Najjednoduchšie to bude po červenej na Vypálenisko a potom po modrej až na Malú baňu.

Brichtov pomník

Na Vypálenisko to ide zasa po asfaltke. Z toho ma vždy pália šľapy, tam som rád keď som asi po ¾ kolimetra na rázcestí. Modrá značka našťastie klesá lesným terénom, tak som spokojný. Podľa mapy to bude nejakých 1,3 kilometra, takže pohodová vychádzka. Asi po kilometri míňam Brichtov pomník.

Prešiel som ešte 300 metrov, a je tu odbočka na Malú baňu. Rýchlo vybehnem a kopec. Je tu osadený kríž so schránkou na vrcholovú knihu, ale bez knihy. Malé posedenie a ohnisko. Ale žiadna bufetová schránka. Tak dúfam, že to schovali kvôli neskorému dátumu a nie, že ľudia brali tovar bez zaplatenia.

Malá baňa

Dal som si tu jednu zdravotnú a opačnou stranou schádzam úzkym chodníčkom. Kúsok pod kopcom som uvidel nejakú betónovú pätu. 

Malá baňa - betónová päta

Poobzeral som sa a vidím, že okolo kopca vedie niečo ako násyp. Vydal som sa po násype, ktorý kopíruje kopec. Cestou míňam niekoľko povrchových dobývok. Takto som si obišiel celý kopec a vrátil som sa k betónovej päte.  Jediné, čo ma napadá, je že by to mohla byť päta nejakej lanovej dráhy. Viem si predstaviť, ako sa po násype dopravuje materiál k lanovke.

Násyp

Povrchové dobývky

Povrchové dobývky

Začína mi byť celkom zima, tak zavrhnem myšlienku ísť hľadať náprotivok dolu do údolia. Pekne zídem po modrej značke dolu ku Alpinke. Je načase, bo už som celkom uzimený. Nabudúce sa lepšie oblečiem. Flanelka a tenká bundička až asi nestačí.