Lozorno - po trase železničky ku baniam

Skončený január. V horách by mal byť ešte sneh,

ale vôbec to tak nevyzerá. Tak som to využil na prechádzku nad Lozornom.  Nechal som auto pri priehrade nad obcou a vybral som sa po modrej cyklo značke. Pri bývalej horárni Rusniaky si obzerám pomník ruskému vojakovi.

Prechádzam okolo ranča Abeland, a o chvíľku som mimo obydlí. Ponoril som sa do ticha lesa a pomaly, zamyslene šliapem ku Lipníkom.

Ako si vykračujem po asfaltovej ceste, smerom k vodnej nádrži Lipníky, tak si všímam po ľavej strane  teleso lesnej železničky. Železnička 

fungovala od vzniku Československa. Jej prevádzku zastavila až hospodárska kríza v tridsiatich rokoch. 

Násyp lesnej železničky

Základ premostenia

Chvíľu si prezerám, základy premostenia potoka tesne pod vodnou nádržou Lipníky.  Celková dĺžka tejto železničky bola 11 km a viedla z Lozorna až na Prepadlé.

Tesne pred budovami na Lipníkoch opúšťam asfaltovú cestu, a vydal som sa vľavo, povedľa plota ranča smerom na východ. Popri plote som prišiel až k výraznej halde štôlne Lipníky. Tmavý materiál na halde je rovnaký ako na haldách pri Červenom domčeku. Tak ako nad Stupavou, aj tu sa dobývala mangánová ruda v mariánskych bridliciach.

Halda štôlne Lipníky

Halda štôlne Lipníky

Zavalené, zasutené ústie

Celkom slušná veľkosť haldy indikuje že banské dielo nebolo úplne bezvýznamné. Ústie je zasutené a zavalené. Vyššie ústia je viditeľný pokles terénu, tak je predpoklad, že chodba je zavalená.

Nad štôlňou je vo svahu vidieť zopár píng. Podľa mapy, po pár metrov severovýchodne narazím na žltú turistickú značku. Pokračujem teda po turistickej trase smerom späť k Lozornu.

Trasa vedie severo-severozápadne ale po pár metroch sa prudko stočí smerom na východ.

Cestička pomaly stúpa a po pár metroch som zbadal celkom hlbokú pingu. priemer asi 8 metrov, hĺbka asi 3 metre. Chvíľu si to tu fotím. 

Pinga

konármi zatarasený otvor

Na jednom z násypov okolo pingy, je zopár “podozrivo” uložených konárov. Idem to prezrieť. Je to zakrytá diera. Dosť hlboká diera. Klesá to pod uhlom 45°.

pohľad do diery

Pozerám do mapy, podľa nej som vzdušnou čiarou asi 400 metrov od ústia štôlne Lipníky. Aj smer sedí na smer úvodnej ryhy. No špekulovať teraz nemá význam. Nechám to tak a pokračujem ďalej žltou značkou.

Žltá značka po chvíli vybočí z lesnej cesty a malým oblúčikom nás zavedie na vrch skala. Je tu pekne upravené posedenie.

vrch Skala

Tu som čo, to zbaštil, a zbehol som späť na lesnú cestu. Pod skalou na čistinke nachádzam pozostatky múrov starej horárne skala. Prezrel som si zbytky múrov a priľahlý sad. 

Od horárne som opustil žltú značku a pokračoval som krížom cez les severo-severozápadne. Terén pozvoľne klesá. Tak asi o pol kilometra ďalej vidím hladu štôlne Skala, ako na dlani.

Halda štôlne Skala

Zasa rovnaký materiál ako pred tým. Vybehol som na haldu, a pozerám sa na spálenisko. To vyzerá na pokus o trampský zrub ?  Ale miesto je to dobré. Pekne odľahlé a pritom nie veľmi ďaleko.

Spálenisko na halde

Pripravené na opekačku

Otočil som sa späť a ústie je zavalené. Vybehol so do svahu nad ústie. vo svahu sú vidieť pingy.  Pri jednej z nich sú zabudnuté peterky. Žeby to malo byť kúrenie v tom zničenom trampskom zrube ?

Neviem, ale zdvihol sa vietor, cítim studený, vlhký vzduch. Nemám chuť tu zmoknúť, tak rozbaľujem mapu a hľadám najkratšiu cestu k autu. Pozerám, že ak pôjdem dolu Čertovým jarkom, dostanem sa k asfaltovej ceste, ktorou som ráno prišiel.

Trochu si švihnem a o kilometer som na asfaltke. Odtiaľto je to kúsok. Už si nevykračujem, ako ráno ale pekne švihám. O tri kilometre som pri aute.

A dobre som urobil. Len čo som sadol do auta, rozpršalo sa. Tak som spokojný. Pohodová vychádzka, dobrá na prečistenie hlavy..