sobota 1. novembra 2014

Prieskum Kolárskej štôlne

Dnes som mal iba tak pol dňa času, tak som si povedal, že konečne pozriem na Kolársku štôlňu. O tejto štôlni som toho veľa nevedel, ani lokalizáciu som nemal overenú. Hnala ma ale zvedavosť.

Ráno som sa odviezol k rekreačnej oblasti Stupy. Auto som nechal pri prvom rázcestí a pokračoval peši smerom do kopca.

Po ľavej strane som nechal chatu Lesného závodu a prešiel som okolo lesnej studničky s vodnou nádržou.


Pokračoval som lesnou cestou, až kým som nenarazil na otvorené priestranstvo po polome.

Tu som lesnú cestu nechal tak a vydal som sa vľavo po zvážnici. 

Zvážnica ma doviedla po pár metroch k ďalšiemu rúbanisku po polome, ktoré bolo plné malinčia.

Vidieť, že už je jeseň, nad rúbaniskom  sa vznášal hmlový opar.


Jesenná nálada
Trochu so zostal v pomykove a nevedel som sa zorientovať. Podľa niektorých zdrojov by štôlňa mala byť tu, ale tu tomu nič nenaznačuje.  Obišiel som rúbanisko zľava a v hornej časti som prezrel priestor medzi stromami. Tu som našiel akurát stopy po prieskumnom vrte. Povedal, som si , že obídem rúbanisko aj z opačnej strany. Prešiel som teda ponad rúbanisko až na koniec, keď som si v hmle matne všimol kopu, ktorá by mohla byť haldou.

Pohľadal som si náznak lesnej cesty a vyšliapal pár metrov. Vtedy sa mi z  hmly vynorila halda Kolárskej štôlne I.

Halda Kolárskej štôlne
Halda Kolárskej štôlne I.

Vybehol som na haldu, pozrieť sa, ako vyzerá ústie štôlne.


Zarastené ústie kolárskej štôlne
zarastené ústie Kolárskej štôlne
Do čerta, samé malinčie a žihľava. Keď som chcel ísť až na koniec, tak som si najskôr musel prekliesniť cestu ryhou. Tu som uvidel malý vstupný otvor, totálne zarastený žihľavami. Nožom som si vykosil žihľavu, ( Ak je pravda, že popŕhlenie žihľavou účinkuje proti reume, tak ja už ju nikdy mať nebudem ).

Pripravil som sa na vstup do bane, a nasúkal som sa pomerne malým otvorom dnu.


Vstupný otvor do Kolárskej štôlne


Štôlňa sa hneď po vstupe rozdeľuje na dve vetvy. Vybral som sa tou pravou.


Pravá chodba 




V pravej chodbe si všímam to, čím je táto baňa výnimočná. V bani sa ťažilo tzv. základkovou metódou.

To znamená, že vyťaženú hlušinu nevyvážali všetku von, ale ju zakladali už do vydolovaných priestorov. Pri takto starej bani je to v malokarpatskom regióne ojedinelé.


Vyťažená hlušina je zakladaná do vydobytých priestorov.
Ďalej nachádzam na ľavej strane sieň s jazierkom. 

Jazierko v štôlni
Pri bližšom pohľade do jazierka to vyzerá, ako keby to bol zatopený vstup do nižšie položeného obzoru.


Jazierko
Po pár metroch chodba končí, tak som sa vrátil ku vchodu preskúmať aj ľavú chodbu. Táto sa po pár metro rozdeľuje znova. 

Chodba sa ďalej znova rozdeľuje


Pravá časť po pár metroch končí 
a ľavá pokračuje ďalej. 

Vydal som sa tou ľavou, kde bolo na dne trochu vody.

Chodba sa mierne kľukatí, až zahne v 90° uhle doprava, kde sa znovu rozdelí na dve slepé 
chodby.

                


Tu som sa otočil a vrátil som sa ku vchodu. Vyplazil som sa po zosunutej zemine von.

Napravo je východ zo štôlne

Vyliezol som z ryhy štôlne na haldu, kde som si na chvíľu oddýchol. Z haldy som sa poobzeral po okolí a dole som uvidel ryhu Kolárskej štôlne II. Išiel som sa tam pozrieť.

Ryha Kolárskej štôlne II.
Pod ryhou sa čnie dosť vysoká halda. Ako ju obchádzam s ľavej strany vidím, že pol haldy je odťaženej.  Komu to na čo bolo ?

Odťažená halda Kolárskej štôlne II.
Vrátil som sa k rúbanisku, kde som bol ráno. Keď už som tu, nedá mi prejsť kúsok smerom k Rudným baniam, kde si chcem pozrieť uzatvorený portál štôlne Štefan Prekop.

Vydal som sa teda, úzkou lesnou cestou a po asi 100 m. nachádzam uzatvorený portál.

Štôlňa Štefan prekop

Už ma dosť súril čas, lebo som mal ísť pre syna na futbal. Zbehol som teda k autu a išiel pre neho s tým, že sa sem určite ešte vrátim. 


nedeľa 26. októbra 2014

Zlaté bane nad Limbachom

Pozrieť si lokality bývalých zlatých baní som chcel už veľmi dávno. V podstate už ako malý chlapec som si doma listoval Dejiny Pezinka a pri zmienkach o zlatých baniach som si rozložil turistickú mapu a snažil som sa určiť kde to asi môže byť. 

Samozrejme moju chlapčenskú predstavivosť podnecovalo aj rozprávanie môjho otca. Pamätám si ako pri každej túre sme vždy s otvorenými ústami počúvali príbehy, ktoré sa viazali k miestam cez ktoré sme prechádzali. 

Vždy si hovoril, že ja tie staré bane raz prejdem. No nikdy na to nebol čas. Ale v hlave som stále nosil myšlienku že si z informácií v knihách, zakreslím do aktuálnej mapy polohu baní a prejdem to.

Asi musel dozrieť čas, kým som sa k tomu odhodlal. Dnes som sa rozhodol, že konečne si pozriem miesta starých zlatých baní. Potrebujem sa dostať na Slnečné údolie, ktoré je nad Limbachom. Táto lokalita je na starých mapách označovaná ako Altstadt (Óváros).


Aby som ušetril čas, zabezpečil som si odvoz autom ku priehrade v Slnečnom údolí. Pri priehradnom múre (vale) som vystúpil z auta a popri priehrade som pokračoval asfaltovou cestou. Asi po jednom kilometri asfaltová cesta končí.

Ja pokračujem ďalej popri potoku. Za poslednou chatou na ľavej strane potoka nachádzam zavalené ústie štôlne a nad ním je prejav závalu štôlne. 

Zavalené ústie štôlne


Zával nad štôlňou
Čo je to za štôlňa netuším, ani podľa mojich podkladov ju neviem identifikovať. 

 Vrátil som sa späť cez potok až k rázcestiu. V tomto okolí by sa mali nachádzať Nová Jozef štôlňa, Jozef dedičná štôlňa a Jozef štôlňa.

Terén viditeľne rozrytý starými banskými prácami. Je tu veľa stôp po banskej činnosti. Ale spoľahlivo učiť ústie týchto štôlní sa mi javí ako nemožné. Svoju úlohu to zohráva aj fakt neskoršej výstavby priľahlých chatiek.




Ako sa snažím, tak sa snažím, ale opísať niektoré miesto, že toto je ústie tej, či onej štôlne by bola iba čistá fabulácia.  To je škoda, dĺžka štôlne Jozef bola až do 1000 m. 

Odbočil som vpravo smerom k chate poľovníckeho združenie Leštiny. Už zdiaľky sa čnie mohutná halda, na ktorej stojí chata. Na mieste tejto chaty bývala horáreň "U Adámkov", ktorú postavili na základoch bývalého baníckeho domu.

Halda nad Jozef štôlňou
Je to halda nad štôlňami Jozef, kde bol sypaný materiál z dedičnej štôlne Terézia. 


Halda dedičnej Terézia štôlne
Prešiel som okolo haldy a na nej postavenej chaty. Hneď za ňou je chata PZ Leštiny. Priamo za chatou PZ Leštiny je zavalené ústie štôlne Terézia. ( Je to za kadibudkou za chatou )


Ústie dedičnej štôlne Terézia 
Nad ústím Terézie je zával

Zával na ústím Terézie
Asi 60 m nad štôlňou Terézia by mala byť Trojkráľová štôlňa. Ako som vyšiel do svahu nad chatou hneď som si všimol haldu Trojkráľovej štôlne.

Halda Trojkráľovej štôlne
Nad haldou je vidieť zbytok po Trojkráľovej štôlni.
  
Ústie Trojkráľovej štôlne

V lese okolo je mnoho stôp po povrchovom dobývaní. Celé okolie je posiate lievikovitými dobývkami - Pingami.  Tento priestor bol nazývaný pole Troch kráľov

Trojkráľové pole - pingovisko

Vrátil som sa späť ku chate Leštiny a pokračoval som lesnou cestou údolím. asi 100 m od chaty Leštiny prichádzam k malej čistine, ktorou je halda štôlne stredná Terézia. Podľa malej haldy to bola štôlňa menšieho významu a pravdepodobne slúžila na odvetranie štôlne Terézia.


Halda štôlne stredná Terézia

Pokračujem po ceste a po cca 80 m prichádzam k podobnej, ale väčšej  čistine, ktorou ja halda štôlne Horná Terézia .

Halda štôlne Horná Terézia
O tejto štôlni veľa infomácií nie je.  Pokúšal som sa nájsť ústie, ale to nie je možné.

Nevadí, chcel som ísť ďalej k najznámejšej a na zlato najvýnosnejšej štôlni Mária-Anna ( niekdy nazývaná aj Marianna ).  

Asi po 350 m ma cesta zavedie ku halde. Už podľa veľkosti haldy je vidieť, že tu bola naozaj intenzívna ťažba. Cestička vedia priamo stredom haldy do ktorej je zarezaná.

Halda štôlne Mária-Anna

Najintenzívnejšia ťažba zlatu tu bola koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Nad haldou nachádzam dlhú úvodnú ryhu na konci so zavaleným ústím. Na dne je vidieť nová vykopaná jama.


Detail na jamu:



V kopci nad štôlňou je mnoho povrchových dobývok po plochej žile. Na okolitých haldičkách je vidieť veľa kremeňa.

Povrchové dobývky

Chvíľu som sa tu zdržal, ale pokračujem údolím ďalej k poslednej štôlni, ktorá je asi 100 m nad haldou Mária-Anna štôlne štôlňa je bez mena a pravdepodobne bola krátka a slúžila na vetranie štôlne Mária-Anna.

Do dnešných čias sa zachovala iba malá halda.

Halda nad Mária-Anna štôlňou

Keď už som v týchto končinách, rozhodol som sa ešte pozrieť si štôlňu Jakub. Jakub nebola baňou na zlato, ale ťažili sa v nej kýzové rudy.

Vrátil som sa teda späť ku Mária-Anna štôlni. Od haldy smerom na severozápad, som vyšiel cez lesný priesek na hrebeň, odkiaľ som zbehol do vedľajšieho údolia. Prešiel som cez potok a všimol som si dosť veľké haldy, cez ktoré tiekla voda.

Halda štôlne Jakub
Nad haldou je úvodná ryha a zavalené ústie štôlne.

Zavalené ústie štôlne Jakub
Z ústia vytekal malý potok banskej vody. Chvíľu som prehľadával okolie, ale rozhodol som sa zabaliť to.

No a teraz sa mám otočiť a šlapať do Limbachu, alebo keď už som tu, prejsť kúsok do kopca na Babu ?.  Pozriem na hodiny a zisťujem, že by som mohol stihnúť autobus z Baby do Pezinka. Idem teda údolím hore, a cez malé sedlo sa dostanem na červenú turistickú značku. Po nej je to pohodlná vychádzka na Babu. 

Čas mám dobrý takže ešte stihnem na chate pod Korenným jedno orosené.








Na budúce sa asi pozriem na opačnú stranu Kolárskeho vrchu smerom od Hrubej doliny.






pondelok 20. októbra 2014

Olovené bane pod Pezinskou babou

V okolí Pezinskej baby som zatiaľ nikdy nebol na severozápadnej strane.  Tak som si povedal, že nakuknem aj do tohoto kúta. Ako obyčajne som išiel autobusom na Pezinskú babu. Už dlhšie si všímam, že do hôr chodia väčšinou tie isté tváre.

Keď som vystúpil z autobusu na Babe, čakalo ma klasické jesenné počasie. Mrholilo, a bola hmla. Nuž čo už, idem na to, dúfajúc, že sa to zlepší. Vybral som sa po modrej značke smerom do Perneku.

Asi po 1,5 km prichádzam ku chate Alpina, kde som sa otočil na juh a vykračoval som si po parádnej lesnej asfaltke.


Potom čo sa cesta stočí vpravo, pozerám viac na pravú stranu, kde by mala byť baňa na olovené a zinkové rudy. Z cesty je bez problémov vidieť ústie štôlne Mikuláš.


Ústie štôlne Mikuláš

Prechádzam potok, ktorý tečie pod baňou a idem pozrieť ako to dnu vyzerá.

Zatopená chodba štôlne

Chodba sa po 5 metroch rozširuje do veľkej siene, z ktorej vidím dve chodby. Napravo predpokladám možno ešte jednu, len tam nevidím. Ďalej sa ísť nedá, lebo je tam hlboká voda a nemám zo sebou vybavenie do takejto zatopenej bane. Sem sa určite ešte vrátim.

Zatopená sieň v bani Mikuláš
Na stenách chodby je vidieť, ako stúpa a klesá hladiny vody. Dnes bolo všeobecne všade veľa vody.

Vrátil som sa späť na cestu a idem ďalej. po 100m, znova prejdem potok, aby som hľadal ústie bezmennej štôlne, ktorá mala byť vedľa štôlne Michal.

Chvíľu som prehľadával okolie, ale okrem pozostatkov malej haldičky som nenašiel nič. Podľa malej haldičky usudzujem že štôlňa bola relatívne malá. Nechcem sa zdržovať, tak pokračujem ďalej.

Stále po parádnej asfaltke, až prídem ku krmelcu, kde sa dá odbočiť pomedzi dva kopce do hory.
Tu si prezerám svoje mapy a poznámky a rozhodujem sa kam ďalej.

Môžem ísť ešte kúsok po asfaltke k ďalšej oblasti zo starými štôlňami, alebo odbočiť vpravo a niekde pol kilometra v kopci skúsiť nájsť štôlňu Bartoš.

Zvolil som si štôlňu Bartoš. Zlé rozhodnutie.  Okrem toho, že som nepoznal presnú polohu, ani stav štôlne, neuvedomil som si v akej strmine ju budem hľadať.

No motal som sa tu asi hodinu, než som si všimol ako z jednej lesnej cestičky je odbočka nikam. Odbočka po 10 končí. Zaujímalo ma prečo.

Nuž preto, lebo tu ústila Bartoš štôlňa. Nebyť okrovej banskej vody, tak to nezbadám.
Výtok banskej vody štôlne Bartoš

Ústie štôlne už nie je vôbec poznať. Chcem sa vrátiť späť na pohodlnú asfaltku. No ale dolu kopcom sa kotúľať nemienim, tak to obídem po vrstevnici.

Hrebeň po ktorom idem, príjemne klesá, do údolia, tak sa ho držím.



Zostúpim ku asfaltovej ceste.  Obzerám sa po okolí a vidím ako sa asfaltka stáča na západ do kopca.
Pri tomto ohybe by sa malo nachádzať viacero štôlní.

No ale polohu presnú neviem. Ústia sem 3 doliny, a teraz si vyber, ktorá to bude. Prešiel som všetky tri a nič. To som už bol nervózny, že to nie je možné.

Vtedy som skúsil vyliezť na hrebeň, ktorý bol medzi dvoma dolinami. Vyšiel som na najvyšší bod, a po hrebeni som sa vracal dole. 

Vtedy z vrchu som uvidel, ako sú haldy troch štôlní pekne poukladané pod sebou.  Zo spodu údolia ich vidieť nebolo.

Pohľad z vrchu na haldu
Menšie kutacie štôlne boli priamo v kopci.
Zavalené ústie kutacej štôlne


Fajn, vravím si, už som si myslel, že mám vlčiu hmlu. Podľa mojich predpokladov, by mala byť o pár metrov dole štôlňa Gašpar aj zo šachtou do štôlne.

Tak so zišiel o pár metrov dolu, kde som sa už raz motal, a prezrel som miesta, kde som pred tým nebol. Zameral som sa na vyvýšené miesta. To mi prinieslo úspech v podobe šachty do štôlne Gašpar.

Zasypaná šachta do štôlne
Super, v okolí pár metrov by sa malo nachádzať ústie štôlne Gašpar. To však nájsť nie je možné. Vtedy si uvedomím, že tá fajnová asfaltka nie je presne v tej polohe, v akej je na mape.  Vrátil som sa teda kúsok po asfaltke dolu,  otočil som sa naspäť a pomaly postupujem a porovnávam svoju polohu z mapou. Vtedy mi došlo, že novú cestu trochu posunuli oproti pôvodnej. Pravdepodobne preto ani neviem nájsť ústie štôlne Gašpar.

Tu už viac nenarobím, tak som sa pobral ďalej. Dnes som mal v pláne ešte kótu 621 - Gašparová. Rozmýšľam, kade tam ísť. Či pokračovať Podbabskou dolinou, alebo ísť inak. Podľa mapy Podbabská dolina ale smeruje ku Konským hlavám, to by som sa musel vracať späť.  

Nechám dolinu tak, a začnem kráčať priamo ku Gašparovej. Prešiel som zo dva menšie kopce a na úpätí Gašparovej bola čistinka cez ktorú tieklo veľké množstvo vody.

To mi už nedalo ísť sa pozrieť odkiaľ.  Na konci čistinky, spod koreňov starého buku naozaj silným prúdom pramení voda.


Čistinka




Voda pramení priamo z koreňov buku


Nad touto čistinou začína strmina. Štverám sa do kopca a snažím sa traverzovať po cestičkách od zveri. Odtiaľto to vyzerá že o chvíľu som hore. No ako som sa mýlil. To je iba cesta pre lesnícke mechanizmy, ktorá v polovici kopca kopíruje vrstevnicu.

Dám si malý oddych. Gašparová je priamo predo mnou, ale musel by som sa predierať húštinou. To sa mi nechce, tak sa vydávam po ceste smerom na Pernek s tým, že snáď nájdem lepší prístup. 

Ako sa cesta kľukatí pozerám dolu do doliny a vtedy si uvedomím, že už som tu bol, keď som ráno hľadal Bartoš štôlňu.  Nadávajúc si do somárov, odbočím do svahu, kde je rúbanisko. Pomaly sa vlastne vraciam späť, ale idem šikmo do svahu a nie rovno, tak je to jednoduchšie,

No konečne som na Gašparovej. Na stromoch si všímam už neudržiavanú zelenú turistickú značku. Už na mapách nie je, ale voľakedy tadeto išla z Perneku až na červenú hrebeňovú značku. Prečo ju zrušili netuším. Možno pre to, že ide po hranici vojenského priestoru ?

No nič, vydám sa po tejto starej zelenej značke. Asi 50 m a pod vrchom Gašparová vchádzam malým sedlom na krátku návštevu ku vojakom. (70 m ) . Po chvíľke nachádzam haldu Peter štôlne.

Halda Peter štôlne

Nad haldou je zarastené ústie štôlne. Zostal tu maličký otvor tak 20x20 cm.

Zarastené ústie Peter štôlne

Malý otvor do štôlne.

Tak tam sa určite nevopchám. No ešte by som chcel stihnúť Rudolf štôlňu, tak sa otočím späť na starú zelenú značku.

No vidieť, že chodník je nepoužívaný, je bohato zarastený vysokou trávou. Tráva je mokrá a po chvíľke som aj ja celý mokrý. No tak toto teda nie, ja pôjdem po mokrej tráve keď 100 m. pod sebou vidím peknú vojenskú asfaltku ?

Samozrejme, že som išiel radšej po asfaltke. Štrádujem si asi kilometer, keď cesta prudko odbočí smerom do vnútra vojenského priestoru. No to už nepotrebujem, pretože som pri údolí, kde by po 200 m. sa malo nachádza ústie štôlne Rudolf. 

Asfaltová cesta pod Gašparovou

Teraz sa už predieraniu cez hustú mladinu nevyhnem. Fúha, zakaždým keď sa trochu dotknem húštiny, z listov ma obleje spŕška vody. O chvíľu vyzerám, ako keby som bol v hustom daždi.

Rozmýšľam ako tuto niečo nájdem. No aj som našiel ani neviem ako. Sledujúc potôčik v údolí, si všímam malý prítok so silno zafarbenou mineralizovanou vodou.

No a sme doma. Ústie štôlne je úplne zarastené mladinou, toto by som nebyť banskej vody,  naozaj nenašiel.


Toto je ústie štôlne Rudolf. Fotím stojac v úvodnej ryhe. Za konármi je zavalené ústie.
 No to naozaj nič moc. Ale na halde vedľa štôlne nachádzam takýto prírodný bonsaj :

Prírodný bonsaj na halde štôlne Rudolf
No naspäť cez to húštie veru nepôjdem. Radšej to kúsok obídem. Pohľadal som normálny les, kde si chvíľu dám pauzu. Spoločnosť mi robil tento krásavec.

Salamandra salamandra
Uvedomujem si, že tu by som nemal byť, tak sa najkratšou cestou vydávam späť na starú zelenú značku. Po nej prejdem cez Konské hlavy  až ku červenej turistickej značke.


Tu som sa otočil smerom naspäť na Pezinskú babu. Pekne po červenej dolu z Konských hláv až do prvého sedla. Na autobus na babu to už nestihnem, tak si to strihnem cez sedlo vpravo na Slnečné údolie.

Ku priehrade je to naozaj len kúsok a potom už len stále dolu až domov. Dnes som bol celkom unavený, to sa nezdá ale to dohľadávanie v teréne dá celkom zabrať.

Na budúce si dám ničo viac pohodové.