Dvesto ročná baňa Ferdinand, nad Pezinkom II - dedičná štôlňa

Asi dva týždne dozadu som bol pozrieť štôlňu Ferdinand pri horárni Sirková. Dnes je nedeľa a som dohodnutý z chalanmi z www.ciernediery.sk že ich tam vezmem. No ale mňa okrem návštevy Ferdinand štôlne, láka aj nižšie položená Ferdinand dedičná.

Tak využijem to, že budeme viacerí a vieme takto lepšie urobiť bezpečnostné opatrenia. Ráno vyzdvihujem chalanov v Pezinku a odchádzame smer stará Pinelka. Pri značke zákaz vjazdu nechávam auto.

Pri aute sa prezliekame a pomaly šľiapeme lesnou cestou.  Prišli sme k ústiu, a vidím, že ako som to minule zahádzal, tak to aj zostalo. Takže nasleduje rýchla rozcvička v podobe odkopania toho, čo som nahádzal do vchodu.

Idem dnu prvý, a teperím zo sebou ruksak a skladací hliníkoví rebrík. Nakoľko je úvod nízky, tak pri tom trochu maturujem…

Prešiel som až do siene, s podpornými stĺpmi. Tu som si sadol, zhasol svetlo a čakal chalanov, nech si ten pohľad užijú.

Sieň s opornými stĺpmi

Super, sme tu všetci. Mirec si robí fotky a Pali je bez foťáku, ale s malou kamerou. Než Miro dofotí tak Pali už netrpezlivo mašíruje dozadu.  Prešli sme si prístupné časti a vrátili sme sa do siene.

Šachta do dedičnej štôlne

Tu sme rozložili rebrík a vložili sme ho do šachty. Obúvame si gumáky a lezieme dolu. Idem prvý. Keď som dole, zasvietim si do priestoru a rozhliadam sa. Prekvapil ma ten vydobytý priestor. Čakal som úzku odvodňovaciu štôlňu, ale nie je to tak.

Vydobytý priestor

Odvodňovacia časť je oddelená od vydobytých priestorov murovkou.  Toto som v Malých Karpatoch ešte nevidel. Nádhera.

Murovka

Priestor aj chodba pokračuje kamsi smerom najuhozápad. Počujeme, že tu značne “prší”  presakujúca voda. No áno, nad nami je potok, ktorý sa v týchto miestach stráca.

Presakujúca voda

Postupne preskúmavame odvodňovaciu časť. Na prvý pohľad tam vody nie je veľa, ale vrstva bahna je riadna. takže s gumákmi tam nemáme šancu.  

Odvodňovacia chodba

Ideme teda vedľa vo vydobytom priestore. Aj tu je dosť vody, tak sa držíme pri stene. Tu je tiež ponechaný akýsi oporný stĺp.  Prešli sme popod presakujúcu vodu, a dostali sme sa ku koncu vydobytého priestoru.

Oporný stĺp

Chodba dedičnej štôlne pokračuje ďalej na juhozápad. Nahliadneme do chodby a je vidieť, že ďalej sa točí východným smerom.

Pokračovanie chodby smerom k ústiu

Škoda, tu viac nevymyslíme. Gumáky nestačia.  Vrátili sme sa teda ku rebríku. Ideme ešte pozrieť opačný smer. Na prvý pohľad to vyzerá, že zával nám viac nedovolí. Ale už som sa naučil, že nič nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Zával v severovýchodnej časti

Zatiaľ čo ja leziem ešte do jednej časti dedičnej štôlne, počujem ako Miro uznanlivo hmká.

Zadná časť chodby

Čo si našiel ? Pýtam sa.  Poď sa pozrieť.

Tak vyliezam z chodby a preliezam zával. Krása, vo vínovo červenej vode je vidieť zatopená šachta.

Zatopená šachta

Chvíľu si ju fotíme, a špekulujeme koľko to môže byť hlboké.  Keď sme dofotili, dali sme si otázku, prečo je v odvodňovacej štôlni šachta. Načo ? Prečo ?  

Tu na to neprídeme. Neskôr doma, som pátral na našiel som nákres od Landerera z roku 1873 kde je zakreslená, a uvádza sa ako slepá jama.

Nákres z roku 1873 (prekreslený)

Vyliezli sme po rebríku späť do siene. Tu si dáme oddych a náš už tradičný piknik v bani. Chvíľu sa dohadujeme, čo ďalej. Dohoda je jasná, keďže máme rebrík, ideme pozrieť vydobytý priestor v zadnej časti bane. Musíme rebrík zložiť, aby sme vytočili  v úzkej chodbe.

Prišli sme na koniec chodby a pod nami je prázdno. Pozerám, že síce by sme vedeli spustiť rebrík dole, ale stál by na nestabilnej suti. Dohodli sme sa, že rebríkom premostíme prázdny priestor a prejdeme na druhú stranu a tam sa uvidí.

Premostenie z rebríku

Jeden po druhom sme prešli na druhú stranu.  Teraz pozerám, že ako je vidieť, že tu bola pravdepodobne šošovka rudy. Starci vybrali iba šošovku ostatné nechali tak. Pozreli sme si prázdne priestory, keď Paľo našiel dieru, kde sa dalo ísť niekam dolu. Keď už tu máme rebrík, tak to využijeme. Zobrali sme ho a zniesli dole a vložili do diery.

Dalo by sa to aj bez rebríka, ale načo riskovať, keď ho tu už máme.  Vliezli sme dnu, a zasvietili sme ďalej. Hlasné “do riti” zadunelo prázdnym priestorom. A už sa aj praceme späť..

Stáli sme na výdreve a drevenom pažení. Pod nami je zatopená chodba. Nik z nás nemá chuť aby sa dosky prelomili a okúpali sa v zatopenej chodbe.

Pod nami je zatopená zadná časť dedičnej. Voda neodteká, lebo je za závalom.

Vyliezli sme po rebríku a vytiahli ho z diery. Zasa sme ho použili ako most, a prešli späť do chodby.

Vrátili sme sa späť do siene a poskladali rebrík. Pobalili sme si saky-paky a vyskúkali sme sa z bane von. Tu nás ovalila horúčava. Fuj to bola facka.  Nechceli sme to nechať otvorené, tak sme nanovo zahádzali vstupný otvor.

Berieme si veci a šliapame k autu. Riadne zablatený, vymódený ako poslední trhani, si to mašírujeme po lese. Spolu nesieme rebrík, gumáky, statívy, no hotový cirkus.  Pri Sirkovej stretáme mladý párik na romantikuš prechádzke. To bol teda pohľad, ktorým nás obdarili.

Pri aute sa prezliekame s tlačíme veci do auta. Pozeráme na seba a aj bez slov vieme, že sme tam neboli naposledy.  Tak niekedy nabudúce ešte prejdeme dedičnou smerom k jej pôvodnému ústiu.

Dvesto ročná baňa Ferdinand, nad Pezinkom

Už veľmi dlho ma iritovala Ferdinand štôlňa. Pamätám si, ako sme s otcom chodievali k "Hilárovi", a bola otvorená. Kúsok nižšie sme nakúkali do prepadnutého stropu Ferdinand dedičnej štôlne, ktorá stále odvádzala vodu a bolo vidieť zvrchu výdrevu.

Prepadlina na Ferdinand dedičnej je už skoro celá zasutená a voda ňou už dávno netečie. ( Pravdepodobne si našla cestu cez Budúcnosť štôlňu. ).

Už pred dvoma rokmi som si pozeral vstup, ale štval ma abštich (previs) na strope, ktorý bol tvorený zlepencami. Pri každom dotyku sa z neho uvoľňovali kamene.  Vtedy som videl, že vstupná časť je veľmi plytká, a nie je v pevnej hornine. Nepotrvá to dlho, a postupne to spadne.  

Tento previs ma štval

Dnes som sa vrátil na pešo aj z báglom. Hovorím si, že ak to chcem vidieť, tak čím skôr. Ak je teda nízko strop, treba si vykopať hlbší vstup. Dve hodiny kopania a fajčpauzy, a bolo to na parádu. Bez problémov som sa nasúkal dnu. Vstupná časť naozaj pomaly eroduje. Výdreva je skoro celá v suti.

V prvý moment to vyzeralo, že  sa nikam nedostanem.

Úvodná, zasutená časť

Ale ako som sa už niekoľko krát presvedčil, tak prvému pohľadu už neverím. Preliezol som zasutenú časť. Na konci som našiel dva otvory kam sa dá ísť. Rovno, alebo doľava.

Ak rovno, tak ba som musel po suti zliezť dole. A dole som videl že voda tečie niekam do diery. Kedže to tu nepoznám, tak neviem, ako to drží a nechcem riskovať.

Zvolil som ľavý otvor s tým, že veď uvidím. Zdalo sa mi, že síce idem po kameňoch, ale sú dajako naukladané. Vyliezol som teda asi 50 cm hore na tie kamene a chvíľku pozerám s veľkými očami. ( Nie, nič som si nedal )   

Otvoril sa mi pekný priestor s vydolovanou sieňou a drevenými rozperkami. Veľmi pekné. Urobil som nejaké fotky a zbehol som z kameňov dolu. 

Drevené rozpery vo Ferdinand štôlni

Ahá, už mi dobilo, tak to bola základka. Tu tiež zakladali vydolované priestory.  Dole vidím tú dieru, ktorej som sa chcel vyhnúť. Idem to pozrieť.  Dolu počujem tečúcu vodu. Hlboko to nie je. V tú chvíľu mi je jasné, že tu nie som naposledy. :-)

Toto je tá diera, čo som videl z opačnej strany

Otočil som sa a išiel som si prezrieť priestor ktorý bol podporený dvoma  kamennými stĺpmi. Po zemi je natečené stuhnuté bahno. Toto je jedine z Emil šachty. Často bolo vidieť na jej dne vodu a bahno.

Pekný priestor

Prešiel som do zadnej časti tejto siene, a videl som chodbu, smerujúcu niekam na severozápad.  Idem ju pozrieť.  Vidím, že je strieľaná, ale celkom úzka. Na stenách je vidieť, pokiaľ býva voda. Dnes, to ale bolo na vibramy. Ani gumáky som nevytiahol

Chodbou kamsi dozadu

Vydal som sa úzkou chodbou. Po pár metroch sa to rozdeľuje. Idem pozrieť pravú časť. Bolo to tu riadne cítiť sírou. Prišiel som na koniec. Tu som našiel ďalší vydobytý priestor, ale vyzeralo to, že aj dole je nejaká chodba. Pekne.  Naozaj sem ešte prídem.

Aj tu to smeruje niekde dole. Stráži to krokodýl

Otočil som sa a vrátil sa ku kríženiu. Pokračujem ľavou chodbou. Po pár metroch odbočka. V krížení zasa založená hornina.

Založená hornina v krížení. V pozadí zasa bahno.

zvislá žila

Idem pozrieť doprava tú odbočku. Vidím ako vyberali zvislú žilu. Zostala tu jedna rozpera. Vrátil som sa teda k základke a pokračoval ďalej.

Zasa vidím natečené bahno. V hlave si premietam povrchovú mapu. Áno, vlastne je tam hore ešte jeden “lievik”, pozostatok šachty, alebo vetracieho komínu.

Pohľad mi padol dolu a vidím časť lebky nejakého zvieratka. Tak toto sa sem dostalo určite cez ten “lievik”.  

Otočil som sa a pomaly som sa vrátil do priestoru na začiatku. Ešte raz si to tu poobzerám.

Pozerám na to natečené bahno a uvažujem, že ak by niekto na povrchu, liezol do tej jamy, a bolo by to riadne rozmočené, tak si viem predstaviť, ako sa sem prepadne. 

Človek, ktorý by sa sem prepadol, je bez svetla, v šoku z toho, čo sa mu stalo, asi nemá veľkú šancu nájsť cestu von. Aj keď je východ relatívne kúsok.

Urobím posledných pár záberov a poberám sa von. Vysúkal som sa z diery a obliala ma horúčava. Slnko už riadne vysoko.

Hneď siaham po rukasku a vyťahujem vodu. Chvíľku si len tak ležím na svahu a poťahujem cigu.

Potom pozriem na vykopané ústie a rozmýšľam. Je to blízko turistických chodníkov. Chodí okolo veľa ľudí. Ak toto zbadajú voľajaký fagani, tak ich to istotne bude lákať. Viem to podľa seba.

Nenechám to len tak otvorené. Beriem lopatu a znovu som zahádzal to, čo som si ráno vykopal.

Zbalil som si veci, a posadil sa. V hlave si preberám históriu tejto bane. Vlastnil ju Bratislavský lekárnik František Csida. Pyrit sa spracovával v neďalekej továrni na kyselinu sírovú na Cajle. Bola založená ako prvá v Uhorsku. Ťažilo sa tu od prelomu 18. a 19. storočia.  Posledné banské práce sa tu vykonávali v 50-tych rokoch 20. storočia.
Neviem, ale myslím si, že niektoré juhozápadné vzdialené chodby bane Budúcnosť siahajú až niekde sem. Obzor Stanislav je naozaj kúsok vedľa. Skúsim to nabudúce zamerať a zakresliť na povrchovú mapu.

Zopár foto zo štôlne :

Trojičná štôlňa v Modre

V zimnom čase som si doma čítal prácu Cambela (1959 ). Pri popise štôlní v lokalite Modra, Harmónia som si v hlave vybavoval, kde sú popisované štôlne. Teda okrem dvoch, kde som si nebol istý. A to konkrétne Štôlňa v doline nad mlynom a Trojičná štôlňa.

Cambel popisoval Štôlňu v doline nad mlynom takto :

Štôlňa sa nachádza na okraji kameňolomu v údolí Kamenného potoka. Teraz (1959 ) je zavalená. Haldy sú odnesené prívalmi vôd, alebo použité na výstavbu cesty. Počas vojny bola štôlňa otvorená a používala sa ako kryt. Je dlhá 40-50 m.

Tak som v jednu marcovú nedeľu kopol do vrtule a odviezol som sa do Harmónie. Auto som nechal práve pod popisovaným kameňolomom. Hodnú chvíľu som sa táral v okolí, ale nájsť aspoň náznak štôlne sa mi nepodarilo.

Dosť ma mýli aj priehrada v Harmónii, pretože tá bola vybudovaná neskôr. Po dvoch hodinách ma to prestáva baviť. Kukám do poznámok a chcem pokračovať v hľadaní Trojičnej štôlne. Po chvíľke túlania, som našiel ryhu, ktorá sa mi javí ako najpravdepodobnejšia.

Ryhou som prišiel až k miestu, kde mohlo byť ústie. Skusmo som vykopal malú sondu. Akonáhle som začul dunivý zvuk, tak som vedel, že to nebude ťažké. Podarilo sa mi otvoriť malý priechod, tak by som aspoň nakukol dnu.

Trojičná štôlňa, Modra - Harmónia

Vidím, že je dnu dosť vody, a ja zo sebou nemám na toto vybavenie.

Nechám to teraz tak, a o týždeň a sa sem vrátim aby som štôlňu prezrel a preskúmal.

O týždeň som späť aj z ľuďmi z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, ktorý spravujú Modranský banský náučný chodník.

Súkame sa do vybavenia a lezieme úzkym otvorom dnu. Vody je tradične najviac na začiatku. Dobre vyššie pása.

Chodba Trojičnej štôlne

Teraz sme v chodbe traja ľudia, a je tu plno. Škoda, že sa zvírila voda, mohli byť pekné zábery.

Pomali postupujeme chodbou. Hladina vody klesá, až prídeme k miestu, kde sa nám zdá, že chodba sa stočí o 90°. Keď sme nakukli “za roh” tak sme uvideli čelbu. Tu to končí.

Kúsok pred koncom

Som trochu plný rozpakov. Z Cambelovým popisom to dáko neštimuje.  Toto je tak 30 m nie 70, ako popisuje.

Ešte raz si prejdem chodbu a zmeriam si uhly a vzdialenosti.

Zberám sa von ....

Vyliezli sme von, a po nás tam idú členovia Klubu priateľov turistiky.  Chalani majú aj pásmo, tak som zvedavý, či moje krokovanie bude moc uletené.

Ani nie. Odchýlka je, 5% čo mne stačí.

Vonku ešte chvíľku debatujeme nad tým, že nám to nesedí z Cambelovým popisom.  Zhodneme sa na tom, že Trojičná štôlňa mala spodnú, strednú a vrchnú štôlňu. Cambel vychádzal z popisu obyvateľa Modry p. Šípka, ktorý tieto štôlne v roku 1936 otvoril.

To znamená, že nevieme s istotou povedať, ktorú z týchto troch sme preskúmali. Podľa lokality to ale skoro určite je jedna zo spomínaných chodieb Trojičnej štôlne.

Tomuto sa budeme aj naďalej venovať.

Chalani z KPT urobili videjko z merania štôlne

Mapka Trojičnej štôlne

Peter štôlňa na Gašparovej

Nedeľné ráno. Zobúdzam sa, otváram chroma, idem pozrieť výsledky volieb. Fuj !  Z úst mi idú škaredé slová. Aká to banda všivavá, sa nám dostala do parlamentu.  Nechcem na to myslieť. Zbalil som si vercajg a už si to fičím na Pezinskú babu. Auto nechávam na parkovisku a vydal som sa po červenej na Konské hlavy. Po chvíli v lese, hnev opadne, a som  zasa v pohode. 
Až kým…

No ďakujem štátnemu podniku, Lesy SR. Toto je paráda. Niekoľko cyklotrás, Štefánikova magistrála. Výstavná úprava terénu medzinárodnej európskej trasy E8. Tomuto hovorím citlivý prístup k ťažbe. Toto je super, aj pešiaci aj bajkeri toto máme radi. Zvyšuje to kreativitu a kondíciu.

Snažím sa ísť po kraji tohoto trasoviska, kde sa to páradne šmýka. nejako som sa došmýkal až na Konské hlavy. Tu som sa stočil doprava na zaniknutú zelenú turistickú značku. Na stromoch si všímam aj zošúchné označenie cyklotrasy, ktoré už asi neplatí.

Ako pomaly postupujem na Gašparovú, robím si malé prestávky na fotenie. Je tu ticho a nikde nikoho. Paráda.  Preto mi vylezú oči z jamiek, keď ma obieha chalanisko na bajku.

Prehodili sme pár slov, hovoril, že prejde kúsok po hrebeni a potom ďalej je perfektný trail do Perneku. To mi zasa dal chrobáka do lebene.

strelnica na Turečáku

Ani neviem ako, a stojím pod kótou Gašparová. Obieham západne kopec a zložil som sa na halde Peter štôlne.

Zasutené ústie Peter štôlne

Už som tu bol asi pred rokom a pol, a dnes sa chcem pozrieť dnu.  Najskôr to vyzeralo tak, že dnu to nepôjde, ale trošku kopania, a dá sa to…  

Otvor do Peter štôlne

Veľa pršalo a pôda je mokrá. Nechcem sa zasviniť, tak pre tento prípad, mám v batohu na to určené montérky. Prezliekam sa, a už sa súkam do otvoru.

úvodná časť Peter štôlne

Posvietim si do chodby, ktorá sa asi po 7 mich metroch stáča doprava. Hneď ma zaujalo zaujímavé zafarbenie stien. Nechcem sa hrať na gelóga, keď ním nie som, ale typujem, že to červené zafarbenie má na svedomí oxid železa - hematit.

Oxid železa  - Hematit

Fotím si chodbu, a posuniem sa ďalej, zvedavý, čo je za ohybom. Bum a tu je koniec. Ha. Vedel som, že to nebude veľké, ale toto ?

Peter štôlňa, koniec chodby

 O chvíľku mám prezreté všetko, vrátane salamandry, dvoch podkovárov, kastróla a starej kosti. bbbbb

Vysúkal som sa teda von, prezliekol sa, a hotujem odísť. Po ceste späť sa občas zatáram mimo chodník. Ako prekračujem vyvrátený kmeň stromu, pozerám, že má veľmo zaujímavý tvar.

Pobavilo. Ani neviem ako a som zasa na Konských hlavách.

Po ceste si opäť zanadávam, keď budem obchádzať zničenú cyklocestu, a po malej chvíľke som späť pri aute.