Dvesto ročná baňa Ferdinand, nad Pezinkom

Už veľmi dlho ma iritovala Ferdinand štôlňa. Pamätám si, ako sme s otcom chodievali k "Hilárovi", a bola otvorená. Kúsok nižšie sme nakúkali do prepadnutého stropu Ferdinand dedičnej štôlne, ktorá stále odvádzala vodu a bolo vidieť zvrchu výdrevu.

Prepadlina na Ferdinand dedičnej je už skoro celá zasutená a voda ňou už dávno netečie. ( Pravdepodobne si našla cestu cez Budúcnosť štôlňu. ).

Už pred dvoma rokmi som si pozeral vstup, ale štval ma abštich (previs) na strope, ktorý bol tvorený zlepencami. Pri každom dotyku sa z neho uvoľňovali kamene.  Vtedy som videl, že vstupná časť je veľmi plytká, a nie je v pevnej hornine. Nepotrvá to dlho, a postupne to spadne.  

Tento previs ma štval

Dnes som sa vrátil na pešo aj z báglom. Hovorím si, že ak to chcem vidieť, tak čím skôr. Ak je teda nízko strop, treba si vykopať hlbší vstup. Dve hodiny kopania a fajčpauzy, a bolo to na parádu. Bez problémov som sa nasúkal dnu. Vstupná časť naozaj pomaly eroduje. Výdreva je skoro celá v suti.

V prvý moment to vyzeralo, že  sa nikam nedostanem.

Úvodná, zasutená časť

Ale ako som sa už niekoľko krát presvedčil, tak prvému pohľadu už neverím. Preliezol som zasutenú časť. Na konci som našiel dva otvory kam sa dá ísť. Rovno, alebo doľava.

Ak rovno, tak ba som musel po suti zliezť dole. A dole som videl že voda tečie niekam do diery. Kedže to tu nepoznám, tak neviem, ako to drží a nechcem riskovať.

Zvolil som ľavý otvor s tým, že veď uvidím. Zdalo sa mi, že síce idem po kameňoch, ale sú dajako naukladané. Vyliezol som teda asi 50 cm hore na tie kamene a chvíľku pozerám s veľkými očami. ( Nie, nič som si nedal )   

Otvoril sa mi pekný priestor s vydolovanou sieňou a drevenými rozperkami. Veľmi pekné. Urobil som nejaké fotky a zbehol som z kameňov dolu. 

Drevené rozpery vo Ferdinand štôlni

Ahá, už mi dobilo, tak to bola základka. Tu tiež zakladali vydolované priestory.  Dole vidím tú dieru, ktorej som sa chcel vyhnúť. Idem to pozrieť.  Dolu počujem tečúcu vodu. Hlboko to nie je. V tú chvíľu mi je jasné, že tu nie som naposledy. :-)

Toto je tá diera, čo som videl z opačnej strany

Otočil som sa a išiel som si prezrieť priestor ktorý bol podporený dvoma  kamennými stĺpmi. Po zemi je natečené stuhnuté bahno. Toto je jedine z Emil šachty. Často bolo vidieť na jej dne vodu a bahno.

Pekný priestor

Prešiel som do zadnej časti tejto siene, a videl som chodbu, smerujúcu niekam na severozápad.  Idem ju pozrieť.  Vidím, že je strieľaná, ale celkom úzka. Na stenách je vidieť, pokiaľ býva voda. Dnes, to ale bolo na vibramy. Ani gumáky som nevytiahol

Chodbou kamsi dozadu

Vydal som sa úzkou chodbou. Po pár metroch sa to rozdeľuje. Idem pozrieť pravú časť. Bolo to tu riadne cítiť sírou. Prišiel som na koniec. Tu som našiel ďalší vydobytý priestor, ale vyzeralo to, že aj dole je nejaká chodba. Pekne.  Naozaj sem ešte prídem.

Aj tu to smeruje niekde dole. Stráži to krokodýl

Otočil som sa a vrátil sa ku kríženiu. Pokračujem ľavou chodbou. Po pár metroch odbočka. V krížení zasa založená hornina.

Založená hornina v krížení. V pozadí zasa bahno.

zvislá žila

Idem pozrieť doprava tú odbočku. Vidím ako vyberali zvislú žilu. Zostala tu jedna rozpera. Vrátil som sa teda k základke a pokračoval ďalej.

Zasa vidím natečené bahno. V hlave si premietam povrchovú mapu. Áno, vlastne je tam hore ešte jeden “lievik”, pozostatok šachty, alebo vetracieho komínu.

Pohľad mi padol dolu a vidím časť lebky nejakého zvieratka. Tak toto sa sem dostalo určite cez ten “lievik”.  

Otočil som sa a pomaly som sa vrátil do priestoru na začiatku. Ešte raz si to tu poobzerám.

Pozerám na to natečené bahno a uvažujem, že ak by niekto na povrchu, liezol do tej jamy, a bolo by to riadne rozmočené, tak si viem predstaviť, ako sa sem prepadne. 

Človek, ktorý by sa sem prepadol, je bez svetla, v šoku z toho, čo sa mu stalo, asi nemá veľkú šancu nájsť cestu von. Aj keď je východ relatívne kúsok.

Urobím posledných pár záberov a poberám sa von. Vysúkal som sa z diery a obliala ma horúčava. Slnko už riadne vysoko.

Hneď siaham po rukasku a vyťahujem vodu. Chvíľku si len tak ležím na svahu a poťahujem cigu.

Potom pozriem na vykopané ústie a rozmýšľam. Je to blízko turistických chodníkov. Chodí okolo veľa ľudí. Ak toto zbadajú voľajaký fagani, tak ich to istotne bude lákať. Viem to podľa seba.

Nenechám to len tak otvorené. Beriem lopatu a znovu som zahádzal to, čo som si ráno vykopal.

Zbalil som si veci, a posadil sa. V hlave si preberám históriu tejto bane. Vlastnil ju Bratislavský lekárnik František Csida. Pyrit sa spracovával v neďalekej továrni na kyselinu sírovú na Cajle. Bola založená ako prvá v Uhorsku. Ťažilo sa tu od prelomu 18. a 19. storočia.  Posledné banské práce sa tu vykonávali v 50-tych rokoch 20. storočia.
Neviem, ale myslím si, že niektoré juhozápadné vzdialené chodby bane Budúcnosť siahajú až niekde sem. Obzor Stanislav je naozaj kúsok vedľa. Skúsim to nabudúce zamerať a zakresliť na povrchovú mapu.

Zopár foto zo štôlne :