Dvesto ročná baňa Ferdinand, nad Pezinkom

Už veľmi dlho ma iritovala Ferdinand štôlňa. Pamätám si, ako sme s otcom chodievali k "Hilárovi", a bola otvorená. Kúsok nižšie sme nakúkali do prepadnutého stropu Ferdinand dedičnej štôlne, ktorá stále odvádzala vodu a bolo vidieť zvrchu výdrevu.

Prepadlina na Ferdinand dedičnej je už skoro celá zasutená a voda ňou už dávno netečie. ( Pravdepodobne si našla cestu cez Budúcnosť štôlňu. ).

Už pred dvoma rokmi som si pozeral vstup, ale štval ma abštich (previs) na strope, ktorý bol tvorený zlepencami. Pri každom dotyku sa z neho uvoľňovali kamene.  Vtedy som videl, že vstupná časť je veľmi plytká, a nie je v pevnej hornine. Nepotrvá to dlho, a postupne to spadne.  

Tento previs ma štval

Dnes som sa vrátil na pešo aj z báglom. Hovorím si, že ak to chcem vidieť, tak čím skôr. Ak je teda nízko strop, treba si vykopať hlbší vstup. Dve hodiny kopania a fajčpauzy, a bolo to na parádu. Bez problémov som sa nasúkal dnu. Vstupná časť naozaj pomaly eroduje. Výdreva je skoro celá v suti.

V prvý moment to vyzeralo, že  sa nikam nedostanem.

Úvodná, zasutená časť

Ale ako som sa už niekoľko krát presvedčil, tak prvému pohľadu už neverím. Preliezol som zasutenú časť. Na konci som našiel dva otvory kam sa dá ísť. Rovno, alebo doľava.

Ak rovno, tak ba som musel po suti zliezť dole. A dole som videl že voda tečie niekam do diery. Kedže to tu nepoznám, tak neviem, ako to drží a nechcem riskovať.

Zvolil som ľavý otvor s tým, že veď uvidím. Zdalo sa mi, že síce idem po kameňoch, ale sú dajako naukladané. Vyliezol som teda asi 50 cm hore na tie kamene a chvíľku pozerám s veľkými očami. ( Nie, nič som si nedal )   

Otvoril sa mi pekný priestor s vydolovanou sieňou a drevenými rozperkami. Veľmi pekné. Urobil som nejaké fotky a zbehol som z kameňov dolu. 

Drevené rozpery vo Ferdinand štôlni

Ahá, už mi dobilo, tak to bola základka. Tu tiež zakladali vydolované priestory.  Dole vidím tú dieru, ktorej som sa chcel vyhnúť. Idem to pozrieť.  Dolu počujem tečúcu vodu. Hlboko to nie je. V tú chvíľu mi je jasné, že tu nie som naposledy. :-)

Toto je tá diera, čo som videl z opačnej strany

Otočil som sa a išiel som si prezrieť priestor ktorý bol podporený dvoma  kamennými stĺpmi. Po zemi je natečené stuhnuté bahno. Toto je jedine z Emil šachty. Často bolo vidieť na jej dne vodu a bahno.

Pekný priestor

Prešiel som do zadnej časti tejto siene, a videl som chodbu, smerujúcu niekam na severozápad.  Idem ju pozrieť.  Vidím, že je strieľaná, ale celkom úzka. Na stenách je vidieť, pokiaľ býva voda. Dnes, to ale bolo na vibramy. Ani gumáky som nevytiahol

Chodbou kamsi dozadu

Vydal som sa úzkou chodbou. Po pár metroch sa to rozdeľuje. Idem pozrieť pravú časť. Bolo to tu riadne cítiť sírou. Prišiel som na koniec. Tu som našiel ďalší vydobytý priestor, ale vyzeralo to, že aj dole je nejaká chodba. Pekne.  Naozaj sem ešte prídem.

Aj tu to smeruje niekde dole. Stráži to krokodýl

Otočil som sa a vrátil sa ku kríženiu. Pokračujem ľavou chodbou. Po pár metroch odbočka. V krížení zasa založená hornina.

Založená hornina v krížení. V pozadí zasa bahno.

zvislá žila

Idem pozrieť doprava tú odbočku. Vidím ako vyberali zvislú žilu. Zostala tu jedna rozpera. Vrátil som sa teda k základke a pokračoval ďalej.

Zasa vidím natečené bahno. V hlave si premietam povrchovú mapu. Áno, vlastne je tam hore ešte jeden “lievik”, pozostatok šachty, alebo vetracieho komínu.

Pohľad mi padol dolu a vidím časť lebky nejakého zvieratka. Tak toto sa sem dostalo určite cez ten “lievik”.  

Otočil som sa a pomaly som sa vrátil do priestoru na začiatku. Ešte raz si to tu poobzerám.

Pozerám na to natečené bahno a uvažujem, že ak by niekto na povrchu, liezol do tej jamy, a bolo by to riadne rozmočené, tak si viem predstaviť, ako sa sem prepadne. 

Človek, ktorý by sa sem prepadol, je bez svetla, v šoku z toho, čo sa mu stalo, asi nemá veľkú šancu nájsť cestu von. Aj keď je východ relatívne kúsok.

Urobím posledných pár záberov a poberám sa von. Vysúkal som sa z diery a obliala ma horúčava. Slnko už riadne vysoko.

Hneď siaham po rukasku a vyťahujem vodu. Chvíľku si len tak ležím na svahu a poťahujem cigu.

Potom pozriem na vykopané ústie a rozmýšľam. Je to blízko turistických chodníkov. Chodí okolo veľa ľudí. Ak toto zbadajú voľajaký fagani, tak ich to istotne bude lákať. Viem to podľa seba.

Nenechám to len tak otvorené. Beriem lopatu a znovu som zahádzal to, čo som si ráno vykopal.

Zbalil som si veci, a posadil sa. V hlave si preberám históriu tejto bane. Vlastnil ju Bratislavský lekárnik František Csida. Pyrit sa spracovával v neďalekej továrni na kyselinu sírovú na Cajle. Bola založená ako prvá v Uhorsku. Ťažilo sa tu od prelomu 18. a 19. storočia.  Posledné banské práce sa tu vykonávali v 50-tych rokoch 20. storočia.
Neviem, ale myslím si, že niektoré juhozápadné vzdialené chodby bane Budúcnosť siahajú až niekde sem. Obzor Stanislav je naozaj kúsok vedľa. Skúsim to nabudúce zamerať a zakresliť na povrchovú mapu.

Zopár foto zo štôlne :

Trojičná štôlňa v Modre

V zimnom čase som si doma čítal prácu Cambela (1959 ). Pri popise štôlní v lokalite Modra, Harmónia som si v hlave vybavoval, kde sú popisované štôlne. Teda okrem dvoch, kde som si nebol istý. A to konkrétne Štôlňa v doline nad mlynom a Trojičná štôlňa.

Cambel popisoval Štôlňu v doline nad mlynom takto :

Štôlňa sa nachádza na okraji kameňolomu v údolí Kamenného potoka. Teraz (1959 ) je zavalená. Haldy sú odnesené prívalmi vôd, alebo použité na výstavbu cesty. Počas vojny bola štôlňa otvorená a používala sa ako kryt. Je dlhá 40-50 m.

Tak som v jednu marcovú nedeľu kopol do vrtule a odviezol som sa do Harmónie. Auto som nechal práve pod popisovaným kameňolomom. Hodnú chvíľu som sa táral v okolí, ale nájsť aspoň náznak štôlne sa mi nepodarilo.

Dosť ma mýli aj priehrada v Harmónii, pretože tá bola vybudovaná neskôr. Po dvoch hodinách ma to prestáva baviť. Kukám do poznámok a chcem pokračovať v hľadaní Trojičnej štôlne. Po chvíľke túlania, som našiel ryhu, ktorá sa mi javí ako najpravdepodobnejšia.

Ryhou som prišiel až k miestu, kde mohlo byť ústie. Skusmo som vykopal malú sondu. Akonáhle som začul dunivý zvuk, tak som vedel, že to nebude ťažké. Podarilo sa mi otvoriť malý priechod, tak by som aspoň nakukol dnu.

Trojičná štôlňa, Modra - Harmónia

Vidím, že je dnu dosť vody, a ja zo sebou nemám na toto vybavenie.

Nechám to teraz tak, a o týždeň a sa sem vrátim aby som štôlňu prezrel a preskúmal.

O týždeň som späť aj z ľuďmi z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, ktorý spravujú Modranský banský náučný chodník.

Súkame sa do vybavenia a lezieme úzkym otvorom dnu. Vody je tradične najviac na začiatku. Dobre vyššie pása.

Chodba Trojičnej štôlne

Teraz sme v chodbe traja ľudia, a je tu plno. Škoda, že sa zvírila voda, mohli byť pekné zábery.

Pomali postupujeme chodbou. Hladina vody klesá, až prídeme k miestu, kde sa nám zdá, že chodba sa stočí o 90°. Keď sme nakukli “za roh” tak sme uvideli čelbu. Tu to končí.

Kúsok pred koncom

Som trochu plný rozpakov. Z Cambelovým popisom to dáko neštimuje.  Toto je tak 30 m nie 70, ako popisuje.

Ešte raz si prejdem chodbu a zmeriam si uhly a vzdialenosti.

Zberám sa von ....

Vyliezli sme von, a po nás tam idú členovia Klubu priateľov turistiky.  Chalani majú aj pásmo, tak som zvedavý, či moje krokovanie bude moc uletené.

Ani nie. Odchýlka je, 5% čo mne stačí.

Vonku ešte chvíľku debatujeme nad tým, že nám to nesedí z Cambelovým popisom.  Zhodneme sa na tom, že Trojičná štôlňa mala spodnú, strednú a vrchnú štôlňu. Cambel vychádzal z popisu obyvateľa Modry p. Šípka, ktorý tieto štôlne v roku 1936 otvoril.

To znamená, že nevieme s istotou povedať, ktorú z týchto troch sme preskúmali. Podľa lokality to ale skoro určite je jedna zo spomínaných chodieb Trojičnej štôlne.

Tomuto sa budeme aj naďalej venovať.

Chalani z KPT urobili videjko z merania štôlne

Mapka Trojičnej štôlne

Peter štôlňa na Gašparovej

Nedeľné ráno. Zobúdzam sa, otváram chroma, idem pozrieť výsledky volieb. Fuj !  Z úst mi idú škaredé slová. Aká to banda všivavá, sa nám dostala do parlamentu.  Nechcem na to myslieť. Zbalil som si vercajg a už si to fičím na Pezinskú babu. Auto nechávam na parkovisku a vydal som sa po červenej na Konské hlavy. Po chvíli v lese, hnev opadne, a som  zasa v pohode. 
Až kým…

No ďakujem štátnemu podniku, Lesy SR. Toto je paráda. Niekoľko cyklotrás, Štefánikova magistrála. Výstavná úprava terénu medzinárodnej európskej trasy E8. Tomuto hovorím citlivý prístup k ťažbe. Toto je super, aj pešiaci aj bajkeri toto máme radi. Zvyšuje to kreativitu a kondíciu.

Snažím sa ísť po kraji tohoto trasoviska, kde sa to páradne šmýka. nejako som sa došmýkal až na Konské hlavy. Tu som sa stočil doprava na zaniknutú zelenú turistickú značku. Na stromoch si všímam aj zošúchné označenie cyklotrasy, ktoré už asi neplatí.

Ako pomaly postupujem na Gašparovú, robím si malé prestávky na fotenie. Je tu ticho a nikde nikoho. Paráda.  Preto mi vylezú oči z jamiek, keď ma obieha chalanisko na bajku.

Prehodili sme pár slov, hovoril, že prejde kúsok po hrebeni a potom ďalej je perfektný trail do Perneku. To mi zasa dal chrobáka do lebene.

strelnica na Turečáku

Ani neviem ako, a stojím pod kótou Gašparová. Obieham západne kopec a zložil som sa na halde Peter štôlne.

Zasutené ústie Peter štôlne

Už som tu bol asi pred rokom a pol, a dnes sa chcem pozrieť dnu.  Najskôr to vyzeralo tak, že dnu to nepôjde, ale trošku kopania, a dá sa to…  

Otvor do Peter štôlne

Veľa pršalo a pôda je mokrá. Nechcem sa zasviniť, tak pre tento prípad, mám v batohu na to určené montérky. Prezliekam sa, a už sa súkam do otvoru.

úvodná časť Peter štôlne

Posvietim si do chodby, ktorá sa asi po 7 mich metroch stáča doprava. Hneď ma zaujalo zaujímavé zafarbenie stien. Nechcem sa hrať na gelóga, keď ním nie som, ale typujem, že to červené zafarbenie má na svedomí oxid železa - hematit.

Oxid železa  - Hematit

Fotím si chodbu, a posuniem sa ďalej, zvedavý, čo je za ohybom. Bum a tu je koniec. Ha. Vedel som, že to nebude veľké, ale toto ?

Peter štôlňa, koniec chodby

 O chvíľku mám prezreté všetko, vrátane salamandry, dvoch podkovárov, kastróla a starej kosti. bbbbb

Vysúkal som sa teda von, prezliekol sa, a hotujem odísť. Po ceste späť sa občas zatáram mimo chodník. Ako prekračujem vyvrátený kmeň stromu, pozerám, že má veľmo zaujímavý tvar.

Pobavilo. Ani neviem ako a som zasa na Konských hlavách.

Po ceste si opäť zanadávam, keď budem obchádzať zničenú cyklocestu, a po malej chvíľke som späť pri aute.

Lozorno - po trase železničky ku baniam

Skončený január. V horách by mal byť ešte sneh,

ale vôbec to tak nevyzerá. Tak som to využil na prechádzku nad Lozornom.  Nechal som auto pri priehrade nad obcou a vybral som sa po modrej cyklo značke. Pri bývalej horárni Rusniaky si obzerám pomník ruskému vojakovi.

Prechádzam okolo ranča Abeland, a o chvíľku som mimo obydlí. Ponoril som sa do ticha lesa a pomaly, zamyslene šliapem ku Lipníkom.

Ako si vykračujem po asfaltovej ceste, smerom k vodnej nádrži Lipníky, tak si všímam po ľavej strane  teleso lesnej železničky. Železnička 

fungovala od vzniku Československa. Jej prevádzku zastavila až hospodárska kríza v tridsiatich rokoch. 

Násyp lesnej železničky

Základ premostenia

Chvíľu si prezerám, základy premostenia potoka tesne pod vodnou nádržou Lipníky.  Celková dĺžka tejto železničky bola 11 km a viedla z Lozorna až na Prepadlé.

Tesne pred budovami na Lipníkoch opúšťam asfaltovú cestu, a vydal som sa vľavo, povedľa plota ranča smerom na východ. Popri plote som prišiel až k výraznej halde štôlne Lipníky. Tmavý materiál na halde je rovnaký ako na haldách pri Červenom domčeku. Tak ako nad Stupavou, aj tu sa dobývala mangánová ruda v mariánskych bridliciach.

Halda štôlne Lipníky

Halda štôlne Lipníky

Zavalené, zasutené ústie

Celkom slušná veľkosť haldy indikuje že banské dielo nebolo úplne bezvýznamné. Ústie je zasutené a zavalené. Vyššie ústia je viditeľný pokles terénu, tak je predpoklad, že chodba je zavalená.

Nad štôlňou je vo svahu vidieť zopár píng. Podľa mapy, po pár metrov severovýchodne narazím na žltú turistickú značku. Pokračujem teda po turistickej trase smerom späť k Lozornu.

Trasa vedie severo-severozápadne ale po pár metroch sa prudko stočí smerom na východ.

Cestička pomaly stúpa a po pár metroch som zbadal celkom hlbokú pingu. priemer asi 8 metrov, hĺbka asi 3 metre. Chvíľu si to tu fotím. 

Pinga

konármi zatarasený otvor

Na jednom z násypov okolo pingy, je zopár “podozrivo” uložených konárov. Idem to prezrieť. Je to zakrytá diera. Dosť hlboká diera. Klesá to pod uhlom 45°.

pohľad do diery

Pozerám do mapy, podľa nej som vzdušnou čiarou asi 400 metrov od ústia štôlne Lipníky. Aj smer sedí na smer úvodnej ryhy. No špekulovať teraz nemá význam. Nechám to tak a pokračujem ďalej žltou značkou.

Žltá značka po chvíli vybočí z lesnej cesty a malým oblúčikom nás zavedie na vrch skala. Je tu pekne upravené posedenie.

vrch Skala

Tu som čo, to zbaštil, a zbehol som späť na lesnú cestu. Pod skalou na čistinke nachádzam pozostatky múrov starej horárne skala. Prezrel som si zbytky múrov a priľahlý sad. 

Od horárne som opustil žltú značku a pokračoval som krížom cez les severo-severozápadne. Terén pozvoľne klesá. Tak asi o pol kilometra ďalej vidím hladu štôlne Skala, ako na dlani.

Halda štôlne Skala

Zasa rovnaký materiál ako pred tým. Vybehol som na haldu, a pozerám sa na spálenisko. To vyzerá na pokus o trampský zrub ?  Ale miesto je to dobré. Pekne odľahlé a pritom nie veľmi ďaleko.

Spálenisko na halde

Pripravené na opekačku

Otočil som sa späť a ústie je zavalené. Vybehol so do svahu nad ústie. vo svahu sú vidieť pingy.  Pri jednej z nich sú zabudnuté peterky. Žeby to malo byť kúrenie v tom zničenom trampskom zrube ?

Neviem, ale zdvihol sa vietor, cítim studený, vlhký vzduch. Nemám chuť tu zmoknúť, tak rozbaľujem mapu a hľadám najkratšiu cestu k autu. Pozerám, že ak pôjdem dolu Čertovým jarkom, dostanem sa k asfaltovej ceste, ktorou som ráno prišiel.

Trochu si švihnem a o kilometer som na asfaltke. Odtiaľto je to kúsok. Už si nevykračujem, ako ráno ale pekne švihám. O tri kilometre som pri aute.

A dobre som urobil. Len čo som sadol do auta, rozpršalo sa. Tak som spokojný. Pohodová vychádzka, dobrá na prečistenie hlavy..