Peter štôlňa na Gašparovej

Nedeľné ráno. Zobúdzam sa, otváram chroma, idem pozrieť výsledky volieb. Fuj !  Z úst mi idú škaredé slová. Aká to banda všivavá, sa nám dostala do parlamentu.  Nechcem na to myslieť. Zbalil som si vercajg a už si to fičím na Pezinskú babu. Auto nechávam na parkovisku a vydal som sa po červenej na Konské hlavy. Po chvíli v lese, hnev opadne, a som  zasa v pohode. 
Až kým…

No ďakujem štátnemu podniku, Lesy SR. Toto je paráda. Niekoľko cyklotrás, Štefánikova magistrála. Výstavná úprava terénu medzinárodnej európskej trasy E8. Tomuto hovorím citlivý prístup k ťažbe. Toto je super, aj pešiaci aj bajkeri toto máme radi. Zvyšuje to kreativitu a kondíciu.

Snažím sa ísť po kraji tohoto trasoviska, kde sa to páradne šmýka. nejako som sa došmýkal až na Konské hlavy. Tu som sa stočil doprava na zaniknutú zelenú turistickú značku. Na stromoch si všímam aj zošúchné označenie cyklotrasy, ktoré už asi neplatí.

Ako pomaly postupujem na Gašparovú, robím si malé prestávky na fotenie. Je tu ticho a nikde nikoho. Paráda.  Preto mi vylezú oči z jamiek, keď ma obieha chalanisko na bajku.

Prehodili sme pár slov, hovoril, že prejde kúsok po hrebeni a potom ďalej je perfektný trail do Perneku. To mi zasa dal chrobáka do lebene.

strelnica na Turečáku

Ani neviem ako, a stojím pod kótou Gašparová. Obieham západne kopec a zložil som sa na halde Peter štôlne.

Zasutené ústie Peter štôlne

Už som tu bol asi pred rokom a pol, a dnes sa chcem pozrieť dnu.  Najskôr to vyzeralo tak, že dnu to nepôjde, ale trošku kopania, a dá sa to…  

Otvor do Peter štôlne

Veľa pršalo a pôda je mokrá. Nechcem sa zasviniť, tak pre tento prípad, mám v batohu na to určené montérky. Prezliekam sa, a už sa súkam do otvoru.

úvodná časť Peter štôlne

Posvietim si do chodby, ktorá sa asi po 7 mich metroch stáča doprava. Hneď ma zaujalo zaujímavé zafarbenie stien. Nechcem sa hrať na gelóga, keď ním nie som, ale typujem, že to červené zafarbenie má na svedomí oxid železa - hematit.

Oxid železa  - Hematit

Fotím si chodbu, a posuniem sa ďalej, zvedavý, čo je za ohybom. Bum a tu je koniec. Ha. Vedel som, že to nebude veľké, ale toto ?

Peter štôlňa, koniec chodby

 O chvíľku mám prezreté všetko, vrátane salamandry, dvoch podkovárov, kastróla a starej kosti. bbbbb

Vysúkal som sa teda von, prezliekol sa, a hotujem odísť. Po ceste späť sa občas zatáram mimo chodník. Ako prekračujem vyvrátený kmeň stromu, pozerám, že má veľmo zaujímavý tvar.

Pobavilo. Ani neviem ako a som zasa na Konských hlavách.

Po ceste si opäť zanadávam, keď budem obchádzať zničenú cyklocestu, a po malej chvíľke som späť pri aute.

Lozorno - po trase železničky ku baniam

Skončený január. V horách by mal byť ešte sneh,

ale vôbec to tak nevyzerá. Tak som to využil na prechádzku nad Lozornom.  Nechal som auto pri priehrade nad obcou a vybral som sa po modrej cyklo značke. Pri bývalej horárni Rusniaky si obzerám pomník ruskému vojakovi.

Prechádzam okolo ranča Abeland, a o chvíľku som mimo obydlí. Ponoril som sa do ticha lesa a pomaly, zamyslene šliapem ku Lipníkom.

Ako si vykračujem po asfaltovej ceste, smerom k vodnej nádrži Lipníky, tak si všímam po ľavej strane  teleso lesnej železničky. Železnička 

fungovala od vzniku Československa. Jej prevádzku zastavila až hospodárska kríza v tridsiatich rokoch. 

Násyp lesnej železničky

Základ premostenia

Chvíľu si prezerám, základy premostenia potoka tesne pod vodnou nádržou Lipníky.  Celková dĺžka tejto železničky bola 11 km a viedla z Lozorna až na Prepadlé.

Tesne pred budovami na Lipníkoch opúšťam asfaltovú cestu, a vydal som sa vľavo, povedľa plota ranča smerom na východ. Popri plote som prišiel až k výraznej halde štôlne Lipníky. Tmavý materiál na halde je rovnaký ako na haldách pri Červenom domčeku. Tak ako nad Stupavou, aj tu sa dobývala mangánová ruda v mariánskych bridliciach.

Halda štôlne Lipníky

Halda štôlne Lipníky

Zavalené, zasutené ústie

Celkom slušná veľkosť haldy indikuje že banské dielo nebolo úplne bezvýznamné. Ústie je zasutené a zavalené. Vyššie ústia je viditeľný pokles terénu, tak je predpoklad, že chodba je zavalená.

Nad štôlňou je vo svahu vidieť zopár píng. Podľa mapy, po pár metrov severovýchodne narazím na žltú turistickú značku. Pokračujem teda po turistickej trase smerom späť k Lozornu.

Trasa vedie severo-severozápadne ale po pár metroch sa prudko stočí smerom na východ.

Cestička pomaly stúpa a po pár metroch som zbadal celkom hlbokú pingu. priemer asi 8 metrov, hĺbka asi 3 metre. Chvíľu si to tu fotím. 

Pinga

konármi zatarasený otvor

Na jednom z násypov okolo pingy, je zopár “podozrivo” uložených konárov. Idem to prezrieť. Je to zakrytá diera. Dosť hlboká diera. Klesá to pod uhlom 45°.

pohľad do diery

Pozerám do mapy, podľa nej som vzdušnou čiarou asi 400 metrov od ústia štôlne Lipníky. Aj smer sedí na smer úvodnej ryhy. No špekulovať teraz nemá význam. Nechám to tak a pokračujem ďalej žltou značkou.

Žltá značka po chvíli vybočí z lesnej cesty a malým oblúčikom nás zavedie na vrch skala. Je tu pekne upravené posedenie.

vrch Skala

Tu som čo, to zbaštil, a zbehol som späť na lesnú cestu. Pod skalou na čistinke nachádzam pozostatky múrov starej horárne skala. Prezrel som si zbytky múrov a priľahlý sad. 

Od horárne som opustil žltú značku a pokračoval som krížom cez les severo-severozápadne. Terén pozvoľne klesá. Tak asi o pol kilometra ďalej vidím hladu štôlne Skala, ako na dlani.

Halda štôlne Skala

Zasa rovnaký materiál ako pred tým. Vybehol som na haldu, a pozerám sa na spálenisko. To vyzerá na pokus o trampský zrub ?  Ale miesto je to dobré. Pekne odľahlé a pritom nie veľmi ďaleko.

Spálenisko na halde

Pripravené na opekačku

Otočil som sa späť a ústie je zavalené. Vybehol so do svahu nad ústie. vo svahu sú vidieť pingy.  Pri jednej z nich sú zabudnuté peterky. Žeby to malo byť kúrenie v tom zničenom trampskom zrube ?

Neviem, ale zdvihol sa vietor, cítim studený, vlhký vzduch. Nemám chuť tu zmoknúť, tak rozbaľujem mapu a hľadám najkratšiu cestu k autu. Pozerám, že ak pôjdem dolu Čertovým jarkom, dostanem sa k asfaltovej ceste, ktorou som ráno prišiel.

Trochu si švihnem a o kilometer som na asfaltke. Odtiaľto je to kúsok. Už si nevykračujem, ako ráno ale pekne švihám. O tri kilometre som pri aute.

A dobre som urobil. Len čo som sadol do auta, rozpršalo sa. Tak som spokojný. Pohodová vychádzka, dobrá na prečistenie hlavy..

Prieskumná štôlňa Budúcnosť

Konečne. Podarilo sa mi zohnať identický starý harddisk, ako ten čo mám, s poškodenou elektronikou. Hurá, hurá hovorím si, vymením dosku a stiahnem si veci, čo tam mám.

Dosku som vymenil, celý vytešený, keď som si uvedomil, že ten starý IDE disk až akosi nemám kam zapojiť. Nemám PC s IDE rozhraním. No, tak som ešte kúpil USB / IDE / SATA  konvertor.

Do čerta, tomuto som sa mohol vyhnúť, keby som poriadne zálohoval. Nie len systémom - veď potom.

Pripojil som disk ku konvertoru, konvertor som strčil do USB portu a čakal. Heuréka. Disk sa roztočil a po chvíli mi systém ohlásil že spoznal nový disk…

Nielen že ho spoznal, ale aj ho vidí. Juchú. Ani to neprehrabávam, čo tam je, ale hneď dávam kopírovať, aby so to chlapec nerozmyslel.

Nechám ho teda na pokoji, nech si kopíruje. Po skopírovaní sa prehrabujem v tom, čo tam je. Už si ani nepamätám. Ale potešilo ma, že som vyhrabal fotky zo štôlne Budúcnosť.

Portál štôlne Budúcnosť - dnes už je riadne upravený.

Štôlňa Budúcnosť je najnižšie situovanou prieskumnou štôlňou. (245 m. n.m. ) V 80-tych rokoch 20 storočia bolo nutné preskúmať juhovýchodné pokračovanie ložiska.

Vzhľadom na pozitívne výsledky prieskumu v druhej polovici 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov nadviazali ďalší prieskum, ktoré riešil ďalšie pokračovanie ložiska JV smerom (štôlňa Sirková)

Tak sa teda vydáme do hlbín štôlne Budúcnosť. Pokúsim sa spomenúť si pri jednotlivých fotografiách kde a ako vznikli.Už je to nejaký ten čas…

Vchádzam do chodby, ktorá sa hneď po 5tich metroch stáča na juhozápad. Chodba vedie stále rovno priamo ku predpokladanej žile.

Asi po 200 metroch je do ľava razená chodba, smerujúca skoro na juh smerom k Ferdinand Karolína ložisku. chodba je plná naplaveného bahna.

Chodba plná blata

Nechcem sa tade plahočiť. vrátil som sa do hlavnej chodby. Chodba má viaceré úseky dvojkoľajnej trate. Skúsil som prepnúť výhybku a napodiv ide celkom ľahko. Čakal som, že to bude “kusnuté”.

Dvojkoľajná trať

Som stále v hlavnej chodbe a mám možnosť ísť vľavo smerom na juh, alebo vpravo, kde to smeruje ku Pyritovej štôlni. Vybral som sa vpravo.

výstuže

V chodbe sú ešte uložené betónové výstuže. V pravidelných intervaloch sú z chodby razené krátke prekopy. 

Prišiel som až ku závalu. Vyzerá to zbortený komín do Pyritky. Ako memento trčí iba teleso sýpu

deštrukcia komína

Vrátil som sa teda späť do hlavnej chodby a vydávam sa preskúmať chodby smerujúce na juhozápad.

Labyrint chodieb

To narážam na labyrint chodieb a prekopov. Niektoré boli ešte počas prác uzatvorené, niekde boli odstránené hajcmany.

časť chodby bez hajcmanov

Spod závalu trčí časť vozíka

Ako si tak mašírujem, v jednej z krížení chodieb som našiel lyžicový nakladač. Chvíľu okolo neho poskakujem a snažím sa nájsť čo najlepší uhol na dobrú fotku.

Je to lyžicový nakladač NL 12V s pneumatickým pohonom. Je to kópia amerického stroja Rocker Shovel 12B firmy Eimco. Vyrábala sa aj verzia NL12E s elektrickým pohonom.

No nič, poberám sa tárať ďalej. V tejto časti som nekoľkokrát naďabil na sýp a komín. Smeruje to hore do Stanislav obzoru.

Kukám dohora, ale odtiaľto sa mi hore driapať sa nechce. Nechávam to tak, a ešte sa tu chvíľku motám.

Táral som so sa tu celkom dosť dlho a nie všetko si už pamätám.

Tak sa poberám von. Vrátil som sa k hlavnej chodbe a ešte som sa na chvíľu pristavil pri tlakovej nádobe.

Tlaková nádoba

Odtiaľto už vidím svetlo prenikajúce z ústia. Idem pomaly von.

Ešte zopár fotiek, ktoré si už nepamätám, kde v bani som ich fotil...

Toto by mal byť komín K - 44 do Pyritovej

 

Budúcnosť - mapka