Modra - Harmónia I.

V sobotu sa konečne vyčasilo, a mne skrsol v hlave nápad pozrieť sa do Harmónie.  Aby som videl toho viac, rozhodol som sa začať na Zochovej chate. 

O 9:00 ráno tu vystupujem z autobusu a vydal som sa po červenej turistickej značke smerom na Veľkú Homolu.

Tesne pred posledným stúpaním na Homolu to ale strihnem doľava žltou turistickou značkou. Prešiel som iba pár metrov, keď som uvidel skalný útvar pri ktorom som to stočil vpravo do doliny.

Chcel som prejsť cestičkou cez rúbanisko, ale počujem že tam pracujú lesníci, tak sa im oblúkom vyhnem. Nemám náladu na otázky.

Zbehol som do doliny, s tým, že v týchto miestach by mala byť štôlňa Glassgrün, kde sa ťažila surovina na sklo. Napovedá tomu aj názov vrchu, pod ktorým by mala byť štôlňa -

Sklenný vrch. Na nových mapách som tento názov nevidel, ale na starej Topo mape z roku 1955 je označený týmto menom.

Motal som sa v po okolí asi hodinu, ale nájsť ústie sa mi nepodarilo. 

Našiel som iba zbytky niečoho, čo by mohlo byť haldou a náznaky povrchových dobývok. No nie vždy sa zadarí, stopy pravdepodobne zavial čas.

Chvíľu som zostal vegetiť na machovej čistinke. A že tu bolo príjemne, ani sa mi odtiaľ nechcelo.

Po oddychu som sa zdvihol a vyšliapal som do kopca smerom na Malú Homolu.


V polovici som sa stočil na juhovýchod a po lesnej cestične som si to štrádoval smerom k Peprovcu.

Len čo som uvidel skaly na Peprovci, otočil som sa západne od nich.

Tam by mala byť niekde železná štôlňa. Prehľadal som terén v širšom okolí, ale 

výsledok žiaden.

Úvodná ryha štôlne Kristián

Trochu sklamaný, som to tu vzdal, a vrátil som sa na vrch Peprovec. Z neho som zbehol dolu na chodník so žltou turistickou značkou. 
Už ako som zostupoval, všimol som si úvodnú ryhu štôlne Kristián.

Ústie bolo zatarasené konármi a zapadané lístím. Odhádzal som konáre, a odhrabal lístie.

Ukázal sa mi malý otvor, ktorým bolo vidieť, že štôlňa je po strop zatopená.

Malý otvor do štôlne Kristián

To by chcelo veľa práce, aby sa to uvoľnilo. Pozrel som si ešte haldu tejto štôlne a otočil to po žltej značne smerom ku Zámčisku.

Na chodníku pod Peprovcom som si oddýchol pri takto vyzdobenom mieste.

Pokračujem po žltej značke smer Zámčisko.

Skončil som na križovatke modrej a žltej turistickej značke. Modrá značka pokračuje hore na Zámčisko, ale ja zostávam tu.

Pod malým skalným útvarom  je otvorené ústie bezmennej štôlne. Teda bezmennej ako bezmennej. 

Na starej katastrálnej mape Modry z roku 1851, je na tomto mieste vyznačená štôlňa "Panna Mária Pomocná".

Vstupný otvor do štôlne pod Zámčiskom

Podľa mojich znalostí, sa tu pokúšali nájsť zlatonosné zarudnenie. Štôlňa je 

turistickej verejnosti známa, pretože leží na frekventovanom turistickom chodníku.

Vstup do bane je pod skalným útvarom. Na začiatku trošku malý na výšku, ale neskôr sa zväčší. Prvých 10 m je vo vnútri nafúkané lístie. Po 10 m prichádzam k malej šachte,  kde sa dá vytušiť zatopený nižší otvor. Ponad šachtu už niekto uložil brvná, takže sa dá po nich pohodlne prejsť.

Pohľad do šachty 

Naľavo od malej šachty je krátka postranná chodba kde ešte zimuje malá kolónia Podkovárov malých ( Rhinolophus hipposideros ). V celej bani som ich narátal asi 20.

Podkovár malý ( Rhinolophus hipposideros )

Pokračujem hlavnou chodbou. Po 50 metroch nachádzam na pravej strane malú sieň, z jazierkom. Jazierko má hĺbku tak 30 cm, a dno je pevné. ( Chceli tu dávny baníci kopať vertikálnu šachtu ? )  

V postranných výklenkoch hlavnej chodby si všímam aj dnes prítomné stopy po ručnom kresaní chodieb.

Chodba pokračuje približne severným smerom na pri konci je mierne zatopená na ďalší postup sú potrebné gumáky.

Tesne pred koncom chodby nájdem ešte jednu postrannú, ktorá sa 2 krát lomí a celkovú dĺžku má 10m.

Hlavná chodba štôlne pod Zámčiskom

štôlňa pod Zámčiskom

Baňa nie je veľmi rozsiahla, ale krásne ukáže spôsob práce baníkov, keď v tvrdej hornine ručne sekali úzke chodby, Počas celého pobytu v bane som sa snažil byť maximálne po tichu a zbytočne nesvietiť na zimujúcich netopierov.

Po prezretí štôlne som vyšiel von, a usúdil som, že po zmene času na letný je 

dlhšie vonku svetlo tak stihnem prebehnúť na lokalitu Piesočné.

Mohol som vystúpať na Zámčisko a prejsť cez les, ale rozhodol som sa, že pôjdem dolu do Harmónie, kde sa napojím na červenú značku smerom na Zochovu chatu.

Prešiel som kúsok po červenej značke nad posledné chaty a som v lokalite Piesočné.

Hneď z chodníka vidím otvorené ústie jednej z bezmenných štôlní. Nakukol som dnu, ale je beznádejne zavalená.
V tejto oblasti bolo viacero štôlní, ale do dnešných čias zostala prístupná iba Dvojitá štôlňa na Kočištane.

Viem, že štôlňa by mala byť vytesaná do skalného masívu hneď vedľa malého povrchového lomu. Na mape je povrchový lom zaznačený, tak idem na istotu.

Lom je vidieť z diaľky, ale som ho obišiel, lebo hľadám chod do štôlne. Vchod je vysekaný v skale. 

Vchod do Dvojitej štôlni na Kočištane

Štôlňa je relatívne malá, ale veľmi zaujímavá. Na rozbočke chodieb je šachta, cez ktorú v roku 2014 ľudia z OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, položili premostenie so zábradlím.

Premostenie nad šachtou v Dvojitej štôlni

Celková dĺžka chodieb je asi 40 m. našiel som tu ešte zimujúce netopiere. Malých Podkovárov asi 5, a tento jeden kus Netopier obyčajný ( myotis myotis ). 

Divné, že ešte spí, už by mal byť vonku.
Nechám ho teda chrápať, a idem si zobrať veci na zameranie.

Počas zameriavania porobím nejakú fotodokumentáciu.

Typický lichobežníkový tvar ručne kresanej chodby

Ľavostranná chodba

Motám sa po bani a pozerám, že je už po 18 tej. Najvyšší čas to zabaliť. Chcel som ešte zbehnúť do neďalekej Bartolomej štôlne, ale nevadí, tú pozriem nabudúce.

Pokračovanie tu

Šimon Prekop, Kolársky vrch

   Je sobota a predpovede počasia sľubujú nádherný deň. Aj keď som nachladnutý a zahlienený, doma nevydržím. O 10:00 mám v Bratislave stretnutie z chalanmi, ktorý sa zaujímajú industriálne pamiatky a tiež montanistiku a práve spúšťajú projekt Čierne diery. Po vcelku pohodovom stretnutí sme sa dohodli na spolupráci a ja som sa vrátil späť do Pezinka.
   Mal som v pláne viacero menších prieskumov povrchu a vyhľadania prejavov baníckej činnosti.
   Ale pre istotu som do kufra auta hodil aj kompletnú výstroj, keby náhodou...

  Ako prvé som som si vyšiel na veľkú haldu štôlne Šimon Prekop. Minulý rok na jeseň, keď som sa motal po okolí, som stúpil na konár, ktorý sa zlomil a noha mi vhupla do prázdna. Vtedy som to nechal tak, ale dnes to chcem preskúmať.

   Vyšliapal som na vrch haldy a začal som odstraňovať konáre a popadané listy. Po chvíľke bol vidieť otvor do štôlne.

Vstupný otvor do Šimon Prekop

Chvíľu tam postávam a špekulujem. Odhadom na dno štôlne je to takých 5 výškových metrov. Prvé 2 metre sú kolmo dolu a potom nevidím. Rozmýšľam, ako tam bezpečne vojsť a hlavne bezpečne vyliezť.

Je to veľmi úzke. Pri výstupe von sa nebudem môcť zaprieť do horniny, pretože je zvetraná a pri tlaku sa odvaľuje.

Rozhodol som sa ísť dnu, ale budem sa istiť lanom. Vyhliadol som si pevný strom a uviazal lano. Nasúkal som sa do sedacieho úväzu, vybral som si prilbu a baterky.

Najskôr som si spustil na lane dolu ruksak, kde som mal ďalšie vybavenie pre každý prípad. Pripol som si zlaňovaciu brzdu a začal som pomaly klesať do otvoru. Tu som pochopil, prečo má jaskyniarska brzda inú konštrukciu. Zišla by sa.
 
Je to naozaj úzke. Páni, ktorý majú viac sily v páse tu nemajú šancu. Naozaj po 2 metroch nahmatám nohami suť, ktorá sa sype dnu. Ďalej to klesá po suti v 45° uhle. Aby som mohol pokračovať v šikmej časti, potrebujem sa dostať pod strop štôlne. Musím trochu stiahnuť brucho ale ide to.

Akonáhle som pod stropom, otvoril sa mi priestor chodby. Zišiel som po zosunutej suti až na dno štôlne, kde som sa odopol z lana.

Pomaly sa rozhliadam a svietim do štôlne. Od lúča baterky zasvietia v tme dve oči.

Zapnem si veľké svetlo na prilbe, a vidím, že je to nejaké malé zvieratko vo veľkosti mačky. Neviem určiť, čo to je, lebo to okamžite upaľuje ďalej do útrob štôlne. Pokúšam sa tam dosvietiť a matne vidím, že to vyliezlo niekam na výdrevu.

Nechal som to tak, ale aspoň mám istotu, že je tu dobrý a dýchateľný vzduch.  ( Neskôr, podľa popisu, to kamarát určil na Plcha lesného. Ďakujem Maroš. )

Ako už názov napovedá, je to prekop, čiže nečakám žiadne bočné chodby. Na začiatku je na zemi veľa hnijúcej výdrevy

Hnijúca výdreva

 Opatrne prechádzam výdrevu a sledujem v akom stave je hornina nado mnou. Vyzerá to dobre, žiadne odvaly.

Chodba Šimon Prekop

Ako idem ďalej uvedomujem si, že na zemi sú diery po vytrhaných podvaloch.

Prichádzam na koniec chodby a vidím na strope zbytky bezpečnostnej siete.

Bezpečnostná sieť

Detail na sieť.

Pokúšam sa odhadnúť, kde sa nachádzam. Podľa prejdenej vzdialenosti predpokladám, že som niekde pod antimónovým lomom.




Zával je v časti kde sú ešte výstuže.

Zával 

Tu sa otočím a po ceste späť si nafotím nejaké detaily, ktoré ma zaujali:

Prišiel som až k východu, a hovorím si, že v pohode vyleziem von. Začal som sa štverať po zosunutej suti smerom ku stropu štôlne. No zakaždým, keď sa nohami zapriem, tak sa suť zosunie a ja s ňou.

Ešte že som sa zaistil lanom. Pridržujem sa lana, a ťahám sa nahor. Už som pod stropom a natlačím sa popod strop k výstupnému otvoru. Strop mám na chrbte a prsia vo vertikálnom otvore. Vtedy si uvedomím, že neohnem chrbát opačne, aby som vliezol do otvoru.

Hundrajúc sa pokúšam otočiť, tak, aby som mal strop štôlne na hrudi. V tom úzkom otvore je to fakt problém. Ak by som mal pár kíl viac, tak to tu zaštupľujem.

Nejako sa mi podarí otočiť sa a priťahujúc sa lanom vliezam do vertikálneho otvoru. Chcel som sa zaprieť nohami o horninu v strope, ale tá sa odvaľuje.

No nič, budem to musieť vyšplhať na lane. No ale to by som sa potreboval zasa sa otočiť naspäť. Supím a snažím sa otočiť. Nejako to nejde, a niekoľko krát som tresol prilbou o horninu. ( Ak by som ju nemal, tak si rozrazím hlavu) .

Pomáham si šťavnatými, neslušnými slovami, až sa mi to podarí. Celý čas a jednou rukou držím lana, pretože ak by som sa pustil, tak sa zosuniem späť.

Dosť ťažko sa mi dýcha, pretože mám zapchatý nos.  Chvíľu sa vydýcham a potom šplhám ďalej. To 10 mm lano sa mi fakt zle drží. Uvedomil som si, ako by mi dobre padlo mať tu Jumar ( blokant pre výstup na lane ) aj s nášľapnou slučkou.

Zdá sa mi, že tu trčím už dosť dlho tak som sa nahneval a tie posledné 2 metre som sa vyhupol so zaťatými zubami.

Keď som sa dostal von, dokázal som iba si ľahnúť na chrbát, a chvíľu oddychovať. Telo ma núti hyperventilovať, tak som sa prinútil pomaly a zhlboka dýchať. Po chvíľke som ready, a lanom som vytiahol ruksak zo štôlne.

Zbalil som lano a ostatnú výstroj, a špekuloval som čo s tým otvorom. Po zážitku s výstupom by som bol naozaj nerád, ak by tam niekto spadol.

Z neďalekého rúbaniska po polome som si dotiahol dva hrubé kmene, ktoré som uložil cez otvor. Otestoval som či to unesie moju váhu a poskákal som po nich. Je to dobré. Menšie diery som upchal konármi a celý výtvor som zasypal starým lístím, aby to nebolo vidieť.

Robím to kvôli tomu, že by som bol naozaj nerád, aby sa tam pokúsil liezť niekto bez skúseností len z popudu, hurá, poďme do bane.

Pomaly idem späť k autu a zisťujem, že ostatné veci, čo som chcel dnes ešte pozrieť už nestihnem. Nič to, vrátil som sa domov a ešte ďalšie tri hodiny som čistil lano a ostatnú výstroj.

Som dosť unavený, ale maximálne spokojný.

Znovu upozorňujem, že pohyb v starých banských dielach je extrémne nebezpečný !! Ak chce človek bez skúseností navštíviť staré banské dielo, mal by si vo svojom okolí vyhľadať skúseného sprievodcu.

Pezinok - Horný Augustín

Keď som bol v v lete 2014 pri ústí Horného Augustína, zdalo sa mi, že je beznádejne zavalené. No, ale v januári 2015 ma Milan Kudelas vyviedol z omylu. 

Od vtedy som sa nevedel dočkať, kedy sa tam pôjdem pozrieť. Ako na potvoru nasypalo kopu snehu, tak som musel čakať. Prišiel ale krásny slnečný víkend, a tak som v sobotu po obede vybehol. 
V lese bolo ešte tak 30-40 cm snehu, ale to mi vôbec nevadilo.

Halda Horný Augustín

Len čo som prišiel k ústiu, nachádzam malý vstupný otvor, ktorý Milan prekopal a zatarasil konármi.

Zatarasený vstupný otvor

Odložil som nabok konáre, prezliekol som si staré montérky, dal gumáky, prilbu, vzal rezervné svetlo a nasúkal sa dnu.

Vstup do štôlne Horný Augustín

Bol som prekvapený, že je tu relatívne sucho. Podľa vonku topiaceho sa snehu, som usudzoval, že bude plná vody.

Začal som nasledovať koľajnice. Pribudlo trošku limonitového blata, ale nič hrozné.

Koľajnice 

 Niekto tu nechal petrolejku. Fotím si ju, keď si uvedomím, že niekde vpredu počujem zlovestný hukot vody. Pokračujem ďalej, ale prepol som si ručné svetlo na dlhší lúč. Idem opatrne, pretože chodba sa niekoľko krát zatočí a hukot vody silnie.

Dlhý lúč ručnej baterky mi osvetlí zabudnutý banský vozík.

banský vozík

Naľavo od vozíka odbočuje z hlavnej chodby krátka chodbička, na ktorej konci je šachta do spodného obzoru.  Všetka banská voda z vyššie položenej časti bane z hukotom steká do tejto šachty.

banská voda tečie do šachty

Na dno nevidím, nechcem ísť blízko, lebo neviem, či nie je okraj od vody podomletý.  Teraz si nadávam, že som si nevzal malú kameru a lano. 

Mohol som ju spustiť dolu. Nevadí, možno nabudúce.  Natiahol som aspoň ruku z foťákom a na "blind" cvakol záber.

Pohľad do šachty

Vrátil som sa k vozíku a po koľajniciach som pokračoval ďalej. To bolo už vody tak, ako som očakával, a aj dosť limonitového blata.  Aby som sa nezabáral do blata, našľapoval som po pražcoch.

Limonitové blato

Som prekvapený, ako je baňa rozsiahla. Má dosť veľa bočných chodieb. Niektoré končia po pár metroch, iné pokračujú ďalej. Ja som chcel ísť po koľajniciach čo najďalej. Videl som prvé kvaple.

Kvaple 

Čím idem hlbšie do bane, tým viac je vody. Voda nie že kvapká z vrchu, ale priamo prší. Začínam mať mokré plecia a chrbát.

cikajúci kvapeľ

Na niektorých miestach sú zbytky odvodňovacieho potrubia.

Odvodňovacie potrubie

Konečne som prišiel k miestu, na ktoré sa teším. Poznám ho iba z fotiek.
Ľavostranná bočná chodba vytvára takéto naplaveniny. Také Malokarpatské Plitvické jazerá:

A pár metrov ďalej hlavnú chodbu zastiera závoj tenulinkých kvapľov :

Kvapľový závoj

Opatrne ho podliezam, aby som z tej nádhery nič neodlomil. Urobím záber z opačnej strany :

Ešte záber do bočnej chodby. Som tu už dlhšie, tak som tu nadýchal...

Jedna z bočných chodieb.

Idem po koľajisku ďalej a prichádzam ku križovatke. 

Pokračujem rovno. Niekto tu nechal plechové vedro a odlomené kladivo. 

Ďalej nachádzam výdrevu, z ktorej visia zbytky celuloidového pásu. 

Síce nerozumiem kto a prečo, ale nezdržujem sa a idem ďalej.  

Prešiel som pár metrov a vidím malý ľavostranný výklenok so zaujímavými naplaveninami.

Výklenok na ľavej strane

Po pár metroch koľajnice končia a chodba pokračuje ďalej. Tu som sa zastavil, pretože ďalej je polámaná výdreva a malé závaly.

Polámaná výdreva a závaly v chodbe

Chvíľu uvažujem, či pokračovať ďalej, ale vzdávam to. Som tu sám, nemám žiadneho "parťáka". Ak by sa tam niečo stalo, nemá mi kto pomôcť.

Urobím teda čelom vzad a vydám sa na cestu späť. Je to jednoduché. Stále po koľajniciach :-)

Cestou späť som si uvedomil, ako ďaleko som vošiel. Som naštvaný, lebo som zabudol rátať kroky, aby som vedel odhadnúť dĺžku chodby.

Niektoré zdroje uvádzajú dĺžku cca 400 m. Ale mám pocit, že to bude viac.
Vykračujem si späť, znova počujem hukot vody, a z tmy sa ako prízrak vynára banský vozík.


O chvíľu som vonku. Posledný ohyb chodby a vidím východ von.

Východ zo štôlne Horný Augustín

 Ako som prišiel k otvoru, všimol som si hrdzavú maxi olejničku ?

Vysúkal som sa von. Zemina, ktorou je zavalené ústie, je od topiaceho sa snehu mokrá. Celý som zamazaný od blata. Ešte, že je tu potok. Tak sa očistím vo vode. Je sakra ľadová. Zbalím si špinavé montérky, vyzujem gumáky a konečne si dám jednu "zdravotnú".  

Paráda. Presne toto som po nútenej zimnej prestávke potreboval. Sem sa ešte oplatí pozrieť. Aj bočné chodby by mohli byť zaujímavé, a aj pokračovanie hlavnej chodby by sa dalo preskúmať. 

Počas ďalších vstupov do bane vzniklo viacero fotiek, ktoré nie sú v blogu a nájdete ich tu : Ďalšie fotky