Tak som vykopal len jamu, kam by som chcel, aby ten balvan spadol a nezatarasil mi to. Celý rok som nemal čas to dokončiť.
Zasa o rok som bol na miesta znovu a ako prvé som urobil to, že som podkopal balvan a vypáčil ho.
Balvan spadol presne, kam som chcel, a mohol som pokračovať. Asi po hodine práce som mal dostatočný otvor na vstup. Prvý náhľad dnu vyzeral sľubne :
naplavený bordel z výdrevy |
Ďalej nejdem. Nechám to vetrať. |
Vyzbrojení broďákmi pochodujeme hneď zrána lesom a kecáme. Asi po hodinke sme prišli k ústiu.
Nachystali sme si veci a lezieme dnu. Prvých pár metrov musíme dávať pozor na bordel z výdrevy. Dosť sa to zle prekračuje, lebo nie je kam stúpiť. Po prekonaní tohoto úseku už to je dobé. Vody je asi vo výške kolien.
Pekná rovná chodba. Potrubie na vzduchotechniku a vo vode tlakové potrubie. |
Ceduľka |
Chodba je pekná rovná. Vyzerá to na prekop k častiam, kde chceli overiť zarudnenie.
Vzadu je vidieť prvý zával |
Obe chodby na prvý pohľad vyzerajú zavalené. Ale v oboch prípadoch "iba" spadol kus stropu a hore je priestor, kde sa to dá prejsť.
Preliezť cez mikádo a cez zával. |
zbytok výdrevy |
Pozerajúc na steny a strop chápem, prečo tam bola potrebná výdreva. Vyzerá to, ako keby sme išli bridlicami. Ľahko sa to odštepuje a celé to vyzerá nestabilné. Nie je to dlhé, asi 10 m.
Prišli sme na koniec , kde sú do každej strany asi 2m krátke výstupky.
Výstupky na konci rozrážky |
Otočka späť a brodíme sa pomedzi výdrevu cez zával naspäť. Všetko nám dlho trvá, pretože si zvažujeme každý krok a popri tom sa fotí.
Vrátili sme sa k rozrážke. Na prvý pohľad sa už ďalej nedá dostať, ale toto nás už neprekvapí. Vyliezam na zával a zisťujem že hore je dosť priestoru. Prišiel aj Miro.
Vyzerá to nepriechodné, ale iba vyzerá |
Chodba pokračuje ďalej, ale zával zadržiava vodu v chodbe. Nasvietim vodu a ukáže sa mi nádherná modrá. Krása.
Chcem nakuknúť aspoň trošku ako to ďalej vyzerá. Zliezam opatrne po suti do vody. Ešte že mám tie broďáky. Ale kvôli hĺbke nemôžem ísť až úplne dole. Stojím teda v polovici tej suti vo vode.
Ak chcem nakuknúť musím si čupnúť. Trošku som zabudol, že mám iba broďáky a keď som si čupol, tak mi vrchom natieklo tej ľadovej vody dnu.
Joj, to bolo radosti. Rozkladám vo vode statív a podarilo sa mi bezpečne ho zaprieť, aby som urobil aspoň jednu fotku.
Oblaky a nebo pod zemou |
Znovu v prekope a znovu po kolená vo vode. Keď Miro stúpi na gumenú hadicu vo vode, vydáva to zaujímavé zvuky.
Ešte posledné zastavenie na fotenie a lezieme von. Mne už je celkom zima a potrebujem sa prezliecť.
Posledné foto |
Ak Vám v tomto príbehu chýba učenie miesta tejto štôlne, tak máte pravdu. K lokalizácii len toľko, že je to v katastri Pezinka. Po zlých skúsenostiach nebudem uvádzať ani približnú lokalizáciu.
Opäť kvalitný príspevok a dobré fotky, super. Kto má trošku pochodené tieto staré banské diela (stačí zvonku), tak s identifikáciou nebude mať problém. Tých možností nie je veľa, z hlavy mi napadli hneď dve, práve tie ktorých lokality som ešte nenavštívil. A jedna z nich je tá správna. Ale dovnútra sa teda nechystám.
OdpovedaťOdstrániťChcel by som sa spýtať, to potrubie, ktoré je vidieť na fotkách, nemali ste obavu, že sa uvoľní?
Druhá otázka, potrubie nikomu nechýbalo? Ak sa skončil prieskum ložiska, prečo tam zostalo? Na prípadnú budúcu ťažbu?
Tretia otázka: neviem si predstaviť tie zlé skúsenosti, ktoré na konci príspevku spomínate. Čo niekto chodí do baní kradnúť železo? Ako odpílenie vstupných mreží sa dá ako tak chápať, ale čo iné. Či nejaké ohrozenie života, na základe týchto článkov? Len tak mi to napadlo.
A posledná otázka, ktorá mi často napadá pri zavalených ústiach štôlní. Ako asi prebieha to zavalenie vchodu? Odstrelia to, zavezú to nejakou suťou, prípadne sa to po rokoch zosunie samé? Je mi jasné, že iné je to pri týchto novodobých baniach a iné pri tých z predminulých storočí. Vďaka za prípadný komentár pán Kovačič.
Zdravím, to vzduchotechnické potrubie je vždy umiestnené na okraji chodby, takže ak sa nekráča priamo pod ním, a nemanipuluje sa s ním... tak, nie obavu som nemal.
OdstrániťZostalo to tam preto, lebo pravdepodobne chlapom z geologického prieskumu sa to nechcelo demontovať.
Toto konkrétne ústie je vo svahu a postupnou eróziu sa zosunula zem zo svahu tak, že zatarasila vchod. Toto je najčastejšie čo sa stane, ak štôlňa nemá muntloch.
Ak by bol vchod odstrelený, tak je plný kamennej sute po odstrele.
Zlé skúsenosti mám na mysli to, že prišlo k poškodeniu nátekov a kvapľovej výzdoby...
Ďakujem za odpoveď pán Kovačič, dozvedel som sa opäť niečo nové.
OdpovedaťOdstrániťA tie zlé skúsenosti, chápem, toto mi ale nenapadlo...
Dnes som sa tu bol po druhý krát pozrieť a nakukol som aj dnu. Bol som len kúsok od ústia, v topánkach by som ďaleko nezašiel. Ináč všetko je v stave akom bolo, nič sa nezmenilo. Predpokladám, že do týchto lokalít veľa ľudí nechodí. Je možné, že to tu objavia netopiere a spravia si tam zimovisko?
OdpovedaťOdstrániťV to dúfam. Preto sme to nechali otvorené.
OdpovedaťOdstrániťSpomínané potrubie sú tzv. vzduchové lutne. Z podzemia sa nerabovali kvôli jednoduchému dôvodu. Ich životnosť v banských podmienkach bola pomerne krátka a prípadná manipulácia pri rabovaní neekonomická. Pokiaľ už boli prehrdzavené - netesné, už neplnili svoj účel, a teda nebolo možné ich opäť použiť.
OdpovedaťOdstrániťPán Kovačič, chválim Váš citlivý prístup k problematike lokalizácie banských diel. Zastávam rovnaký názor. Montánne pamiatky treba v prvom rade chrániť.
Týmto príspevkom ste mi pripomenuli časy mojich dávnych výletov. Tomuto miestu som venoval dve návštevy. Prvá bola v roku 1990. Zával v mieste delenia chodieb existoval už vtedy, ale dnes zatopenú chodbu bolo vtedy možné bezproblémov prejsť v rybárskych čižmách. Pokračuje ešte asi 50 metrov viacmenej v priamym smerom a s miernym stúpaním. Nenachádzajú sa v nej už žiadne odbočky, len na jednom mieste v jej priestoroch leží vpravo od koľajiska malá,otvorená, drevená debnička a v nej leží prázdna, fľaša od minerálky. Bočná chodba bola na tom podobne ako začiatok priamej. Vo vysokých čižmách sa dala prejsť. Problémom v tej chodbe bola výdreva, ktorá síce ešte držala svoj pôvodný tvar, ale bola vo veľmi zlej kondícii. Druhý krát som bol dnu v roku 1994. V tom čase bola už výdreva v bočnej chodbe zrútená, ale inak ostali priestory takmer rovnaké aké sú dnes. Len vody sa tam teraz drží podstatne viac. Vtedy bola chodba nezatopená až po zával. Som rád, že som vďaka Vám mal opäť možnosť nazrieť do týchto priestorov.
OdpovedaťOdstrániťNa doplnenie pár informácii zo záverečnej správy výskumu, ktoré som nedávno čítal:
OdpovedaťOdstrániť"Banské práce boli realizované v období od mája 1976 do septembra 1977 s krátkou prestávkou v zimných mesiacoch XII/1976 - III/1977. Razenie banských chodieb prebiehalo prevažne v pevných horninách s minimálnymi úsekmi paženia chodieb. Paženie chodieb bolo realizované iba v úvodných častiach štôlní a v krátkych sledných chodbách.
Zastavenie realizácie banských prác a ich nahradenie podzemnými vrtmi bolo dohodnuté na kontrolnom dni SGÚ dňa 5.8.1977.
Na horizonte štôlne xxx, v nadmorskej výške xxx m bolo celkove vyrazené 258,5 m. Z toho úvodný prekop v dĺžke 212,7 m a krátka sledná chodba na SZ s prekopmi na SV a JZ v dĺžke 45,8 m."
Nákres štôlne https://s28.postimg.org/y5wtk2kot/Mapa_bane.jpg
Super, ďakujem veľmi pekne. Ja som sa k tomuto nevedel dopátrať...
OdpovedaťOdstrániť