Ukážka banskej techniky používanej aj v pezinských baniach

   Tento príspevok je trocha z iného súdka. Nepozrieme sa do žiadnej bane v okolí Pezinka.  Rád by som Vám priblížil, aká banská technika sa používala nielen v pezinských baniach na konci 20 storočia. 

   Nakoľko sme na slovensku a veľa technických zariadení dopadlo tak, ako dopadlo, tak si jednotlivé pracoviská ukážeme na bani Rozália v Hodruši.

Nosným dopravným systémom v baniach je koľajová doprava. Nebolo tomu inak ani v pezinských baniach. Na dopravu súprav slúžili dieselové lokomotívy BND a akumulátorové lokomotívy.  Na nasledovnom videu si môžete urobiť predstavu ako to vyzerá za plnej prevádzky, keď okolo Vás prejde súprava.

Na to, aby vôbec bolo možné dobývať nerasty banským spôsobom, bolo sa treba najskôr k ložisku dostať. To znamená vyraziť chodbu správnym smerom v správnom úklone. Na razenie chodieb sa používa trhavina. V Pezinku to bol prevažne Danubit.  Aby bolo možné trhavinu umiestniť, bolo nutné na čelbe vyvŕtať presne určený počet dier pre trhavinu.
Vŕtanie sa robilo pneumatickými kladivami. Hĺbka vŕtania na antimonovom ložisku bola priemerne 120 cm.

Po vyvŕtaní dier nasledoval odstrel. Po odstrele bolo nutné rozdrobenú suť vyviesť. Na nakladanie tejto sute do banských vozíkov sa používa pneumatický nakladač. Ako vyzerá práca s takýmto nakladačom na čelbe pri razení novej chodby si môžete pozrieť na ďalšej ukážke

Trochu iný spôsob práce s nakladačom bol pri nakladaní vydobytej rudy na dobývkach. Nakladač nakladá rudu priamo do súpravy vozíkov. 

V niektorých prípadoch nebolo možné materiál po odstrele nakladať hneď nakladačom. Najskôr ho bolo treba priblížiť tak aby bol v dosahu nakladača. Najpoužívanejším spôsobom priblíženia bolo "škrabanie". Na lane bola pripevnená lyžica (škrabák). Lano bolo kladkami vedené na navijak (vrátok).  Ako to v reále pracovalo, sa Vám pokúsim ukázať nasledovnom videu.

Nemenej dôležitou činnosťou pri dobývaní banským spôsobom je určiť, ktorým smerom ďalej dobývať. Kadiaľ hľadaná žila pokračuje. Jedným zo spôsobov určenia sú prieskumné vrty na odoberanie vzoriek.  V nasledujúcom videu môžete uvidieť jednu z menších vrtných súprav.

Toto bola iba malá ukážka spôsobu práce a banskej techniky z konca 20. a začiatkom tohoto storočia. Sami si môžete urobiť predstavu, aká bola, a je práca baníka náročná.

V dopravných chodbách a prekopoch je prievan z ventilácie. Pri čelbe a na dobývkach je zasa horúco, vlhko, prach a hluk.  Neustále je nutné myslieť na bezpečnosť, pretože riziko úrazu je veľké.  

Bohužiaľ stávajú sa aj najhoršie nehody...

Za možnosť ukázať vám týchto zopár videí by som chcel poďakovať Malokarpatskému baníckemu spolku v Pezinku a prevádzkovateľovi bane Rozália - Slovenská banská, spol. s r.o.

40 rokov uzatvorená prieskumná štôlňa

Táto štôlňa ma irituje už dlho. Pred pár rokmi som si obzeral ústie a hovoril si, že dnu sa pozriem. V roku 2015 som začal z prípravnými prácami na otvorení. Nedotiahol som to do konca, pretože mi sakra vadil, balvan usadený vo svahu nado mnou. 


Tak som vykopal len jamu, kam by som chcel, aby ten balvan spadol a nezatarasil mi to. Celý rok som nemal čas to dokončiť.  

Zasa o rok som bol na miesta znovu a ako prvé som urobil to, že som podkopal balvan a vypáčil ho.

Balvan spadol presne, kam som chcel, a mohol som pokračovať. Asi po hodine práce som mal dostatočný otvor na vstup. Prvý náhľad dnu vyzeral sľubne :

naplavený bordel z výdrevy

Ďalej nejdem. Nechám to vetrať.

Nechal som tomu nejaký čas na vetranie a v jeden víkend sme s Mirom vyrazili na prieskum.

Vyzbrojení broďákmi pochodujeme hneď zrána lesom a kecáme. Asi po hodinke sme prišli k ústiu. 

Nachystali sme si veci a lezieme dnu. Prvých pár metrov musíme dávať pozor na bordel z výdrevy. Dosť sa to zle prekračuje, lebo nie je kam stúpiť. Po prekonaní tohoto úseku už to je dobé. Vody je asi vo výške kolien.

Pekná rovná chodba. Potrubie na vzduchotechniku a vo vode tlakové potrubie.

Pomaličky ideme vpred a kontrolujeme si každý krok. Na stene sme našli ceduľku s dátumom a dĺžkovými údajmi.

Ceduľka

Chodba je pekná rovná. Vyzerá to na prekop k častiam, kde chceli overiť zarudnenie. 

Vzadu je vidieť prvý zával

Tak aj je.  Asi po 100 metroch sa dostaneme k rozrážke.

Obe chodby na prvý pohľad vyzerajú zavalené. Ale v oboch prípadoch "iba" spadol kus stropu a hore je priestor, kde sa to dá prejsť. 

Preliezť cez mikádo a cez zával.

Vybrali sme sa vľavo. Preliezame zával. Za závalom je samozrejme viac vody, a viac výdrevy. 

zbytok výdrevy

Pozerajúc na steny a strop chápem, prečo tam bola potrebná výdreva. Vyzerá to, ako keby sme išli bridlicami. Ľahko sa to odštepuje a celé to vyzerá nestabilné.  Nie je to dlhé, asi 10 m.

Prišli sme na koniec , kde sú do každej strany asi 2m krátke výstupky. 

Výstupky na konci rozrážky

Otočka späť a brodíme sa pomedzi výdrevu cez zával naspäť. Všetko nám dlho trvá, pretože si zvažujeme každý krok a popri tom sa fotí.

Vrátili sme sa k rozrážke. Na prvý pohľad sa už ďalej nedá dostať, ale toto nás už neprekvapí. Vyliezam na zával a zisťujem že hore je dosť priestoru. Prišiel aj Miro. 

Vyzerá to nepriechodné, ale iba vyzerá

Chodba pokračuje ďalej, ale zával zadržiava vodu v chodbe.  Nasvietim vodu a ukáže sa mi nádherná modrá. Krása. 

Chcem nakuknúť aspoň trošku ako to ďalej vyzerá. Zliezam opatrne po suti do vody. Ešte že mám tie broďáky. Ale kvôli hĺbke nemôžem ísť až úplne dole. Stojím teda v polovici tej suti vo vode. 

Ak chcem nakuknúť musím si čupnúť. Trošku som zabudol, že mám iba broďáky a keď som si čupol, tak mi vrchom natieklo tej ľadovej vody dnu. 

Joj, to bolo radosti. Rozkladám vo vode statív a podarilo sa mi bezpečne ho zaprieť, aby som urobil aspoň jednu fotku.

Oblaky a nebo pod zemou

Vyterigal som sa znovu hore. Teraz to skúša Mirec. Chvíľku tam debatujeme až sme sa pomali pobrali späť.

Znovu v prekope a znovu po kolená vo vode. Keď Miro stúpi na gumenú hadicu vo vode, vydáva to zaujímavé zvuky. 

Ešte posledné zastavenie na fotenie a lezieme von. Mne už je celkom zima a potrebujem sa prezliecť.

Posledné foto

Zbalili sme veci a odkráčali zasa ku autu.


Ak Vám v tomto príbehu chýba učenie miesta tejto štôlne, tak máte pravdu. K lokalizácii len toľko, že je to v katastri Pezinka. Po zlých skúsenostiach nebudem uvádzať ani približnú lokalizáciu.