Ťažba mangánu pri Stupave

Dnes so si zašiel trošku ďalej od Pezinka, až ku Stupave. Idem si pozrieť pozostatky banskej činnosti v lokalite “Červený domček”. V Stupave som odbočil autom na Borinku, a za rybníkmi som odbočil do ľava po modrej značke. Auto som nechal pri horárni Boleška.

Od horárne pokračujem pešo po modrej turisticke značke až k rácestníku "Pod Kamenným Vŕškom". Od rázcestníka som sa vydal po zelenej turistickej značke, ktorá vedie priamo k Červenému domčeku. Značka vedie po starej asfaltke, takže je pochopiteľné, že je to zároveň aj značená cyklotrasa.

Asi po 1,7 km som prišiel k prístrešku, kde som si nechal ruksak. 

Za prístreškom tečie voda, tak sa idem pozrieť odkiaľ. Pár metrov za prístreškom nachádzam veľkú ťažobnú jamu v strede plnou vody a blata. Rozmer odhadujem tak na 40 x 40 metrov. V protiľahlom brehu tejto jamy je vidieť ryhu a zavalené ústie štôlne Dolná Ľudovít štôlňa. Túto štôlňu začali raziť počas prvej svetovej vojny, ale ťažba bola zakrátko ukončená. Na haldách nachádzam značné množstvo čiernych mariánskych bridlíc. Je to preto, lebo sa tu ťažila mangánová ruda a mangán sa usádzal a viazal práve na mariánske bridlice.

Počas druhej svetovej vojny, sa táto oblasť dostala do záujmu nemeckých geológov a znovu bola vyvzmáhaná Dolná Ľudovíť štôlňa. Predpokladaná dĺžka štôlne je 110m  Hneď vedľa nachádzam ďalšie zavalené ústie bezmennej štôlne.

Chvíľku som sa tu pomotal a vrátil som sa k prístrešku. Mám v pláne ísť pozrieť aj Hornú Ľudovít štôlňu, ktorá by sa mala nachádzať asi 350 m východne od prístrešku.

To znamená ísť krížom cez les.

Chcel som sa pozrieť aj k Červenému domčeku, tak som nešiel krížom, ale po ceste. Prešiel som od prístrešku po ceste asi 10-15 metrov, keď som si všimol prítok vody z pravej strany. Idem sa pozrieť a nachádzam podobnú ťažobnú jamu.  Tiež tu vidím zavalené ústia dvoch štôlní.

Vrátil som sa späť na cestu a po pol kilometri prichádzam k Červenému domčeku. Tu som sa otočil smerom na juhovýchod a vydal som sa starou zabudnutou cestou. Celý čas sa pozerám vpravo, kde v kopci hľadám stopy po banskej činnosti. Ani moc nepozerám popod nohy, keď sa zrazu “konár” ležiaci na chodníku pohol a upaľoval sa schovať ku stromu. Pri strome sa skrútil do klbka a výstražne zdvihol hlavu a otvoril papuľu.  

Takto som vyrušil užovku obojkovú. Ako som sa okolo nej motal, tak som si všimol vo svahu oproti mne haldu s typickým čiernym materiálom. A tak to je ono.

Už som len prebehol tých pár metrov a vidím prvú haldu a nad ňou, ďalšie haldy.  Prvá halda je vyťažený materiál z Hornej Ľudovít štôlne. ústie som našiel odkopané a pekne zaryté konármi.  

Halda hornej Ľudovít štôlne, ústie, zatarasené konármi a úplne hore haldy povrchovej dobývky

Odstránil som konáre, trochu som rozšíril otvor a vliezol som dnu. Hneď hreším, pretože je zaplnená vodou a ja som len na ľahko.

Horná Ľudovít štôlňa

Chodba smeruje na juhovýchod a asi 50m od vchodu vidím niečo ako zával. Potom som si spomenul, že v tejto vzdialenosti by mal byť jeden z dvoch komínov. Tak to môže byť zosunutý materiál z komína. No neviem to ísť preskúmať.

Vyliezol som teda zo štôlne a vybral som sa do kopca nad štôlňou, kde sú asi vo vzdialenosti 50 metrov ďalšie haldy.

Povrchové dobývanie

Tieto haldy sú z celkom veľkej povrchovej dobývky. Na haldách sú celkom častým javom rôzne diery, v rôznych priemeroch. Od 30 cm do pol metra.  Nie všetky vyzerajú ako komín, a hlavne tým že sú priamo na halde, je mi to čudné.

Odhadujem to na drevený stĺp v halde, ktorý bol obsypaný vyťaženou hlušinou a neskôr pri ukončení ťažby bol vytiahnutý ? Neviem. Hľadám ešte jeden komín do štôlne, ale nevidím ho.

Rôzne diery na haldách

Až sa mi nezdala jedna preliačina, kde po odstránení napadaného lístia a zeminy, to vyzerá, že by to mohol byť druhý komín do Ľudovíta.

Ako som sa tu motal, všimol som si východne ďalšiu haldu. Idem ju pozieť.  Po ceste vidím rôzne pingy. Je to jednoznačne halda bezmennej štôlne. Od povrchovej dobývky je vzdialená asi 70 m.

Keď už som tu, nedá mi pozrieť ešte jednu haldu, ktorá je o ďalších 150m východne. Patrí k bezmennej štôlni a už podľa veľkosti haldy odhadujem, že nie je veľmi veľká.

Vrátil som sa teda k štôlni Horný Ľudovít a chvíľku sa hrabkám na halde. Sem tam rozdelím bridlicu a v niektorých čiernych nachádzam malé krištáliky.

V hnedých zasa rôzne odtiene hnedej a rôzne kresby.  Celkom zaujímavé.  

Čas pokročil a ozval sa priateľ hlad. :-)  Tak som zbehol ku Červenému domčeku, kde je vonku pekne upravené posedenie a zmastil, čo som si zo sebou vzal. Trošku ľutujem, že som si nezobral nič na opekanie. Je tu krásne ohnisko a mne pri predstave opekanej slaninky tečú slinky.

Tak si teda nechám zájsť chuť a vydal som sa späť k autu.

Už som lenivý to otočiť do Borinky pozrieť si ďalšiu lokalitu na mangánové rudy, ktorá je pod Dračím hrádkom.

Aspoň som si nechal niečo aj na budúce...