Asi dva týždne dozadu som bol pozrieť štôlňu Ferdinand pri horárni Sirková. Dnes je nedeľa a som dohodnutý z chalanmi z www.ciernediery.sk že ich tam vezmem. No ale mňa okrem návštevy Ferdinand štôlne, láka aj nižšie položená Ferdinand dedičná.
Tak využijem to, že budeme viacerí a vieme takto lepšie urobiť bezpečnostné opatrenia. Ráno vyzdvihujem chalanov v Pezinku a odchádzame smer stará Pinelka. Pri značke zákaz vjazdu nechávam auto.
Pri aute sa prezliekame a pomaly šľiapeme lesnou cestou. Prišli sme k ústiu, a vidím, že ako som to minule zahádzal, tak to aj zostalo. Takže nasleduje rýchla rozcvička v podobe odkopania toho, čo som nahádzal do vchodu.
Idem dnu prvý, a teperím zo sebou ruksak a skladací hliníkoví rebrík. Nakoľko je úvod nízky, tak pri tom trochu maturujem…
Prešiel som až do siene, s podpornými stĺpmi. Tu som si sadol, zhasol svetlo a čakal chalanov, nech si ten pohľad užijú.
|
Sieň s opornými stĺpmi |
Super, sme tu všetci. Mirec si robí fotky a Pali je bez foťáku, ale s malou kamerou. Než Miro dofotí tak Pali už netrpezlivo mašíruje dozadu. Prešli sme si prístupné časti a vrátili sme sa do siene.
|
Šachta do dedičnej štôlne |
Tu sme rozložili rebrík a vložili sme ho do šachty. Obúvame si gumáky a lezieme dolu. Idem prvý. Keď som dole, zasvietim si do priestoru a rozhliadam sa. Prekvapil ma ten vydobytý priestor. Čakal som úzku odvodňovaciu štôlňu, ale nie je to tak.
|
Vydobytý priestor |
Odvodňovacia časť je oddelená od vydobytých priestorov murovkou. Toto som v Malých Karpatoch ešte nevidel. Nádhera.
|
Murovka |
Priestor aj chodba pokračuje kamsi smerom najuhozápad. Počujeme, že tu značne “prší” presakujúca voda. No áno, nad nami je potok, ktorý sa v týchto miestach stráca.
|
Presakujúca voda |
Postupne preskúmavame odvodňovaciu časť. Na prvý pohľad tam vody nie je veľa, ale vrstva bahna je riadna. takže s gumákmi tam nemáme šancu.
|
Odvodňovacia chodba |
Ideme teda vedľa vo vydobytom priestore. Aj tu je dosť vody, tak sa držíme pri stene. Tu je tiež ponechaný akýsi oporný stĺp. Prešli sme popod presakujúcu vodu, a dostali sme sa ku koncu vydobytého priestoru.
|
Oporný stĺp |
Chodba dedičnej štôlne pokračuje ďalej na juhozápad. Nahliadneme do chodby a je vidieť, že ďalej sa točí východným smerom.
|
Pokračovanie chodby smerom k ústiu |
Škoda, tu viac nevymyslíme. Gumáky nestačia. Vrátili sme sa teda ku rebríku. Ideme ešte pozrieť opačný smer. Na prvý pohľad to vyzerá, že zával nám viac nedovolí. Ale už som sa naučil, že nič nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá.
|
Zával v severovýchodnej časti |
Zatiaľ čo ja leziem ešte do jednej časti dedičnej štôlne, počujem ako Miro uznanlivo hmká.
|
Zadná časť chodby |
Čo si našiel ? Pýtam sa. Poď sa pozrieť.
Tak vyliezam z chodby a preliezam zával. Krása, vo vínovo červenej vode je vidieť zatopená šachta.
|
Zatopená šachta |
Chvíľu si ju fotíme, a špekulujeme koľko to môže byť hlboké. Keď sme dofotili, dali sme si otázku, prečo je v odvodňovacej štôlni šachta. Načo ? Prečo ?
Tu na to neprídeme. Neskôr doma, som pátral na našiel som nákres od Landerera z roku 1873 kde je zakreslená, a uvádza sa ako slepá jama.
|
Nákres z roku 1873 (prekreslený) |
Vyliezli sme po rebríku späť do siene. Tu si dáme oddych a náš už tradičný piknik v bani. Chvíľu sa dohadujeme, čo ďalej. Dohoda je jasná, keďže máme rebrík, ideme pozrieť vydobytý priestor v zadnej časti bane. Musíme rebrík zložiť, aby sme vytočili v úzkej chodbe.
Prišli sme na koniec chodby a pod nami je prázdno. Pozerám, že síce by sme vedeli spustiť rebrík dole, ale stál by na nestabilnej suti. Dohodli sme sa, že rebríkom premostíme prázdny priestor a prejdeme na druhú stranu a tam sa uvidí.
|
Premostenie z rebríku |
Jeden po druhom sme prešli na druhú stranu. Teraz pozerám, že ako je vidieť, že tu bola pravdepodobne šošovka rudy. Starci vybrali iba šošovku ostatné nechali tak. Pozreli sme si prázdne priestory, keď Paľo našiel dieru, kde sa dalo ísť niekam dolu. Keď už tu máme rebrík, tak to využijeme. Zobrali sme ho a zniesli dole a vložili do diery.
Dalo by sa to aj bez rebríka, ale načo riskovať, keď ho tu už máme. Vliezli sme dnu, a zasvietili sme ďalej. Hlasné “do riti” zadunelo prázdnym priestorom. A už sa aj praceme späť..
Stáli sme na výdreve a drevenom pažení. Pod nami je zatopená chodba. Nik z nás nemá chuť aby sa dosky prelomili a okúpali sa v zatopenej chodbe.
|
Pod nami je zatopená zadná časť dedičnej. Voda neodteká, lebo je za závalom. |
Vyliezli sme po rebríku a vytiahli ho z diery. Zasa sme ho použili ako most, a prešli späť do chodby.
Vrátili sme sa späť do siene a poskladali rebrík. Pobalili sme si saky-paky a vyskúkali sme sa z bane von. Tu nás ovalila horúčava. Fuj to bola facka. Nechceli sme to nechať otvorené, tak sme nanovo zahádzali vstupný otvor.
Berieme si veci a šliapame k autu. Riadne zablatený, vymódený ako poslední trhani, si to mašírujeme po lese. Spolu nesieme rebrík, gumáky, statívy, no hotový cirkus. Pri Sirkovej stretáme mladý párik na romantikuš prechádzke. To bol teda pohľad, ktorým nás obdarili.
Pri aute sa prezliekame s tlačíme veci do auta. Pozeráme na seba a aj bez slov vieme, že sme tam neboli naposledy. Tak niekedy nabudúce ešte prejdeme dedičnou smerom k jej pôvodnému ústiu.